Podľa Dr. Parniu, ktorý po 30 rokoch výskumu pozoroval milióny pacientov, tí, ktorí prežijú klinickú smrť, často prežívajú intenzívne vedomé zážitky – akoby žili všetky okamihy svojho života znovu. Títo pacienti tvrdia, že aj keď sú klinicky mŕtvi, ich vedomie naďalej aktívne vníma to, čo sa deje okolo nich, vrátane pokusov lekárov a sestier o ich oživenie.
„Pacienti prežívajú všetky dôležité momenty svojho života. Cítia nielen svoje vlastné pocity, ale aj pocity iných, keď sa im niečo stalo,“ hovorí Dr. Parnia.
Tento jav, ktorý Dr. Parnia nazýva „rozšíreným vedomím“, sa vyskytuje len u pacientov, ktorí sú klinicky mŕtvi – teda u tých, ktorým prestalo srdce biť a ich dýchanie sa zastavilo. Títo ľudia prežívajú rozšírené vnímanie reality, akoby sa ich vedomie dostalo mimo tela, pričom pozorujú všetko, čo sa deje okolo nich.
„Ich vedomie je neobmedzené, môžu vidieť všetko, aj keď ich telo je mŕtve,“ vysvetľuje Dr. Parnia. „Niektorí pacienti tvrdia, že sú schopní sledovať detailné interakcie medzi lekármi a zdravotníkmi, aj keď sú v tom čase považovaní za mŕtvych.“
Okrem toho pacienti často zažívajú retrospektívne prežitie všetkých kľúčových momentov zo svojho života. „Cítia, ako by žili každý jeden okamih znovu – vnímajú svoje dobré aj zlé činy a reagujú na pocity ľudí okolo nich,“ dodáva Dr. Parnia.,, Ak niekomu ublížili, cítia jeho bolesť, a ak niekomu priniesli radosť, zažívajú aj jeho šťastie.“
Tento výskum je podporený aj vedeckými štúdiami, ktoré ukazujú, že mozog môže zostať aktívny až niekoľko minút po zastavení srdca. Tento časový úsek vysvetľuje jedinečné zážitky, ktoré pacienti zažívajú v tejto klinickej smrti.
Tieto zistenia môžu zásadne posunúť naše chápanie smrti a života po nej. Avšak Dr. Parnia a ďalší odborníci upozorňujú, že je potrebný ďalší výskum, aby sme sa dostali k definitívnym záverom o tom, čo sa s naším vedomím naozaj deje po smrti.