Škody, ktoré invazívne druhy napáchali, stoja planétu viac ako 400 miliárd dolárov ročne, čo je ekvivalent HDP Dánska alebo Thajska. A to je podľa medzinárodnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) hrubo podhodnotené.
Tento medzivládny panel OSN pre biodiverzitu v novej správe opisuje viac ako 37-tisíc inváznych cudzích druhov, z ktorých približne 3500 vážne ohrozuje blaho ľudí a spôsobuje nezvratné škody na ekosystémoch. Od vodného hyacintu, ktorý dusí Viktóriino jazero vo východnej Afrike, cez potkany a hady, ktoré vyhladzujú druhy vtákov v Tichomorí, až po komáre, ktoré prinášajú do nových oblastí exotické vírusy ako Zika, žltú zimnicu či horúčku dengue.
Napádajú celú planétu
Nová správa IPBES, ktorú vytvorilo 86 expertov zo 49 krajín počas štyroch rokov, čerpá z viac ako 13-tisíc vedeckých štúdií a zahŕňa príspevky od pôvodných obyvateľov. Podľa nej invázne cudzie druhy postihujú všetky regióny sveta vrátane Antarktídy. 34 percent dopadov je hlásených v Amerike, 31 percent v Európe a Strednej Ázii, 25 percent v Ázii a Tichomorí a sedem percent v Afrike.
Väčšina vplyvov sa uvádza na pevnine (75 percent), menej v sladkovodných (14 percent) a morských (10 percent) biotopoch. Najzamorenejšie sú však ostrovy, na viac ako 25 percentách svetových ostrovov prevažujú cudzie rastliny.
Správa tiež odhaľuje, že invázne cudzie druhy sú spojené so 60 percentami celosvetového vymierania rastlín a živočíchov. Škody ktoré spôsobili a náklady na boj proti nim presiahli v roku 2019 423 miliárd dolárov ročne a od roku 1970 sa každé desaťročie štvornásobne zvyšujú.
Čo je však najhoršie, tak hrozba týchto inváznych cudzích druhov bude v budúcnosti ešte rásť v dôsledku rastúceho obchodu, cestovania a aj zmeny klímy.
Ako proti tomu bojovať?
Účinná reakcia na každý invázny druh bude závisieť od toho, kde k nemu dochádza a ako sa šíri. Mala by však spojiť úsilie naprieč krajinami a sektormi. Nevyhnutná bude aj osveta medzi verejnosťou, píšu výskumníci.
Hoci 80 percent krajín má ciele pre riadenie inváznych cudzích druhov, iba 17 percent z nich má špecifické vnútroštátne zákony alebo nariadenia. Hodnotenie IPBES tiež zdôrazňuje, že 45 percent krajín dokonca vôbec neinvestuje do riadenia biologických invázií.
Vedci taktiež ponúkli konkrétne riešenia na zníženie tejto hrozby. Cenovo najefektívnejším riešením je podľa nich prevencia prostredníctvom predhraničných karantén a prísnych dovozných kontrol. Ďalším dôležitým bodom je včasné odhalenie invázií a rýchle reakcie prostredníctvom všeobecných stratégií dohľadu, najmä vo vodnom prostredí.
V neposlednom rade správa uvádza aj samotnú likvidáciu či obmedzenie samotných invazívnych druhov. Úplne vyhubenie je najvhodnejšie pre malé, pomaly sa šíriace druhy (napríklad mačky divé) a najmä v izolovaných ekosystémoch, ako sú ostrovy.
Prospešné invazívne druhy
Nie všetky cudzie rastliny či zvieratá v danej oblasti sú však škodlivé. Napríklad divý dobytok, ovce, kozy a ošípané na karibskom ostrove Montserrat poskytujú mäso pre miestnych obyvateľov. Ministerstva životného prostredia Montserrat zistilo, že prerušenie hospodárenia s týmito divokými zvieratami by mohlo znížiť príjmy ostrova na polovicu, píše portál The Converstion.
Preto je nevyhnutné presne určiť škody spôsobené inváznymi druhmi, ako aj pochopiť ich potenciálne výhody aby sme mohli správne riešiť jednu z najväčších hrozieb pre biodiverzitu Zeme.