Rimavská Sobota nepatrí medzi mestá, do ktorých by sa hrnuli turisti. Zvyčajne sa o nej hovorí ako o centre okresu s najvyššou nezamestnanosťou na Slovensku, no rovnako ako mnohé iné naše mestá, aj ona má zaujímavú históriu plnú bizarností, o ktorých si pravdepodobne nikdy doteraz nepočul.
Takým je aj príbeh jednej z najhlbších studní na svete, ktorá bola nielen hlboká viac ako dvojnásobok najvyššej budovy Slovenska, ale zároveň v nej nikdy nenašli žiadnu vodu. Historickú zaujímavosť priniesol portál Rimava, ktorý čerpal z viacerých historických vydaní Gömör – Kishont.
V rámci seriálu Megalomanské stavby sme ti už preniesli:
- Železničným tunelom na vlastný ostrov na Jadrane. Megalomanský plán mohol zmeniť dejiny Československa
- Šialený projekt Atlantropa. Gigantické priehrady na Stredozemnom mori mali spojiť Európu s Afrikou
- Sagrada Familia, hotel v Pchjongjangu či bratislavské metro. Toto sú najznámejšie nedokončené stavby
- Mrakodrap s výškou jedného kilometra? Pozri si tri projekty, ktoré navždy zmenia tvár moderného sveta
- Hitler chcel Berlín prebudovať na hlavné mesto sveta. Germania mala mať chrám taký veľký, že by mal vlastné počasie
Problémy s pitnou vodou
Všetko to začalo v roku 1905, kedy sa zásobovanie pitnou vodou v meste rapídne zhoršovalo. K tomu všetkému sa, podobne ako aj toto leto, pridalo ešte aj veľké sucho. V dôsledku toho súkromné studne v okolí Hlavného námestia postupne vyschýnali. Polovica mesta čerpala vodu zo studne, ktorá sa nachádzala približne za nádvorím budovy dnešného múzea v centre.
Po necitlivom zásahu však voda v studni náhle zmizla. K tomu sa pridala informácia o tom, že v druhej obľúbenej studni v areáli jednej z dnešných reštaurácií sa voda pokazila a nemohla sa používať. Po celom meste začal silnieť názor, že blízko Hlavného námestia treba vykopať novú verejnú studňu a, ako inak v tom čase, najlepšie blízko kostola.
V apríli mestské zastupiteľstvo odsúhlasilo vykopanie troch studní, ktoré sa mali kopať postupne. Mesto uzavrelo zmluvu s majstrom studniarom Harnicsárom, ktorý sa zaviazal vykopať tri 20 metrové studne za 2 280 korún. Jeden z poslancov však ešte mal pripomienku, aby sa zavolal geológ, ktorý posúdi, či tento plán vyrieši otázku pitnej vody v meste.
Začiatok prác
Koncom septembra do Rimavskej Soboty dorazili robotníci podnikateľa Františka Trnku z Debrecínu a rovno sa pustili do kopania. Po skončení sa mali pustiť do ďalších dvoch studní na Hlavnom námestí. Nikto však netušil, že v meste zostanú celé roky.
25. októbra muselo mesto riešiť problém, pretože ani po výkope 30 metrov sa nepodarilo nájsť vodu. Podnikateľ chcel kvôli hĺbke zvýšiť cenu na 50 korún za meter. Keď bol situáciu preskúmať mestský inžinier Endre Insztitóris, studňa bola hlboká 50 metrov (približne výška Manderlaku v Bratislave), stále však nemala vodu.
Po rokovaní starostu so znalcom sa rozhodlo, že sa bude vŕtať do hĺbky 100 metrov (približne výška Sky Parku v Bratislave). Ani tam sa však voda nenachádzala. Vŕtanie studne bolo zastavené počas Veľkonočných sviatkov roku 1906 a mestská rada musela rozhodnúť, či odklepne hĺbenie až do hĺbky 200 metrov (budova s takouto výškou na porovnanie sa na Slovensku nenachádza, najvyššou bude mrakodrap Eurovea Tower, ktorý bude mať po dokončení 168 metrov).
Majster sa nešťastného konca studne nedožil
Situácia s vodou sa zlepšovala, no na diele sa stále pracovalo. Medzitým dokonca zomrel aj František Trnka, ktorého firma studňu kopala, a tak všetky povinnosti prebrala vdova. Podala hlásenie, že v hĺbke 209 metrov (približne dvojnásobok výšky veže Sky Park v Bratislave) narazili na mäkký hlinený podklad. Vodu nenašli ani v hĺbke 220 metrov (dvojnásobok výšky budovy Národnej banky Slovenska).
Týždenne sa vyhĺbilo osem až deväť metrov, náklady v tom čase činili cez 4-tisíc korún. Mestské zastupiteľstvo sa nevzdávalo a odsúhlasilo, aby sa kopalo do hĺbky 250 metrov (dvojnásobok výšky Nivy Tower v hlavnom meste). Začiatkom roka 1908 mala studňa hĺbku 320 metrov (trojnásobok výšky veží Sky Parku), no voda stále nikde.
Mestská rada na jeseň toho istého roku rozhodla, že práce definitívne ukončí a zameria sa skôr na výstavbu vodovodu. Dno studne sa v tom čase nachádzalo v hĺbke 375 metrov (porovnateľné s výškou Empire State Building - 381 metrov). So svojou hĺbkou mala byť v tom čase najhlbšou v celej monarchii. Dokonca aj na svete jej malo konkurovať len pár studní.
Jedinečnou sa ale stala hlavne preto, že sa v nej nikdy nenašla voda. Ako pripomína článok na portáli Rimava, dnes už nie je celkom jasné, akou technikou sa vzhľadom na vtedajšie možnosti studňa vŕtala a ako sa do tej hĺbky vkladali rúry.
