Smrť je prirodzenou súčasťou života, no vedci aj v dnešnej dobe vedia len veľmi málo o procese, ktorý za ňou stojí. V konečnom dôsledku je asi skúsenosť každej osoby odlišná, existuje však niekoľko dôležitých poznatkov, ktoré lekári spozorovali.
Seamus Coyle, odborník na paliatívnu starostlivosť a vedecký pracovník na Univerzite v Liverpoole, sa vo svojej praxi stretol so stovkami umierajúcich. Pre The Converstion popísal, čo sa s telom deje v momente smrti.
Proces umierania
„Ako odborník na paliatívnu starostlivosť si myslím, že existuje proces umierania, ktorý sa deje dva týždne predtým, ako sa pominieme. Počas tohto obdobia majú ľudia tendenciu byť menej zdraví,“ hovorí lekár. Taktiež tvrdí, že k procesu umierania zvyčajne dochádza približne dva týždne predtým, ako srdce udrie naposledy.
Odborník popísal, že umierajúci obyčajne majú problémy s chôdzou a stávajú sa ospalejšími – vydržia zostať v bdelom stave čoraz kratšie.
„V posledných dňoch života im uniká schopnosť prehĺtať tablety alebo konzumovať jedlo a nápoje,“ uvádza Coyle. „Práve v tomto období hovoríme, že ľudia „aktívne umierajú“ a zvyčajne si myslíme, že to znamená, že majú dva až tri dni života,“ konštatuje lekár. Dodáva však, že veľa ľudí prejde celou touto fázou za jediný deň.
A niektorí ľudia môžu v skutočnosti zostať na prahu smrti takmer týždeň, kým zomrú, čo je pre rodiny zvyčajne mimoriadne bolestivé, píše web Express.
Nával endorfínov
„Nevieme to predvídať, je to individuálne a videl som už veľa rôznych prípadov,“ vysvetľuje. Čo sa v skutočnosti deje v tele v momente smrti, je podľa neho stále veľkou neznámou, no niektoré štúdie predpovedajú, že sa z mozgu uvoľní nával chemikálií. Patria sem endorfíny, ktoré dokážu v človeku vyvolať euforické pocity.
„U ľudí s rakovinou a inými závažnými chorobami stúpajú zápalové markery. To sú chemikálie, ktoré sa zvyšujú, keď telo bojuje s infekciou. Vo všeobecnosti sa zdá, že bolesť ľudí počas procesu umierania klesá.“
„Nevieme úplne presne prečo je to tak, môže to však súvisieť s endorfínmi,“ tvrdí lekár.
„V konečnom dôsledku je každá smrť iná – a nemôžete predpovedať, kto bude mať pokojnú smrť. Myslím si, že niektorým z tých, ktorých som videl zomierať, neprospel k tomu, aby sa cítili lepšie, ani nával chemikálií," analyzuje Coyle.
Odborník uvádza ako príklad mladých ľudí, ktorí sa ani na smrteľnej posteli nedokázali zmieriť s tým, že tu zanechávajú rodiny, a ich život končí predčasne.
Lekár však uvádza, že mnohokrát videl ako „fascinujúca sila placeba, sugescie, meditácie či náboženského presvedčenia“ pomohla pacientom prekonať bolesť spojenú s umieraním.
