V súčasnosti je oblasť v severnom Grónsku polárna púšť. Takto ju poznáme už veľmi dlhú dobu. Genetický materiál, ktorý sa výskumníkom podarilo získať z pôdy, odhalil bohatú škálu rastlín a živočíchov, uvádza sa na portáli BBC. Toto odhalenie nám prináša možnosť predstaviť si, ako táto oblasť vyzerala dávno predtým, ako ju pokryla vrstva ľadu.
Aké živočíchy sa nachádzali v oblasti severného Grónska?
Vedci našli genetické stopy mastodontov (vymreté rody chobotnatcov, pozn. red.), ktoré sa podobajú dnešným slonom, stopy sobov či husí, ktoré sa potulovali medzi brezami a topoľmi, a taktiež aj stopy morského života vrátane podkovovitých krabov a rias. Výskum je publikovaný na portáli Nature.
Profesor Eske Willerslev z Kodanskej univerzity, ktorý sa na tomto výskume podieľal, uviedol, že táto zmes arktických a iných druhov, ktoré žijú vedľa seba, nemá žiadny moderný ekvivalent. Výskum sa uskutočnil v oblasti, ktorá sa nazýva Kap København. Nachádza sa v najsevernejšej časti Grónska. Doteraz bolo len veľmi ťažké vrátiť sa späť do minulosti a zistiť, ako tento región vyzeral pred dvoma miliónmi rokov. Zvieracie fosílie z tohto obdobia sú tam mimoriadne vzácne. „V skutočnosti jediné zvieratá z Kap København, ktoré boli kedy objavené prostredníctvom makrofosílií, je zajačí zub a hnojník. Ľudia teda vôbec netušili, aká fauna tam kedysi bola,“ vysvetlil profesor Willerslev.
Environmentálna DNA
Tím výskumníkov sa preto obrátil na environmentálnu DNA, alebo eDNA. Má ísť o genetický materiál, ktorý vylučujú rastliny a zvieratá, napríklad z kožných buniek alebo trusu, a hromadí sa v ich okolí, kde sa zdržiavajú. Táto technika sa v súčasnosti používa najmä pri ochrane. Napríklad štúdium DNA, ktorá bola nájdená v kvapke morskej vody, môže odhaliť všetky tvory, ktoré žili v oceáne, hoci jednotlivé zvieratá nevidia.
Tím v Grónsku použil staré vzorky pôdy, ktoré im slúžili na to, aby sa mohli pozrieť späť v čase na biológiu raného pleistocénu. Našli lesný ekosystém, v ktorom medzi stromami rástli arktické kríky, byliny, paprade a machy. Pri skúmaní DNA živočíchov, ako sú soby, husi či hlodavce, bolo objavenie genetického materiálu mastodontov pre výskumníkov prekvapením. Profesor Willerslev sa vyjadril, že slonom podobné stvorenia predtým v Grónsku nikto predtým nenašiel.
Bolo teplejšie
Pred dvoma miliónmi rokov bolo severné Grónsko oveľa teplejšie, ako je dnes. V tom čas tam ročné teploty boli o 11 až 19 stupňov vyššie. „Plasticita biologických organizmov v závislosti od toho, kde môžu rastliny a živočíchy žiť spolu, je oveľa väčšia, ako sme si mysleli,“ povedal profesor. Extrahovanie a sekvenovanie DNA z pôdy nebolo vôbec jednoduché. Tímu trvalo roky, kým vypracovali najlepšiu techniku, ktorú mohli použiť. Dokonca si začínali myslieť, že je nemožné, aby genetický materiál dokázal prežiť takú dlhú dobu. „V roku 2005 som napísal článok, kde som tvrdil, že DNA neprežije viac ako milión rokov, a tu máme DNA, ktorá je stará dva milióny rokov.“
Podľa jeho názoru chemická reakcia medzi DNA a pôdou spôsobila spomalenie akejkoľvek degradácie. „DNA sú elektricky nabité molekuly a tie z minerálov, ktoré vidíme v pôde, sú tiež elektricky nabité. Preto sa DNA v podstate naviaže na pevné minerály, a keď to urobí, zníži sa rýchlosť spontánnej degradácie.“
Ak sa nájde viac environmentálnej DNA, ktorá prežije na iných miestach, objav by mohol zmeniť spôsob, akým nazeráme na staroveký svet a umožnilo by to ľuďom lepšie si predstaviť, ako svet vyzeral v dávnej minulosti.