Zatvorené reštaurácie, kaviarne či bary nepotešili viacerých ľudí, ktorí sa radi zabávali a vyhľadávali spoločnosť. Opatrenia, nové či stereotypné situácie neprospeli ani niektorým párom, ktoré sa rozhodli ukončiť spoločnú cestu životom po niekoľkých mesiacoch či rokoch. Spísali sme pre vás niekoľko príbehov, ktoré sú dôkazom toho, že zatiaľ čo niektorí našli počas pandémie spriaznenú dušu, iní zas o ňu prišli.
Dlhodobá frustrácia vo vzťahu
Barbora chodila s bývalým priateľom viac ako štyri roky. Po istom čase sa rozhodli pre spoločné bývanie a užívali si každý okamih. Keď však vypukla pandémia, každý z nich sa vrátil do rodičovského domu. Prestali sa stretávať a vyhľadávať svoju spoločnosť. Hlavným dôvodom ich rozchodu bola dlhodobá frustrácia a komunikačné problémy vo vzťahu. „Nevyhľadávali sme sa ani v čase, keď došlo k zmierneniu opatrení po prvej vlne pandémie. Vtedy som si uvedomila, že sa vo vzťahu necítim komfortne a naplnene,“ objasnila.
Pandémia podľa jej slov prispela k finálnemu kroku – k rozchodu. „Vyčítam si len to, že toto rozhodnutie neprišlo skôr, keďže vzájomná frustrácia sprevádzala náš vzťah dlhší čas, no nebyť covidu, pravdepodobne by sme sa nerozišli a bola by som aj naďalej v nezdravom vzťahu,“ doplnila 22-ročná Barbora.
Zistili, že nemajú spoločné záujmy
Po postupnom uvoľňovaní opatrení prišiel o takmer štvorročný vzťah aj Marek. Už počas prvých dvoch týždňov pandémie si s bývalou partnerkou uvedomili, že nemajú spoločné záujmy. „Stupňovalo sa to tým, že veci, ktoré u iných ľudí spôsobia maximálne hádku, dospeli v našom prípade až k rozchodu,“ prezradil 27-ročný mladík s tým, že aj napriek tomu, že išlo o jeho prvý vážnejší vzťah, posledné mesiace mal pocit, že mu nedáva to, čo by mal.
Pandémia mu ukázala skutočný charakter ľudí
26-ročný Michal zas vďaka pandémii spoznal skutočný charakter ľudí, a to nielen vo vzťahu k bývalej partnerke. Obmedzenia mu taktiež ukázali, ako ľudia dokážu zvládnuť odlúčenie. „Aktuálna situácia urýchlila len to, čo by prišlo aj bez covidu. Jediným rozdielom by bola len strata pomerne veľkého času na oboch stranách,“ vysvetlil mladík, ktorý ukončil vzťah po štyroch rokoch.
Nestretla sa s pochopením
Aj Natália si počas pandémie začala uvedomovať, že jej vzťah nie je tým, čím by chcela. Prišla o prácu a keďže si zvolila externú formu štúdia, ktorá je spoplatnená, ihneď sa začala obzerať po novej práci. Mladá Slovenka mala poriadne nabitý program, keďže pracuje štyri dni v týždni, desať hodín denne. Okrem toho pracuje ako kaderníčka a počas víkendov sa venuje škole.
Bývalému priateľovi, ktorý je študentom denného štúdia, sa snažila vysvetliť, že nemôžu byť spolu každý deň od rána do večera, no nestretla sa s pochopením. „Neraz som bola unavená a začali mi prekážať jeho nátlaky a neustále vypisovanie,“ uviedla s tým, že problémom boli aj spoločné stretnutia, keďže každý z nich pochádza z iného okresu.
Po približne roku a troch mesiacoch ukončili vzťah. „Som presvedčená o tom, že ľudia, ktorí chcú spolu žiť, musia mať čas aj na svoje aktivity, aby bol vzťah funkčný,“ dodala Natália.
Čas lieči
Nariadená práca z domu či zatváranie služieb neprospeli ani Martinovmu vzťahu. Prínosom nebolo ani prostredie, v ktorom trávili s bývalou partnerkou spoločné dni. Ich trojročná láska bola na okraji životnosti a homeoffice nebol podľa jeho slov ideálnym spôsobom, ako ozdraviť vzťah.
Začiatkom leta sa práve preto rozhodli ukončiť spoločnú cestu životom. „Veci by sa u nás museli zmeniť o 180 stupňov a nádrže lásky by sa museli opäť naplniť, aby sme dokázali udržať pekný a zmysluplný vzťah. Aj napriek tomu, že toto rozhodnutie vnímam ako správne, daná osoba neprestane chýbať v mojom živote ani po dlhšom čase,“ povedal 29-ročný Martin.
Psychologička o vzťahoch počas pandémie
Odborný pohľad na pandémiu ako výzvu v partnerstve nám poskytla psychologička Denisa Zlevská. „Vzťahom, ktoré boli aj predtým zrelé a zdravé, dalo zvládanie náročnej situácie istotu, že toto je človek, s ktorým dokážem mnoho ustáť, a preto chcem byť s ním,“ ozrejmila.
Psychologička zároveň pozoruje, že keď sme predtým nepracovali na vzťahoch a nie je naším zvykom investovať do nich energiu, život v pandémii ich vyostril. „Tam, kde boli chronické problémy, krízová situácia ich zhoršila. Kde neboli postavené základy pre riešenie problémov, zvládanie stresu, vzájomnú pomoc či efektívne riešenie konfliktov, tam nás pandémia zrazila na kolená. Táto situácia si vyžaduje nasadenie spolupráce, vedomé zapojenie psychickej odolnosti a kreativitu v riešeniach,“ skonštatovala.
Na otázku, či by sa podľa nej rozpadli vzťahy aj bez pandémie, má jasnú odpoveď. „Domnievam sa, že áno. Možno by boli ukončené neskôr, ale pandémia to urýchlila, pretože si od nás žiada, aby sme nastúpili na vlnu spolupráce. Pokiaľ spolupráca predtým nefungovala, je veľmi ťažké dobiehať niečo tak komplexné v krízovej situácii. Nehovorím však, že to nie je možné, ale musí byť na to veľké odhodlanie a vôľa,“ uzavrela Denisa Zlevská.
