Vedci objavili vo francúzskej jaskyni detský zub a kamenné nástroje patriace rodu Homo sapiens staré 54-tisíc rokov. To potvrdzuje, že moderný človek bol v západnej Európe o viac ako 10-tisíc rokov skôr, než pôvodne predpokladali. TASR o tom informuje na základe stredajšej správy stanice BBC, ktorá sa odvoláva na štúdiu uverejnenú vo vedeckom časopise Science Advances.
Starší výskum z roku 2010
Neandertálci sa do Európy dostali pred 400-tisíc rokmi. Podľa doterajších poznatkov rod vyhynul pred 40-tisíc rokmi, tesne po tom, ako sa na územie dostal Homo sapiens.
Objavy výskumníkov však naznačujú, že tieto dva rody (Homo sapiens a Neandertálci) sa mohli spoločne nachádzať na rovnakom území po dobu viac ako 10-tisíc rokov. Podľa odborníkov to potvrdzuje aj starší výskum z roku 2010, v ktorom vedci zistili, že až 2 percentá DNA moderného človeka sa zhodovalo s genetickou informáciou neandertálcov.
Homo sapiens sa na území nachádzal o 12-tisíc rokov skôr
Medzinárodný tím expertov pod vedením Ludovica Slimaka z Univerzity v Toulouse od roku 1990 odhalil dvanásť vrstiev zemských usadenín. Výskum prebiehal v skalnom jaskynnom previse Grotte Mandrin na juhu Francúzska, v údolí rieky Rhôna. Čím hlbšiu vrstvu vedci odkryli, tým staršie fosílie v nej mohli nájsť. Následné nálezy datovali pomocou rádiokarbónovej metódy.
Podľa dôkazov obýval človek rozumný túto jaskyňu pôvodne len 2-tisíc rokov. V plytšej vrstve totiž výskumníci našli pozostatky po neandertálcoch, ktorí v oblasti žili 20-tisíc rokov.
„Vieme dokázať, že Homo sapiens sa na tomto území nachádzal o 12-tisíc rokov skôr, ako sme doposiaľ predpokladali. Následne však jaskyňu obývali opäť neandertálci. Toto prepisuje dejiny, ako ich doposiaľ poznáme,“ uviedol Slimak.
54-tisíc rokov staré pozostatky detskej stoličky moderného človeka
Štúdia vyvracia aj teóriu, podľa ktorej neandertálci vyhynuli s príchodom rodu Homo sapiens. „Moderní ľudia neprebrali moc zo dňa na deň. Občas mali prevahu neandertálci, inokedy Homo sapiens. Tvorila sa tým istá rovnováha,“ uviedol pre BBC profesor Chris Stringer z londýnskeho Prírodopisného múzea.
Vo vrstve „E“, ako ju vedci označili, sa našli už spomínané 54-tisíc rokov staré pozostatky detskej stoličky moderného človeka a kamenných nástrojov. Podobne vytvorené nástroje boli objavené aj na ďalších miestach v údolí Rhôny, ale aj v Libanone. Doposiaľ však vedci netušili, aký rod ich používal.
Schopnosť organizovať sa, vytvárať sociálne skupiny a budovať spoločné vedomosti bola podľa Stringera nakoniec výhoda moderných ľudí, ktorá zaistila nášmu rodu dominanciu nad neandertálcami.