Podľa najnovších zistení, sociálna úzkostná porucha má pôvod v našich črevách.
Výskumníci z írskej univerzity College Cork transplantovali črevné mikróby z človeka s touto poruchou do myší, ktoré vykazovali sociálnu fóbiu po 10 dňoch po implantácii. Štúdia tiež zistila, že zvieratá mali znížené hladiny hormónu kortikosterónu, ktorý sa podieľa na regulácii energie, imunitných reakciách a stresových reakciách.
Prepojenie čriev a mozgu
Tieto výsledky prispievajú k rastúcemu počtu výskumov, ktoré ukazujú komplexné prepojenie medzi črevným traktom a mozgom. Úzkosť, depresia, autizmus a iné mozgové stavy by sa teda mohli aspoň čiastočne liečiť riešením problémov, ktoré začínajú v čreve.
Vedci, ktorí stoja za štúdiou, začali s 12 vzorkami mikrobiómov - fekálnych vzoriek - od šiestich ľudí s formálnou diagnózou sociálnej úzkostnej poruchy (SAD) a šiestich ľudí bez nej. Predtým, ako mohli byť zaradení do štúdie, museli všetci účastníci potvrdiť, že neužívajú žiadne psychiatrické lieky ani žiadne výživové doplnky, ktoré by mohli ovplyvniť ich mikrobióm.
Podľa Daily Mail boli myši pripravené na štúdiu tak, že ich týždeň kŕmili zmesou štyroch rôznych antibiotík, aby im úplne vyčistili mikroflóra v črevách. Následne ľudské vzorky implementovali pomocou kŕmnej trubice 72 myšiam. 36 hlodavcov dostali vzorky od ľudí s poruchou a 36 bez.
Myšacia verzia sociálnej úzkosti
Desať dní po začatí liečby boli myši podrobené sérii testov, aby preskúmali celý rad funkcií vrátane, všeobecnej úzkosti, funkcie čriev, depresie a strachu. Vo väčšine testov obe skupiny myší dopadli podobne, až na test sociálneho strachu.
V tomto experimente vedci vyvolali u myší strach, ktorý bol vyvolaný sociálnymi podnetmi, a potom merali, ako dlho trvá, kým zmizne. Hoci skupine s pozitívnymi vzorkami trvalo oveľa dlhšie, kým sa sociálny strach zmenšil, medzi oboma skupinami nebol rozdiel v ich spoločenskom správaní.
Výskumníci teda dospeli k záveru, že to, čo pozorovali, bola myšia verzia sociálnej úzkosti. Aj u ľudí môže byť sociálna úzkosť prítomná, aj keď má človek chuť byť spoločenský. Práve preto je tento stav taký nepríjemný.
Tieto myši zostali inak zdravé, no okrem novoobjavenej sociálnej úzkosti sa u nich prejavili aj niektoré jedinečné zmeny v mozgu. Konkrétne zistili nižšie hladiny takzvaného „hormónu lásky“ oxytocínu, ktorý je dôležitý pre väzbu medzi rodičom a dieťaťom, ako aj medzi jednotlivcami v sociálnych aj romantických skupinách.
Štúdia síce neidentifikovala liečbu, otvorila však dvere pre jej vývoj v budúcnosti. „Výskum naznačuje, že mikrobiota môže hrať závažnú úlohu pri zvýšených reakciách sociálneho strachu pri úzkostnej poruche,“ napísali autori štúdie.
