Modrá diera, ktorá sa nachádza pri pobreží Egypta v Červenom mori, je hlboká viac ako sto metrov. Niekedy sa prezýva aj ako „cintorín potápačov“, pretože na tomto mieste zahynulo množstvo ľudí. Na základe pesimistických odhadov o život v Modrej diere prišlo približne 200 ľudí, píše sa na portáli LadBible.
Čo sa stane, keď sa potápač potopí do Modrej diery?
Približne šesť metrov pod hladinou sa nachádza plytký otvor, ktorý sa nazýva aj ako „sedlo“. Mnohí sa ale do Modrej diery potápajú kvôli „oblúku.“ Nachádza sa približne 56 metrov pod hladinou a je to vlastne 26 metrov dlhý tunel, ktorý vedie z Modrej diery do samotného Červeného mora. Práve toto miesto sa stáva mnohým potápačom osudným. Keď vplávajú do Modrej diery, môže ich postihnúť takzvaná dusíková narkóza. Tá môže nastať, keď sa potápači ponoria hlbšie ako 30 metrov.
Dusíková narkóza môže zhoršiť duševné a fyzické schopnosti ľudí. Keď sa nachádzaš desiatky metrov pod vodou, je potrebné si dávať veľký pozor na každý pohyb. Samozrejme, čím hlbšie sa človek ponorí, tým viac to vplýva. Prirovnáva sa to k opitosti a môže nebezpečne deformovať pohľad na situáciu. Stáva sa, že niektorí potápači plávajú ešte hlbšie v domnienke, že vlastne plávajú k hladine.
Tlak v takej hĺbke spôsobuje, že plyny, ktoré potápač dýcha, sú v tele hustejšie a narúšajú myslenie a nervový systém. To znamená, že správy, ktoré sú v tele vysielané, začínajú mať problém. Potápač bude menej schopný manévrvovať vo vode a zároveň mu to nemyslí správne. To zapríčiní aj zlé rozhodovanie a zhoršuje sa aj regulácia telesnej teploty, takže sa človek cíti teplejší než je.
Keď sa potápač dostane do určitej hĺbky, dusíkovej narkóze sa jednoducho nevyhne. Jedinou skutočnou ochranou, ako sa pred ňou brániť je poznať príznaky, aby si bol potápač vedomý, že sa to deje.
Známy prípad
Ak sa človek dostane do hĺbky 57 metrov, začne sa prejavovať kyslíková toxicita, čo je v prípade Modrej diery hĺbka, do ktorej sa musí dostať každý, kto chce zdolať „oblúk“. V tomto prípade človek dostane tunelové videnie, pocíti mravčenie a v niektorých prípadoch môže trpieť záchvatmi alebo mdlobami, ktoré môžu vyústiť až do utopenia sa.
Najznámejším prípadom, ktorý bol smrteľný, bolo utopenie sa inštruktora potápania Jurija Lipskiho, ktorý sa v roku 2000 ponoril do tejto obľúbenej lokality, ale viac sa nevynoril. Nájdená bola len jeho kamera, ktorú mal umiestnenú na prilbe. Tá objasnila, čo sa mu stalo. Znepokojujúce zábery dokazujú, že zomrel po tom, čo sa dostal do hĺbky približne 91 metrov. Prejavila sa u neho dusíková narkóza a inštruktor klesol na dno.