Keď 18. apríla 1955 v nemocnici v Princetone zomrel na vnútorné krvácanie Albert Einstein, malo byť podľa jeho priania jeho telo spopolnené, „aby sa k jeho kostiam ľudia nechodili modliť,“ povedal vedec svojmu životopiscovi Abrahámovi Paisovi. Avšak keď telo prechádzalo plameňmi, chýbal Einsteinov najdôležitejší orgán – mozog.
Dnešná Einsteinova nadácia v Berlíne to nazýva krádežou. Šéf patológov Princetonskej nemocnice Thomas Harvey totiž otvoril Einsteinovu lebku, vybral jeho mozog, naložil ho do formalínu a odniesol si vzácny materiál domov, rovnako tak ako jeho oči. Spätne si patológ k tomuto zákroku nechal potvrdiť súhlas od Einsteinovho syna Hansa Alberta a uistil ho, že mozog jeho otca bude používaný výlučne na vedecké účely. Očividne však chcel Harvey vedcov mozog skúmať, aby zistil, v čom bol mysliaci orgán otca teórie relativity taký výnimočný a v čom tkvela jeho genialita.
Spočiatku vedci neobjavili žiadne zvláštnosti, ale až pokročilejšími metódami skúmania v 80. rokoch 20. storočia našli množstvo abnormalít. Napríklad veľké množstvo gliových buniek, neobvykle široké temenné mozgové laloky a veľmi silné kalózne teleso, ktoré spája obe mozgové hemisféry, uvádza nemecký denník Der Spiegel. Či je to odpoveď na otázku pôvodu Einsteinovej inteligencie, však zostáva sporné. Možno práve súhra rôznych špeciálne konštruovaných oblastí Einsteinovho mozgu spôsobila, že bol tak inteligentný. Každopádne, Harvey si časti Einsteinovho mozgu ponechal pod svojim písacím stolom až do svojej smrti v roku 2007. Časti tkaniva Einsteinovho mozgu sa v súčasnosti nachádzajú v lekárskom Mütterovom múzeu vo Philadelphii.
Napoleonov penis
Vojvodca, vládca a cisár; tak vošiel do histórie Napoleon Bonaparte. Na aké časti jeho tela mali obdivovatelia po jeho smrti zálusk? Prekvapivo to nebola ruka, ktorú Napoleon typicky na portrétoch držal založenú v košeli, ale jeho penis. Keď v exile na ostrove Svätá Helena v roku 1821 zomrel, údajne mu ho lekár odrezal pri posmrtnej pitve, domnieva sa historik a spisovateľ Tony Perrottet. Nedopatrenie alebo úmysel? To doteraz nie je vyjasnené. Napoleonov úd údajne následne previezol kňaz na Korziku, kde jeho stopa zmizla.
Avšak v roku 1927 bol artefakt, prezentovaný ako Napoleonov penis, senzačne predstavený v New Yorku verejnosti. „Penis získal akýsi mýtický status, prepravovaný v malej koženej krabičke a vysušený na vzduchu. Nebol totiž namočený vo formalíne, vyzeral preto trochu ako sušené mäso,“ uviedol v roku 2008 historik Perrottet. Penis potom prešiel rukami niekoľkých zberateľov. Podľa denníka Washington Post forenzné analýzy pred niekoľkými rokmi potvrdili, že ide o penis. Nebolo však možné určiť, či skutočne patril Napoleonovi.
Galileov prostredník
Galileo Galilei dnes návštevníkom múzea vztyčuje prostredník. Galileovo múzeum vo Florencii vystavilo prst tohto inžiniera, matematika a vzdelanca. Galileo si za svojho života znepriatelil cirkev, pretože svojimi pozorovaniami potvrdil, že Zem obieha okolo Slnka, a nie naopak. Keď mali byť o takmer 100 rokov neskôr jeho ostatky prenesené do veľkej hrobky, využil to zrejme bádateľ a kňaz Anton Francesco Gori. Z Galileovej kostry, ktorá bola neskôr vystavená v slávnej Medicejskej knižnici sv. Vavrinca vo Florencii, údajne odrezal prostredník. Odvtedy prostredník putoval po niekoľkých múzeách.
Che Guevarove ruky
„Amputujte mu ruky,“ znel príkaz, keď 9. októbra 1967 nechal vládca Bolívie René Barrientos Ortuno popraviť Che Guevaru, najslávnejšieho partizána na svete. Oficiálne vysvetlenie znelo, že tak bude jednoduchšie porovnať odtlačky prstov s odtlačkami na Guevarových argentínskych dokladoch. Ruky mali byť v skutočnosti zničené na Barrientosov príkaz. Minister vnútra Antonio Arguedas, tajný obdivovateľ Che Guevary, si ich však vzal domov v pohári naplnenom formalínom.
Neskôr Guevarove ruky putovali cez pol sveta do Moskvy a nakoniec na Kubu k Che Guevarovmu starému priateľovi Fidelovi Castrovi. Castro bol vraj veľmi dojatý. Kde presne sa na Kube ruky Ernesta Che Guevaru dnes nachádzajú, je štátnym tajomstvom.
Edisonova duša
Svetoznámy vynálezca Thomas Edison o žiadnu časť svojho tela po smrti neprišiel, čo mu však bolo odobraté, bol kúsok duše do skúmavky. Teda len v prípade, že človek verí, že s posledným výdychom opúšťa telo aj jeho duša. Keď Edison 18. októbra 1931 vo svojom dome v New Jersey umieral, odobral jeho syn Charles kúsok "duše" do skúmavky, ktorú venoval Henrymu Fordovi - priateľovi a obchodnému partnerovi jeho otca. Ford si darovanú skúmavku ponechal a spolu s ďalšími upomienkami na Edisona uchoval, teraz sú artefakty vystavené vo Fordovom múzeu v Michigane.
Medzi ďalšími relikviami, ktoré priaznivci slávnych zločincov skúmali a uctievali aj po ich smrti, je napríklad Leninov mozog či lebka Jozefa Mengeleho. Slávnou časťou tela už nie tak slávnej osobnosti je ale napríklad aj nervová sústava Harriety Colesovej, na ktorej docent anatómie Rufus Weaver demonštroval podobu ľudského systému nervov. Obrázky tohto nervového systému sa vraj objavili v stovkách učebníc, laboratóriách a ordináciách lekárov. Weaver bol za svoj úspech oslavovaný, ale dlho nebol pôvod tohto učebnicového materiálu širokej verejnosti známy.
