NASA stojí na čele inovácií, ktoré nám dnes prinášajú pohodlie a efektivitu. Niektoré z nich používaš denne, a stali sa bežnou súčasťou každodenného života. O väčšine z nich si však možno ani netušil, že za ich vývojom stojí NASA, ktorá tieto vynálezy zostrojila pre svoje vesmírne misie.
Vesmírna gentúra každý rok zverejňuje zoznam nazvaný NASA Spinoff, ktorý spomína technológie, ktoré boli pôvodne vyvinuté pre vesmír, ale ktoré tiež prispievajú k životu na Zemi vo forme komerčných produktov. Od roku 1976 web vyprofiloval viac ako 2 000 takýchto vynálezov.
Čistička vzduchu
V 90. rokoch hľadali vedci z výskumného partnerského centra NASA spôsob, ako vyčistiť vzduch od etylénu. Ten totiž urýchľuje rozklad ovocia a kvetov a má tendenciu sa zhromažďovať okolo rastlín pri absencii prúdenia vzduchu na vesmírnej stanici. To viedlo k vývoju fotokatalytickej oxidácie, keď oxid titaničitý vystavený ultrafialovému svetlu reaguje s etylénom – alebo, ako sa ukázalo, s akýmikoľvek organickými zlúčeninami vo vzduchu – a oxiduje ich na neškodné vedľajšie produkty.
Po tomto objave bolo vyrobených niekoľko radov čističiek vzduchu – vrátane niektorých, ktoré vysielajú nabité častice von do vzduchu a na okolité povrchy, kde neutralizujú prchavé organické zlúčeniny, baktérie, vírusy a plesne. Navyše došlo k zisteniu, že týmto procesom počas niekoľkých hodín vyhladí takmer všetky baktérie a plesne.
Vývoj LED technológie
NASA samozrejme LED technológiu nevynašla (aj keď LED už je známa od roku 1907, tak až v roku 1962 americký vedec Nick Holonyak Jr. vyvinul prvú praktickú diódu). NASA však prispela k ďalšiemu vývoju LED technológie niekoľkými zásadnými spôsobmi, pretože do nej investovala veľkú sumu peňazí. V roku 1962 totiž vyvinula nový materiál pre LED, ktorý bol účinnejší a spoľahlivejší ako tie predchádzajúce. Agentúra tiež vyvinula nové metódy výroby diód, ktoré boli lacnejšie a efektívnejšie.
Vďaka tomu ich NASA nasadila do svetiel, ktoré pomáhajú astronautom pestovať rastliny na Medzinárodnej vesmírnej stanici, využívajú aj červené a infračervené LED svetlá na liečbu rán, na udržanie biologického rytmu a ďalej pri širokej škále výskumu. Vďaka týmto príspevkom NASA sa LED technológia stala jednou z najpoužívanejších technológií na svete. Používajú sa v celom rade aplikácií, vrátane osvetlenia, elektroniky a komunikácie.
Potraviny sušené mrazom
Lyofilizácia alebo sušenie mrazom je metóda sušenia vlhkých materiálov. Využíva sa nielen pri záchrane archiválií (napr. kníh) a vo farmaceutickom a biotechnologickom výskumnom a priemyselnom meradle či na výrobu kozmetických prípravkov alebo medikamentov (napr. suchých injekcií), ale aj na sušenie potravín. Princíp je založený na sublimácii zamrznutej vody pri nízkom tlaku a teplote. Túto technológiu NASA tiež nevynašla, ale opäť prispela k jej významnému vylepšeniu. Potraviny sušené mrazom sú ideálne pre vesmírne misie, pretože sú ľahké, trvanlivé a majú dobrú výživovú hodnotu.
Výskum lyofilizácie financovaný v 60. rokoch minulého storočia NASA je dôvodom, prečo existujú nové metódy sušenia mrazom. Sú totiž účinnejšie a spoľahlivejšie a neskôr boli komercializované a pomohli rozšíriť použitie potravín sušených mrazom. Vďaka tomu si dnes môžeme vychutnať napr. cereálie s drobnými kúskami lyofilizovaného ovocia, ktoré sa po namočení do mlieka „magicky“ rekonštruujú. K dispozícii je aj celý rad ďalších pokrmov, ktoré stačí zaliať teplou vodou. Lyofilizácia a ďalšie metódy konzervácie potravín tak výrazne ťažia z vplyvu NASA a významne prispeli k zlepšeniu bezpečnosti potravín a ich skladovaniu.
Vývoj batérií s Black & Decker
NASA financovala výskum a vývoj nových batériových technológií, ktoré boli výkonnejšie, trvanlivejšie a ľahšie ako predchádzajúce typy batérií. Nová generácia batérií bola potrebná pre vesmírne misie. Koncom 60. rokov 20. storočia NASA uzavrela so spoločnosťou Black & Decker zmluvu na výrobu rôznych, batériovo napájaných nástrojov a v komerčnom sektore to následne odštartovalo vývoj nových druhov spotrebičov. Aj vďaka tomuto partnerstvu dnes môžeme kosiť trávu, rezať drevo, alebo skrutkovať so spotrebičmi, ktoré sú poháňané na batérie.
Kremíkové solárne články
Fotovoltaické elektrárne zažívajú vďaka energetickej kríze doslova boom. Bez solárnych článkov by však len ťažko fungovali. Ľudovo povedané, je to práve fotovoltaický článok, ktorý zachytí energiu pochádzajúcu zo slnka a premení ju na elektrickú energiu. Fotovoltaický jav, na ktorom sú solárne články založené, bol prvýkrát pozorovaný v roku 1839 Alexandrom Edmondom Becquerelom. V roku 1883 Charles Fritts zostrojil prvý fotovoltaický článok. Jeho zariadenie malo iba jednopercentnú účinnosť. Súčasná podoba solárnych článkov sa zrodila v roku 1954 v Bell Laboratories. Pri experimentoch s dopovaným kremíkom bola objavená jeho vysoká citlivosť na osvetlenie.
Významným príspevkom k rozvoju solárnych článkov bol vývoj kremíkových solárnych článkov v 60. rokoch 20. storočia, ktorý financovala NASA. To viedlo k vývoju nových typov solárnych článkov, ktoré sú účinnejšie a trvanlivejšie ako predchádzajúce typy – z tohto dôvodu boli ideálne pre vesmírne misie, kde sa používajú ako zdroj elektrickej energie. Pokiaľ máš na streche kremíkové solárne články, je to aj vďaka NASA.
Cloud
Ukladať a pristupovať k svojim dátam odkiaľkoľvek a kedykoľvek v dosahu internet dnes berieme ako úplnú samozrejmosť. Aj za toto však musíme poďakovať NASA. Organizácia ako taká totiž potrebuje spracovávať obrovské množstvo dát z vesmírnych misií a cloud computing poskytuje efektívny a škálovateľný spôsob, ako s týmito dátami pracovať. Okrem toho, že spracováva snímky z teleskopov a dát z roverov na Marse, simuluje a modeluje misie.
NASA financovala výskum a vývoj cloudových technológií, ktorý viedol k ich výkonnejším, spoľahlivejším a lacnejším variantom. Tento výskum pomohol posunúť hranice cloud computingu a umožnil jeho širšie použitie. Dnes je cloud computing jednou z najpoužívanejších platforiem vôbec.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.