„Toto je historický moment! Dnes uzatvorenou politickou dohodou o zákone o umelej inteligencii sa Európa stáva prvým kontinentom, ktorý stanovil jasné pravidlá používania umelej inteligencie,“ uviedol po 36 hodinách rokovaní eurokomisár pre vnútorný trh Thierry Breton.
Vyjednávači EP a 27 členských krajín Únie prekonali veľké rozdiely v kontroverzných bodoch, vrátane generatívnej umelej inteligencie (AI) a rozpoznávania tváre za účelom policajného sledovania, aby podpísali predbežnú politickú dohodu o zákone o umelej inteligencii.
Predstavitelia EÚ poskytli len poskromne detailov o tom, čo presne sa dostane do konečnej podoby zákona, ktorý vstúpi do platnosti najskôr v roku 2025. Boli pod tlakom, aby zabezpečili politické víťazstvo pre vlajkovú legislatívu, no očakávalo sa, že nechajú dvere pootvorené pre ďalšie rozhovory, aby sa dopracovali detaily, čo pravdepodobne prinesie viac zákulisného lobingu.
Prvý návrh prišiel už v roku 2021
EÚ sa ujala vedenia v celosvetových pretekoch v regulácii umelej inteligencie, keď v roku 2021 predstavila prvý návrh pravidiel. Nedávny rozmach generatívnej umelej inteligencie však primäl európskych úradníkov aktualizovať návrh tak, aby mohol slúžiť ako návrh pre celý svet.
Generatívne systémy umelej inteligencie, ako napríklad ChatGPT od platformy OpenAI, sa dostali do povedomia celého sveta a oslňujú používateľov svojou schopnosťou vytvárať texty, fotografie a piesne, ktoré pôsobia dojmom, akoby ich vytvorili ľudia. Vyvolávajú však obavy z rizík, ktoré rýchlo sa rozvíjajúca technológia predstavuje pre pracovné miesta, súkromie a ochranu autorských práv a dokonca aj samotný ľudský život.
Po tom ako bude vypracovaná konečná verzia zákona EÚ o umelej inteligencii, text musí byť schválený 705 poslancami EP ešte pred budúcoročnými voľbami do EP. Očakáva sa však, že toto hlasovanie bude už len formalitou.