Milióny v kufroch
Je 14. decembra 2006. Zo zahraničnej cesty z Egypta sa vracia Ismáíl Haníja, súčasný najvyšší predstaviteľ Hamasu. Pri sebe má približne 30 miliónov dolárov v hotovosti, na čo prídu izraelské úrady a Haníjovi oznámia, že mu povolia prekročenie hranice iba vtedy, ak nechá peniaze v Egypte, kde budú prevedené na elektronické účty. Nasleduje prestrelka, v ktorej sú aj mŕtvi, píše Josef Hora z portálu iDnes.
Len pár mesiacov predtým sa rozšírila správa, že na rovnakom prechode bol zadržaný spoluzakladateľ Hamasu Mahmoud al-Zahar s dvanástimi kuframi napchatými 26,7 milióna dolárov v hotovosti. Na jar toho istého roku bol na rovnakom mieste zadržaný palestínskymi colníkmi ešte Sami Abu Zuhri, súčasný hovorca Hamasu.
Dôvod? Na zem mu spadol pás napchatý asi 900-tisíc eurami. Bankovky boli zabavené, Zuhri následne incident vysvetlil reportérovi arabského vysielania Al-Džazíra tak, že peniaze mu boli darované súkromne jednotlivcami, ktorých stretol počas turné po arabských krajinách. To je len niekoľko príkladov, akým spôsobom prúdi do Gazy financie, otázkou je, koľko takých zásielok sa podarí prepašovať.
Zlaté tunely pod Gazou
Hlava Hamasu Ismáíl Haníja dnes žije v Katare. Hoci sa v roku 1962 narodil v utečeneckom tábore v Gaze, po jeho zvolení na čelo hnutia sa od neho, rovnako ako od jeho predchodcov, očakávalo, že bude žiť mimo Gazu. Jeho katarská rezidencia je symbolom luxusu, okrem najdrahších áut má k dispozícii aj súkromný tryskáč, jeho majetok sa odhaduje v prepočte na 3,6 miliardy eur.
Odkiaľ sa vzalo také bohatstvo? Jednak z desiatok či stoviek nehnuteľností, ktoré jeho rodina spravuje v mnohých častiach arabského sveta, ďalej z veľkej časti z pašovania tovaru do Gazy. Za roky blokády oblasti menšej ako rozloha Prahy, s viac ako dvoma miliónmi ľuďmi, sa rozvinula sieť podzemných tunelov, kadiaľ prúdia mimo oficiálnych egyptských či izraelských prechodov základné potraviny, lieky a lacný plyn na výrobu elektriny, ale aj stavebný materiál, hotovosť a zbrane.
Tunely buduje a spravuje Hamas, ktorý na ich využívanie uvalil dvadsaťpercentnú daň na všetko. Milióny dolárov potom prúdia nielen najvyššiemu vedeniu, ale aj stovkám stredne až vysoko postaveným členom hnutia Hamas.
Peniaze zo západu
Do Gazy a celkovo do Palestínskej samosprávy prúdia desiatky miliónov dolárov z USA, Európskej únie aj OSN. Prostriedky majú slúžiť obyvateľom oblasti pod blokádou k lepšiemu životu, k budovaniu infraštruktúry, k lepšiemu zdravotníctvu a k celkovému rozvoju regiónu.
Hamas je kvôli označeniu za teroristickú organizáciu na západe od oficiálnej pomoci formálne odrezaný, ale od svojho nástupu na čelo Gazy v roku 2007 má rôzne spôsoby, ako toky peňazí na pomoc ľuďom kontrolovať alebo dokonca prerozdeľovať na vlastnú teroristickú činnosť, čomu sa darcovia snažia zabrániť.
Ďalšie prostriedky Hamasu plynú cez islamské charitatívne organizácie pôsobiace v západných krajinách. Teroristické hnutie sa k nim dostáva vďaka vlastným sociálnym projektom. Ak sa niečo také preukáže, americké ministerstvo financií aj európske úrady potom rozhodujú o zmrazení majetku týchto charít.
Podpora zo strany moslimských krajín
Podstatnú časť finančných prostriedkov hnutia Hamas poskytujú palestínski emigranti, ďalej súkromní darcovia z celého sveta, najmä z arabských krajín, väčšie sumy prúdia z tých bohatých na ropu. Podpora Hamasu, či už politická, ekonomická, alebo ideologická, prichádza z mnohých moslimských krajín, napríklad z Alžírska, Sudánu či Tuniska.
Medzi najväčších podporovateľov Gazy a tamojšieho hnutia patrí Irán, hovorí sa o sume až 100 miliónov dolárov ročne, ďalej sa angažuje veľmi bohatý Katar, ktorý ale tvrdí, že všetka pomoc je koordinovaná s OSN aj s Izraelom. Sympatie zaznievajú aj z Turecka, to však kvôli vzťahom s USA deklaruje, že pomáha hlavne politicky.
Kryptomeny pre džihád
Medzi ďalšie finančné toky podporujúce Hamas patria kryptomeny. Hnutie založilo pre ich ťažbu sieť firiem a začalo tieto prostriedky používať najneskôr od roku 2019. Ozbrojené krídlo hnutia známe ako Brigády Izz ad-Dína al-Kassáma zároveň požiadalo na sociálnych sieťach o dary v bitcoinoch.
„Peniaze sú chrbticou boja,“ znel odkaz priaznivcom, ktorí okamžite poslali elektronické peniaze v hodnote desiatok tisíc dolárov. Spôsob financovania sa však uchytil a podľa rôznych správ sa dnes podpora v kryptomenách pohybuje v desiatkach miliónov amerických dolárov. Nejedná sa iba o bitcoiny, ale aj o digitálnu menu ethereum, tron, tether alebo dogecoin.
Medzinárodní analytici sa domnievajú, že radikálne skupiny používajú kryptomenu aj medzi sebou, napríklad palestínsky Islamský džihád mal pred dvoma rokmi previesť tieto prostriedky za viac ako 12 miliónov dolárov na účty organizácie Hizballáh, ktorá operuje na území Libanonu.
Vakf a radikál al-Kassám
Medzi možné zdroje financií Hamasu môže patriť aj systém takzvaných vakf. Sú to islamské náboženské nadácie. Budovy, pozemky a ďalšie statky dajú vlastníci do správy moslimskej obce, ktorá potom využíva príjmy na charitatívne, dobročinné či náboženské účely. Ide o vyše tisíc rokov starú tradíciu, keď ten, kto majetok daruje, sa ho spravidla navždy zrieka, správa prechádza často na prominentných moslimských občanov.
Správcom palestínskych vakf bol v minulosti Izz ad-Dín al-Kassám, moslimský kazateľ a militantný vodca bojov proti britským a židovským kolonistom a osadníkom. Roku 1935 bol obkľúčený a zastrelený britskými vojakmi. Stal sa inšpiráciou pre radikálnych islamistov a teroristické hnutie Hamas.
Pomenovalo po ňom svoje vojenské krídlo Brigády Izz ad-Dína al-Kassáma založené v roku 1992 a rakety Kassám, ktorými je ostreľovaný Izrael. „Otec džihádistov a šáhidov“ je jednou z prvých významných obetí boja za nezávislosť Palestíny.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.