Rusko je zo svojou rozlohou o veľkosti vyše 17 miliónov kilometrov štvorcových najväčšou krajinou sveta. Jeho územie je z gigantickej časti celistvé, jedinou výnimkou je len malá časť o veľkosti Nitrianskeho a Banskobystrického kraja. Kaliningrad je jednou zo 46 administratívnych oblastí Ruska, ale jedinou bez pozemnej hranice s inou časťou krajiny.
„Korene územia siahajú ďaleko do histórie a sú úzko spojené s osudom Východného Pruska a jeho hlavného mesta Koenigsberg,” hovorí pre The Conversation Stefan Wolff, profesor medzinárodnej bezpečnosti z Univerzity v Birminghame. Aká je história tejto oblasti, ako ju Stalin pretvoril a prečo sa jej dnes obáva Európa aj NATO?
Raketové testy aj veliteľstvo baltskej flotily
Nie je to tak dávno, čo ruská pobaltská flotila oznámila, že z Kaliningradu vykonala sériu simulovaných raketových útokov svojho systému Iskander s jadrovým pohonom. V poslednom čase sa táto exkláva, vklinená medzi členmi NATO a EÚ, Poľskom a Litvou, dostala na titulky v rámci ruského rinčania zbraňami.
Raketový systém Iskander bol prvýkrát predstavený v regióne v roku 2016, a potom aktualizovaný v roku 2018 ako súčasť ruskej stratégie boja proti rozmiestneniu obranného štítu proti balistickým raketám NATO v Európe. Uskutočnili sa aj pravidelné vojenské cvičenia s účasťou ruskej baltskej flotily, ktorej veliteľstvo je práve v Kaliningrade.
Bohatá história
Kedysi však táto oblasť vyzerala úplne inak. Išlo o Východné Prusko a názov hlavného mesta bol Koenigsberg. Oblasť, založená Rádom nemeckých rytierov v roku 1255, je často spájaná s nemeckým militarizmom. Rovnako známa je však aj pre filozofov Immanuela Kanta, ktorý celý svoj život prežil v Koenigsbergu, a Hannah Arendtovú, ktorá sa tu narodila.
„Ako väčšina území v tejto časti Európy, vojny – a mierové dohody, ktoré ich ukončili – formovali ich etnické zloženie a politické hranice. Východné Prusko sa oddelilo od Nemecka po prvej svetovej vojne vytvorením „slobodného mesta“ Danzig a zriadením poľského koridoru,” hovorí Wolff.
Stalinove čistky
Oblasť však oficiálne zostala súčasťou Nemecka až do konca druhej svetovej vojny, keď ho začiatkom roku 1945 dobyla sovietska Červená armáda. „Jej rozdelenie medzi Poľsko a Sovietsky zväz bolo dohodnuté na konferencii v Jalte a formalizované na záverečnom formálnom stretnutí veľkej trojky (Rusko, USA a Británia) v Postupime.”
Mesto Koenigsberg a oblasť k nemu priľahlá (v tom čase približne jedna tretina Východného Pruska) pripadla Stalinovi. Ruský vodca ho v roku 1946 premenoval na počesť Michaila Kalinina. Ten bol v čase svojej smrti v roku 1946 predsedom prezídia Najvyššieho sovietu – hlavy štátu Sovietskeho zväzu.
„Kedysi to bola veľmi zmiešaná oblasť s obyvateľstvom Nemcov, Poliakov, Litovčanov a Židov, ktorú Stalin etnicky vyčistil od väčšiny nemeckej populácie. Nasledovala systematická rusifikačná kampaň, ktorá sa snažila vymazať všetky stopy nemeckého dedičstva,” pokračuje Wolff.
Po studenej vojne
Región sa po páde komunizmu spamätal zo svojho sovietskeho dedičstva, pričom ťažil z osobitného ekonomického štatútu, ktorý mu udelila ruská vláda v roku 1996, a zo zlepšených väzieb s Európskou úniou v nasledujúcich rokoch.
V posledných rokoch Kaliningrad tiež zaznamenal rast svojej ekonomickej hodnoty ako jedného z uzlov v multimodálnych obchodných sieťach spájajúcich Xi‘an v strednej Číne cez Strednú Áziu a Rusko s európskym trhom pozdĺž koridoru Nového eurázijského pozemného mosta.
Zároveň sa však región stal zraniteľnejším v kontexte vojny na Ukrajine a západných sankcií uvalených na Rusko. Pre Rusko je však hlavný význam Kaliningradu vojenský. Je vnímaný ako „nepotopiteľná lietadlová loď“.
„Ako vojenská základňa tento región výrazne prispieva k strategickej hĺbke Ruska a je pre Moskvu zásadným prínosom v jej schopnostiach proti odmietnutiu prístupovej oblasti v Baltskom mori, čo môže potenciálne oslabiť slobodu NATO v manévrovaní v pobaltských štátoch a častiach Poľska.”
Mračná nad Európou
Navyše, ak by došlo k ďalšej eskalácii vojny, ktorá by mohla zahŕňať ruské kroky proti Estónsku a Lotyšsku s ich relatívne veľkými etnickými a rusky hovoriacimi komunitami, Kaliningrad by bol dôležitým odrazovým mostíkom pre ruské operácie.
Ruské vojenské cvičenia v Kaliningrade sú teda signálom ruských schopností a spôsobom, ako vyvinúť väčší tlak na západ, rovnako ako Európska únia odsúhlasila svoj šiesty balík sankcií proti tejto agresorskej krajine.
„Vo svetle nevyprovokovanej agresie Ruska proti Ukrajine by sa tento signál nemal chápať len ako obranný zámer zo strany Moskvy, ale aj ako potenciálne znamenie vecí, ktoré prídu: ďalšie odpálenie rakety z Kaliningradu nemusí byť simuláciou,” dodáva na záver Wolff.
