Vedci sa domnievajú, že ide už o tretie plavidlo, ktoré kosatky prevrhli od mája 2020. Polemizuje sa, že toto správanie začala v tomto období samica kosatky, ktorá utrpela traumatické stretnutie s loďou. Vo väčšine hlásených prípadov kosatky hryzú, ohýbajú a odlamujú kormidlá plachetníc.
Pri prvom potopení jachty kosatkou, bol identifikovaný konkrétny jednotlivec. Táto kosatka bola údajne prinútená k takémuto správaniu kvôli predchádzajúcej zrážke s loďou. „Presný dôvod je veľmi ťažké s istotou zistiť. Toto správanie sa mohlo rozšíriť cez jej skupinu prostredníctvom sociálneho učenia,“ objasňuje pre The Conversation doktor Luke Rendell, ktorý skúma učenie, správanie a komunikáciu medzi morskými cicavcami na University of St Andrews.
Zvedavosť či nový spôsob získavania potravy
Ako a prečo sa naučili napodobňovať toto správanie však nie je isté. „Akákoľvek odpoveď na túto otázku, je špekulácia – jednoducho nevieme dosť o motivácii kosatky, aby sme si boli istí,“ prezradil doktor.
Napriek tomu spomenul príklady, kedy sa kosatky jedna od druhej pochytili isté návyky. Vo väčšine prípadov sa však jedná o získavanie potravy. „Existuje viacero záznamov o tom, ako si jednotlivé kosatky, ale aj skupiny kosatiek rozvíjajú svoje zručnosti,“ vysvetľuje Rendell. „Napríklad kosatky v zajatí sa učia vyvrhovať ryby, aby ich použili ako návnadu pre čajky, ktoré zjavne chutia viac,“ prezrádza.
Útoky na lode však považuje za takzvaný dočasný módny trend. „Domnievam sa, že to súvisí so zvedavosťou, ktorá niekedy vedie k dôležitým inováciám v oblasti zdrojov potravín,“ hovorí odborník.
Nič podobné kosatky v minulsoti nerobili
Približovanie sa k lodiam nie je podľa Rendella nič nové. Na druhej strane takéto aktívne ničenie a útoky ešte nevidel, ani sa s nimi v minulosti nestretol. „Aby kosatky poškodzovali lode takým odhodlaným spôsobom, to som predtým ešte nepočul. Je samozrejme známe, že sa to deje u iných druhov – najmä u vorvaňov, čo viedlo k príbehu o Moby Dickovi,“ vysvetľuje výskumník.
Ďalším možným vysvetlením je aj o kolektívna sebaobrana. „U vodných cicavcov vrátane veľrýb, delfínov a sviňúch takéto správanie nie je ani zďaleka neobvyklé. Máme záznamy o vorvaňoch, ktoré sa navzájom postavili na obranuporti útoku kosatiek,“ tvrdí Rendell.
Hrozí, že zasiahnu úrady
Vedec sa však obáva, že ak tieto útoky neprestanú, bude ochrana týchto majestátnych zvierat ťažšia. „Nielenže interakcia s otáčajúcimi sa vrtuľami zvyšuje riziko zranenia týchto zvierat, ale ohrozuje aj ľudí. Od zranení posádok až po potopenie plavidiel, čo môže vytvoriť politický tlak, ktorý môže vyeskalovať až radikálnemu zásahu,“ varuje Rendell.
Je možné, že niektorí budú žiadať, aby boli tieto kosatky pod kontrolou, a to vrátane ich zabitia, ak budú naďalej ohrozovať ľudské životy a živobytie. To samozrejme vyvoláva významné etické otázky o našom vzťahu k týmto zvieratám.
