Zvykli sme si na to, že sme jediní ľudia, ktorí kráčajú po tejto prekrásnej modrej planéte. Hoci ostatné druhy rodu homo vyhynuli, nie je to tak dávno, čo v rôznych končinách Zeme žili rôzne druhy ľudí. Hoci nám v škole na hodinách dejepisu nakreslili jednu rovnú priamku, na ktorej vyučujúci urobil hrubou čiarou úseky, v ktorých mali žiť naši „primitívnejší“ príbuzní a predchodcovia, nebolo to tak, že v jednom úseku na časovej priamke žil len jeden druh, a potom zrazu v ďalšom časovom úseku iný druh, a ten predošlý úplne zmizol zo zemského povrchu.
Boli časy, keď na Zemi vedľa seba žilo viacero druhov rodu homo. Tak, ako dnes žije pri sebe viacero druhov mačkovitých šeliem alebo medveďov. Slovami známeho historika Yuvala Noaha Harariho „sme si titul človek privlastnili“.
Možno objavia aj ďalších
Zamyslel si sa niekedy nad tým, koľko rôznych druhov ľudí existovalo? Je to veľká nezodpovedaná otázka, antropológovia sa ešte musia zhodnúť na odpovedi.
O neandertálcoch, človeku vzpriamenom či denisovanoch si určite počul. Ktovie, koľkí naši ďalší súrodenci čakajú na objavenie niekde v útrobách jaskýň alebo hlboko v zamrznutom permafroste niekde na Sibíri. My ti dnes predstavíme päť menej známych homo. Niektoré z týchto druhov boli veľké, iné trpasličie, niektoré boli lovcami, iné zberačmi.
1. Homo rudolfensis (Človek od jazera Rudolf)
Názov druhu je odvodený zo staršieho názvu náleziska na brehu Rudolfovho jazera (dnes nazývaného jazero Turkana) v Keni. Homo rudolfensis je dokonalým príkladom úskalí opisu druhu. K dispozícii sú totiž obmedzené fosílne dôkazy. Bol uznaný na základe jedného exempláru lebky, ktorá pochádza z obobia spred 2,4 až 1,9 miliónov rokov.
Pôvodne túto lebku pripisovali početnejšiemu druhu Homo habilis (človek zručný), ktorý bol jeho súčasníkom.
Rudolfensis meral viac ako 135 centimetrov, vážil okolo 30 kilogramov a objem jeho mozgovne dosahoval asi 550 kubických centimetrov (niekedy je uvádzané i 700). Homo habilis mal v lebke menší priestor na mozog. Človek od jazera Rudolf má tiež väčšie zuby a menší nadočnicový oblúk ako ostatné lebky človeka zručného.
2. Homo antecessor (Človek predchodca)
Homo antecessor žil v rokoch 1,2 mil. – 700-tis. pred naším letopočtom. Bol jedným z prvých homidov v Európe.
Najviac nálezov predchodcu (jednej kostrovej skameneliny) sa našlo v Španielsku v jaskyni Gran Dolina v masívnom archeologickom nálezisku v regióne Atapuerca. Ďalšie nálezy – zuby a nástroje pochádzajú z Anglicka.
Zaradenie Človeka predchodcu je však predmetom sporov. O tomto druhu sa často uvádza, že je kombináciou moderných a „primitívnych čŕt" – niektoré jeho črty sú podobné rysom neandertálcov, iné denisovanom, zatiaľ čo ďalšie sa skôr podobajú na Homo sapiens.
Nedávna štúdia starovekých proteínov extrahovaných zo zubnej skloviny jednej z fosílií Atapuerca potvrdila, že Homo antecessor je veľmi úzko spätá „sesterská línia“ s modernými ľuďmi, neandertálcami a denisovanmi. Všetky tieto populácie majú spoločného predka.
3. Homo floresiensis (človek floreský)
Pre milovníkov Pána prsteňov a Hobita je tu dobrá správa! Hobiti naozaj existovali. Človek floreský je totiž často populárne nazývaný hobit, pretože bol malého vzrastu. S ohľadom na dobu, z ktorej nálezy pochádzajú, by bol súčasníkom Homo sapiens.
Žil na izolovanom indonézskom ostrove Flores pred 18-tisíc rokmi. Jeho čiastočne fosilizovanú kostru a jednu kompletnú čeľusť objavili v roku 2003 v usadeninách jaskyne. O pár rokov neskôr archeológovia odkryli pozostatky ďalších 14 jedincov.
Títo „trpaslíci“, ktorí dobre ovládali kopie, dosahovali výšku iba jeden meter a vážili 25 kilogramov.
Najprv sa vedci domnievali, že jeho priamym predchodcom bol Človek zručný (Homo habilis) a jeho malý vzrast pripisovali ostrovnému nanizmu, ktorý spôsobuje, že telá veľkých druhov živočíchov sa v prostredí s obmedzenými potravinovými zdrojmi po niekoľkých generáciách zmenšia.
Aj pri hobitovi sa vedci stále nevedia dohodnúť, či ide o nový samostatný ľudský druh. Jedna z téz hovorí, že ide o jedinca druhu Homo sapiens trpiaceho vrodenými vývojovými chorobami, ako Laronov syndróm alebo endemický kreténizmus. Viaceré štúdie naznačujú, že by malo ísť o samostatný druh. Floreský človek však stále ostáva pre svet záhadou.
4. Homo luzonensis
Rodina homo sa nedávno rozrástla o nový ľudský druh. Na filipínskom ostrove Luzon totiž vedci objavili pozostatky neznámeho druhu, ktorého podľa miesta nálezu pomenovali homo luzonensis. V jaskyni Callao objavili sedem zubov, dve kosti z ruky, tri z nohy a časť stehennej kosti. Patrili dvom dospelým jedincom a jednému dieťaťu.
V roku 2019 antropológovia dospeli k záveru, že tieto kosti sa dostatočne líšia od druhov, ako sú Homo erectus a Homo floresiensis na to, aby o nich mohli hovoriť ako o novom druhu. Obzvlášť zaujímavé sú kosti prstov luzonensis. Sú mierne zakrivené, čo je znak, ktorý zdieľajú živé druhy primátov žijúcich v stromoch. To naznačuje, že pre Homi luzonensis mohol byť život na stromoch súčasťou ich životného štýlu.
5. Homo longi (Dračí muž)
Naposledy nájdený možný druh homo pochádza z Číny. Detaily o tomto druhu prezradila trojica nových vedeckých štúdií tento rok v júni. Síce lebka Homo longi bola nájdená už pred desiatkami rokov, vedcom bola poskytnutá na analýzu len nedávno.
Moderná história lebky vystrihnutá ako z filmu o Indianovi Jonesovi. Nájsť ju mal v roku 1933 muž v najsevernejšej čínskej provincii, konkrétne v meste Harbin, kde pomáhal na stavbe mosta. Keď lebku našiel, rozhodol sa ju neodovzdať svojmu japonskému nadriadenému. Namiesto toho ju uložil do opustenej studne. Lebka tam zostala 85 rokov a prežila japonskú inváziu, občiansku vojnu, komunistické hnutie a kultúrnu revolúciu. Muž miesto skrytej lebky prezradil svojej rodine až na smrteľnej posteli. Jej členovia ju potom v roku 2018 odovzdali výskumníkom.
Hlava dračieho muža je zatiaľ najväčšia nájdená z radu homo. Obsahovala veľký mozog - s dlhým, nízkym tvarom a mohutným hrebeňom obočia nad očami. To všetko sú „primitívnejšie“ vlastnosti. Jeho tvár, nos a čeľuste boli veľmi široké a mal veľké oči. Tvár bola nízka, s jemnými lícnymi kosťami a bola zastrčená späť pod mozgovú dutinu tak, ako u moderného človeka Tento nový objav je ďalšou pripomienkou náročnosti priradenia jedného exemplára novému druhu.
Vedci označili dračieho muža ako „dlho stratenú sesterskú líniu“ Homo sapiens. Výskum naznačuje, že lebka a niekoľko ďalších fosílií z Číny tvoria tretiu líniu ľudí, ktorí žili vedľa neandertálcov a Homo sapiens. Rodokmeň naznačoval, že novo popísaný Homo longi je s Homo sapiens bližšie príbuzný ako neandertálci. Inými slovami, Homo longi s nami zdieľal novšieho spoločného predka ako neandertálci.
Analýza rodokmeňa priniesla aj ďalšie prekvapivé zistenie - spoloční predkovia, ktorých ľudia zdieľajú s neandertálcami, pravdepodobne žili pred viac ako jedným miliónom rokov, čo je asi o 400-tisíc rokov skôr, ako si vedci predtým mysleli.