Nová štúdia zistila, že desiatky riek a potokov na Aljaške zmenili svoju farbu na hrdzavooranžovú v dôsledku roztápania permafrostu. Podľa vedcov ide o priamy následok zmeny klímy.
Arktída je totiž najrýchlejšie sa otepľujúca oblasť na Zemi, a keď sa zamrznutá pôda pod povrchom topí, minerály, ktoré boli v nej dlhé roky uviaznuté, prenikajú do vodných tokov, informuje portál CNN.
Nezvyčajný úkaz
Podľa novej štúdie, ktorá bola publikovaná v časopise Communications: Earth & Environment zakalenie riek spôsobujú kovy ako železo, zinok, meď, nikel či olovo. Niektoré z látok, ktoré vedci zaznamenali na 75 miestach vo vodných tokoch sú toxické a predstavujú nebezpečenstvo pre ekosystém.
Podľa vedcov ide o mimoriadne nezvyčajný úkaz v nedotknutej oblasti. „Zvykli sme si to vidieť v častiach Kalifornie, časti Appalachie, kde máme ťažobnú históriu. Ide o klasický proces, ktorý sa deje v riekach tu v kontinentálnych USA, ktoré boli ovplyvnené už viac ako 100 rokov od čias ťažby v 50. rokoch 19. storočia,“ hovorí Brett Poulin, autor štúdie a docent environmentálnej toxikológie na Kalifornskej univerzite. „Ale je veľmi zarážajúce vidieť to, keď ste na niektorej z najodľahlejších divočín, ďaleko od banského zdroja,“ dodáva.
Dôsledok klimatickej zmeny
Arktické pôdy prirodzene obsahujú organický uhlík, živiny a kovy, ako je ortuť, vo svojom permafroste. Ich uvoľnenie do vodných tokov je podľa štúdie dôsledkom roztápania permafrostu.
Podľa vedcov ide o priamy dôsledok klimatickej zmeny. „Ide o nepredvídateľný vplyv zmeny klímy , ktorý vidíme v niektorých z najdotknutejších riekach v našej krajine,“ vyhlásil Poulin s tým, že roztápanie permafrostu v tejto oblasti prebieha rýchlejšie ako v ostatných častiach sveta. Už predchádzajúce štúdie pritom odhalili, že Arktída sa otepľuje štyrikrát rýchlejšie ako zvyšok sveta.
Ohrozené ekosystémy
Topenie permafrostu vystavuje minerály kyslíku v procese známom ako zvetrávanie, ktorý zvyšuje kyslosť vody a rozpúšťa kovy ako zinok, meď, kadmium a železo. Práve železo má na svedomí výrazné sfarbenie riek. Tento jav bol prvýkrát pozorovaný v roku 2018, keď si výskumníci všimli mliečnooranžový vzhľad riek v pohorí Brooks na severe Aljašky, čo bolo v ostrom kontraste s krištáľovo čistými vodami, ktoré videli v predchádzajúcom roku.
V niektorých riekach vedci zaznamenali úplný úbytok niektorých druhov rýb. „Naše údaje naznačujú, že keď sa rieka zmenila na oranžovú, videli sme významný pokles bezstavovcov a biofilmu na dne toku, ktorý je v podstate základom potravinovej siete,“ hovorí Poulin. Hrdzavenie riek tak môže mať zásadný vplyv na to, ktoré miesta budú alebo nebudú vhodné pre život rýb.
Hrdzavenie riek v tejto oblasti je sezónny jav, ktorý nastáva v lete zvyčajne v júli a auguste, keď sa pôda najviac rozmrazuje. Keďže Arktída je najrýchlejšie sa otepľujúca oblasť na Zemi, vedci predpokladajú, že tento jav bude pokračovať naďalej.
