Možno ste ich na začiatku júla v Prahe stretli. Mnoho skupiniek slušne vyzerajúcich ľudí s visačkami okolo krku, na ktorých okrem ich mena a miesta pôvodu bolo aj heslo: „Oznamuj dobrú správu!“ Práve to bolo aj mottom uplynulého mimoriadneho zjazdu Jehovových svedkov v pražskej O2 aréne, píše Josef Dyntr z portálu iDnes.
Keď človek strávi pár minút či dokonca hodín v spoločnosti svedkov, môže sa mu najprv zdať divné, ako usmievaví a naskrz pozitívni ľudia to sú. Moja prvá otázka samozrejme mierila práve na to, či náhodou svoje nadšenie nehrajú. Samotní členovia cirkvi priznali, že to tak môže na človeka spočiatku pôsobiť.
Buď sú teda skutočne natoľko pozitívni, alebo sú minimálne dobrými hercami. „Už ma úplne bolia ústa, ako sa celý deň usmievam,“ povedal mi jeden z dobrovoľníkov, keď som okolo neho prešiel.
Pre obyčajného človeka tu bolo hneď niekoľko zvyklostí, ktoré ho okrem neustálych úsmevov mohli vykoľajiť. Napríklad si všetci vzájomne tykajú, bez ohľadu na vek či postavenie. Ak ste teda niekoho pozdravili obvyklým „dobrý deň“, okamžite spoznali, že nie ste jedným z nich. Občas im to prišlo aj úsmevné.
Nebolo tiež výnimkou, že sa s vami začal baviť úplne cudzí človek, na čo v Česku rozhodne nie sme zvyknutí. Zatiaľ čo som prechádzal zaplnenou O2 arénou, narazilo do mňa dievča, ktoré sa predstavilo ako Anastasia. „Ahoj, ako sa ti páči zjazd?“ spýtala sa ma potom, čo pochopila, že som novinár.
Odpovedal som ako zakaždým diplomaticky, že je atmosféra zaujímavá, úplne iná, než keď sa tu hrá hokej. Po krátkom rozhovore sme sa potom rozlúčili.
Pomaly som došiel tam, kde je normálne klzisko a kde českí hokejisti nedávno slávili titul majstrov sveta. Na stoličkách tu sedeli stovky ľudí a multimediálna kocka bola spustená dole. Okrem prenosov z prednášok tam bežal aj trailer na pripravovaný seriál v réžii svedkov, ktorý má rozprávať o živote Ježiša Krista.
Kúsok od pódia vytŕčal modrý nafukovací bazén pripravený na krst nových členov organizácie. Bolo šťastím, že tam bol po celú dobu zjazdu. Narušil totiž prostredie, ktoré pôsobilo miestami strojovo, až sterilne. Na jednej strane perfektne oblečení a usmievaví ľudia, ktorí ale vykonávajú mimoriadny rituál v nafukovacom bazéne a plavkách.
Na každom detaile bolo vidieť, koľko práce a hlavne peňazí išlo do prípravy tohto zjazdu. Organizácia deklaruje, že všetko financuje s pomocou dobrovoľných darov. Tu na udalosť museli ľudia prispieť stovkami miliónov korún. Od grafických materiálov po technické spracovanie bolo všetko neuveriteľne profesionálne.
Prednášky v ôsmich jazykoch
Všetok program bol prenášaný nielen hosťom v hale ale aj do ďalších miest, kde sa v Česku a na Slovensku konali zjazdy v rovnakom čase. Prednášky a piesne boli simultánne prekladané do ôsmich jazykov, čo je ďalším dôkazom, ako dobre bola udalosť nachystaná.
Zjazd bol okrem týchto delegátov určený hlavne pre členov organizácie alebo dobrovoľníkov. Pokiaľ chcel niekto z verejnosti zjazd navštíviť, bola mu k dispozícii prednáška, ktorá sa konala posledný deň. Kto chcel dovnútra, musel buď dostať vstupenku od svojho zboru, alebo mať pozvánku od niekoho z organizácie, prípadne byť dobrovoľníkom. Potom dostal QR kód, ktorý bol pri príchode aj odchode kontrolovaný.
Okrem toho ale boli na zjazd pozvaní aj novinári, čo bol aj dôvod mojej prítomnosti. Po celú dobu, ktorú som v O2 aréne strávil, sa o mňa staral jeden z tlačových hovorcov cirkvi. Čo znamenalo, že som sa síce dostal na miesta, kam by zrejme normálny svedok nezavítal, ale tiež som nemal príliš súkromie. Po odchode som musel aj ja odovzdať svoj QR kód.
Sklamaní museli byť tí, ktorí vyrazili na zjazd a očakávali program aj mimo priestoru klziska. Chýbali stánky s jedlom, ďalšie prednášky či možnosť poznania cudzích kultúr. Predsa len na zjazd prišli na tri tisícky zahraničných delegátov, čo sa asi dalo využiť lepšie.
Napriek tomu som zachytil niekoľko zaujímavých momentov. Napríklad keď zástupkyňa svedkov (pravdepodobne z USA) dokázala rozospievať niekoľko stoviek prizerajúcich sa ľudí.
Vrchol duchovnej cesty - krst v bazéne
Potom čo skončila jedna z prednášok, tisíce ľudí na chodníkoch vstali a začali spievať. Svedkovia by boli výborní športoví fanúšikovia, nebolo totiž jediného človeka, ktorý by sa nepridal. Taká atmosféra by sa ťažko hľadala aj na kadejakých hokejových zápasoch.
Krátko pred začiatkom krstu, ktorý bol najzaujímavejšou udalosťou celého zjazdu, nastala kúsok od bazéna situácia ako na začiatku rockového koncertu. Na malom mieste sa stláčali stovky ľudí, strkali do seba, len aby boli čo najbližšie. Ľudia vyťahovali telefóny, fotoaparáty a kamery, aby si mohli akt zaznamenať.
„Tu prosím nestoj, brat,“ poprosil jeden zo starších svedkov mladého chlapca, ktorý si chcel z prvého radu zaznamenať krst na svoju kameru. Po asi tom najslušnejšom rozpore v histórii sa mladší člen cirkvi mierne skrčil, aby neprekážal vo výhľade ďalším ľuďom.
Samotný krst má dve roviny. Hoci je samozrejme bizarné pozerať sa, ako si desiatky ľudí nechávajú podkopnúť nohy a ponárajú sa pod vodu bazéna v O2 aréne, pre samotných aktérov je to vyvrcholenie ich vlastnej duchovnej cesty.
Svedkom sa nemožno stať zo dňa na deň. Ak je niekto krstený, znamená to, že si už nejaký čas plní všetky povinnosti a zásady, ktoré sú pre organizáciu dôležité. Patrí k nim napríklad dôkladné štúdium biblie či účasť na procese evanjelizácie. Musí sa teda už predtým zúčastniť kázania, či už na zaplnených námestiach alebo u niekoho doma.
Niet divu, že niektorí zo zúčastnených po krste neudržali svoje emócie a začali plakať. Na laika to mohlo pôsobiť zvláštne, pre nich samotných je to ale najväčšia udalosť ich doterajšieho života. „Je vidieť, že je to dcéra svojej matky,“ hovorí jeden z prizerajúcich sa matke, ktorá sledovala, ako jej potomok prechádza krstom. Rovnako ako mnohí ďalší príbuzní sa pri pohľade na udalosť rozplakala a poznamenala, aká je hrdá.
Krst vykonávali starší členovia, väčšine z účastníkov niečo hovorili. „Predtým sa pri akte žehnalo a hovorilo: „ Krstím ťa v mene Otca, Syna i svätého ducha.“ Teraz sa táto tradícia už nedodržiava, skôr sa upozorňuje, aby si bratia a sestry zapchali nos,“ vysvetľuje mi hovorca Dalibor Behún.
Služba do konca života
Svedkovia podľa svojich slov nekrstia malé deti. Človek sa vraj musí sám rozhodnúť, že chce niečo také podstúpiť. Aj tak ma ale udivilo, keď do bazéna vstúpil odhadom desaťročný chlapec. Len ťažko si možno predstaviť, že si je v takom mladom veku istý, či niečo také podstúpiť. Krstom sa totiž zaväzujete k plneniu zásad svedkov do konca života.
„Ak si človek sám povie, že je pripravený, nie je dôvod, prečo mu brániť, aj keď má menej rokov,“ odpovedal mi na otázku ohľadom veku regionálny hovorca Ján Škoula. Podľa svedkov je tiež na rodičoch, aby svoje deti na krst pripravili, a pokiaľ ich syn či dcéra povedia, že sú pripravení, v zásade mu už nič nebráni.
„Zároveň som aj ja sám niekoľkokrát zažil prípad, keď som niekoho ku krstu odmietol pripustiť, pretože som videl, že tá osoba nie je na niečo také pripravená,“ doplnil Škoula.
Nakoniec krst absolvovalo 110 nových členov v Prahe, 206 celkovo aj s ďalšími zjazdmi v Ostrave, Bratislave, Nitre a Michalovciach. Čo síce nie je málo, v minulosti ale na podobne veľkých zhromaždeniach prešli aktom až početné stovky veriacich.
Miešanie kultúr a tisíce dobrovoľníkov
Mimoriadny na tomto zjazde však nebol krst, ten je obvyklý aj na menších zhromaždeniach. Výnimočná bola hlavne medzinárodná účasť. Do Prahy malo podľa organizátorov prísť tritisíc zahraničných delegátov z rôznych častí sveta. Boli tak vidieť moravské kroje, ktoré sa miešali so sombrerami, japonskými kimonami či havajskými košeľami.
Zahraniční hostia mali tiež zvláštne postavenie. Dostávali jedlo a bol pre nich pripravený bohatý program. Okrem toho, že ich dobrovoľníci vozili po náboženských stavbách v Prahe, trochu nevšedne navštívili aj plzenský pivovar. Svedkovia odmietajú mnoho nerestí – vrátane tvrdých drog a cigariet. Nad alkoholom ale prižmurujú oko, niektorí členovia podľa hovorcov normálne chodia do krčiem. Delegáti si tak mohli užiť aj degustáciu.
Ďalší nezvyk oproti zvyklostiam v Česku je aj systém dobrovoľníkov. So samotným zjazdom a servisom pre hostí pomáhalo viac ako šesťtisíc ľudí. A to zadarmo, bez nároku na plat, cestovné, výživné. Dorazili na svoje náklady a pokojne aj s celou rodinou týždeň v Prahe pomáhali, s čím bolo treba.
Podľa usporiadateľov bol o pomoc mimoriadny záujem. „Až nás prekvapilo, aký veľký. Musíte si ale uvedomiť, že je to obrovská udalosť pre hostí zo zahraničia a ešte väčšia pre našich členov z Česka. Problém nájsť pomocníkov teda naozaj nebol,“ uviedol koordinátor zjazdu Jakub Tabara.
Jehovovi svedkovia
- Spoločnosť Svedkovia Jehovovi založil v rokoch 1870 – 1879 syn bohatého obchodníka Charles T. Russell, ktorý viedol biblické kurzy v Pensylvánii. Vtedy sa ešte organizácia nevolala Jehovovi svedkovia, ale Bádatelia Biblie. V Česku má približne 16-tisíc členov.
- Sú často označovaní za sektu. Z náboženského hľadiska bolo aj kresťanstvo kedysi sektou judaizmu. „My to máme za škodlivú nálepku. Naše učenie nezačína v 19. storočí, ale nadväzuje na pôvodné kresťanstvo. Zo všetkých cirkví sa snažíme čo najviac dodržiavať presne to, čo je v Biblii napísané,“ tvrdí hovorca Dalibor Behún.
- Svedkovia kvôli doslovnému dodržiavaniu toho, čo je v Písme svätom uvedené, napríklad odmietajú aj transfúziu krvi, pretože podľa nich je v Biblii zakázané prijímať niečiu krv.
- V Česku sa podobné zhromaždenie konalo naposledy v roku 2006, keď sa Jehovovi svedkovia stretli na strahovskom štadióne Evžena Rošického v Prahe.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.