Nový výskum publikovaný v Nature Plants naznačuje, že zánik obrích plazov naštartoval rast novej vegetácie, ktorej sa spolu s viničom v nasledujúcich obdobiach extrémne darilo.
Tím z Field Museum v Chicagu totiž v Kolumbii, Paname a Peru objavil fosílne semená hrozna staré 60 až 19 miliónov rokov. Jeden z týchto druhov predstavuje najstarší známy príklad rastlín z čeľade hroznovitých. Tento nález môže pomôcť vedcom lepšie porozumieť samotnému vývoju hrozna.
„Toto je najstaršie hrozno, aké sa kedy našlo v tejto časti sveta, a je o niekoľko miliónov rokov mladšie ako to najstaršie, aké sa kedy našlo na druhej strane planéty. Tento objav je dôležitý, pretože ukazuje, že po vyhynutí dinosaurov sa hrozno skutočne začalo vo veľkom šíriť po celom svete,“ prezradil Daily Mail hlavný autor štúdie Fabiany Herrera.
Ničivý asteroid
Asi pred 66 miliónmi rokov narazil na Zem asteroid väčší ako Mount Everest a zabil tri štvrtiny všetkého života na planéte vrátane dinosaurov. Vydláždil však cestu malým cicavcom a niektorým vtákom, ktoré pomohli roznášať semená rastlín vrátane hrozna.
To, že hrozno sa prvýkrát objavilo vo fosilných záznamoch približne v rovnakom čase, ako tento asteroid zasiahol Zem, nie je podľa vedcov vôbec náhoda. Gigantické plazy totiž počas svojho života vo veľkom ničili a požierali stromy a vegetáciu. Po ich vyhubení však začali rastliny opäť dominovať a prosperovať.
„Keď spomíname na toto obdobie, vždy máme na prvom mieste obrovské plazy, ktoré boli dopadom asteroidu ovplyvnené, ale udalosť vyhynutia mala obrovský vplyv aj na rastliny,“ povedal Herrera. „Les sa obnovil spôsobom, ktorý úplne zmenil zloženie rastlín,“ dodal vedec.