Webový portál 19FortyFive každoročne zverejňuje výber krajín či oblastí, v ktorých hrozí najväčšie riziko prepuknutia konfliktu, ktorý by si ľudstvo mohlo pamätať ako 3. svetová vojna. Ako pripomína, v roku 2022 sa svet takému konfliktu priblížil najbližšie od skončenia studenej vojny.
Rusko spustilo rozsiahlu inváziu na Ukrajinu, útok, ktorý takmer okamžite vyústil do kombinácie sankcií a priamej vojenskej podpory pre Kyjev. Vojna mala dominový efekt na svetovú scénu a dramaticky zväčšila stávky sporov, ktoré potichu tleli desaťročia, pripomína portál Insider.
Rebríček krajín a oblastí, kde by mohol vypuknúť svetový konflikt zostavil Robert Farley, odborník na obranu a národnú bezpečnosť, ktorý vyučuje kurzy bezpečnosti a diplomacie na Patterson School od roku 2005.
Ukrajina
Zdá sa, že obavy, že Rusko by mohlo použiť jadrové zbrane na obnovenie svojho ochabujúceho bohatstva na Ukrajine, od leta klesli, keďže vojna sa dostala do deštruktívnej patovej situácie. Problémom však zostáva eskalácia.
Neschopnosť Ruska dosiahnuť pokrok môže ohroziť stabilitu Putinovej vlády, čo prinúti Moskvu uvažovať o nebezpečnej eskalácii. Obavy zo schopnosti Ukrajiny pokračovať vo vojne z dlhodobého hľadiska by mohli Kyjev prinútiť podniknúť vlastné riskantné kroky na prelomenie patovej situácie.
Rozšírenie vojny na NATO zostáva nepravdepodobné, ale možné; Ruské použitie jadrových zbraní zostáva nemysliteľné, ale vôbec nie nemožné.
Bidenova administratíva a jej spojenci v Európe venovali mimoriadnu pozornosť rizikám eskalácie, ale Washington nedrží všetky karty a Kyjev alebo Moskva môžu byť ochotné akceptovať riziko širšieho konfliktu, konfliktu, ktorý by sa mohol rozvinúť do tretej svetovej vojny.
Taiwan
Obavy z bezprostrednosti vojny medzi Taiwanom a Čínou v posledných mesiacoch trochu opadli, z veľkej časti kvôli katastrofálnej skúsenosti Číny s covidom. Niet však pochýb o tom, že napätie cez úžinu zostáva značné.
Ochota Bidenovej administratívy zaujať riskantné rétorické pozície na obranu Taiwanu naznačuje, že Washington má skutočné obavy z vyhliadok na čínsky útok. Zároveň tieto vyhlásenia (a nerozumné rozhodnutia, ako napríklad návšteva hovorkyne Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej) predstavujú riziko vyvolania čínskej eskalácie.
Aj keď by svet prípravu na takýto konflikt videl dopredu, podobne ako v prípade Ruska a Ukrajiny, pokiaľ by k nemu došlo, išlo by o vojnu veľmocí na čele s Čínou, Spojených štátov a veľmi pravdepodobne aj Japonska.
Grécko-Turecko
V celej diskusii o revitalizácii NATO v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu sa stratila tlejúca kríza na južnom krídle aliancie. Za posledný rok sa zvýšilo napätie medzi Gréckom a Tureckom, za čo podľa Farleyho môže hlave asertívny obrat v zahraničnej politike Turecka a domáca zraniteľnosť Erdoganovho režimu.
Spory medzi Aténami a Ankarou o prieskume v Egejskom mori spôsobili súčasné napätie, hoci územné nezhody, ktoré sú základom tohto argumentu, existujú už desaťročia. Aj keď sa zdá nepravdepodobné, že by spojenec v NATO otvorene zaútočil na iného spojenca v NATO, minulé konflikty priviedli tieto dve krajiny na pokraj vojny aj bez ohľadu na ich aliančné záväzky.
Kórejský polostrov
Počas posledných niekoľkých mesiacov napätie medzi Soulom a Pchjongjangom neustále rástlo, pričom severokórejské provokácie vyvolávali agresívne rétorické reakcie z juhu. Zdá sa, že dynamiku medzi týmito dvoma stavmi poháňa netrpezlivosť.
Jedna je to netrpezlivosť na severe, že svet ho stále odmieta brať vážne napriek jeho veľkolepým jadrovým zbraniam, a netrpezlivosť na juhu, že národ veľkého významu zostáva zaťažený jeho neschopným a retrográdnym súrodencom.
Tieto napätia nie sú nové, ale historicky ich obmedzovala studená vojna a liberálny medzinárodný poriadok po skončení studenej vojny. Prvý je preč a druhý sa trasie do takej miery, že Pchjongjang môže mať pocit, že je „čas”.
Čína-India
Na streche sveta stále pokračujú sporadické boje medzi Čínou a Indiou. Hoci skutočné stávky na kontrolu nad malými kúskami územia v takmer neobývateľnom horskom teréne zostávajú nepolapiteľné, Čína ani India z konfliktu neustúpili.
Zatiaľ čo boje boli doteraz dosť obmedzené, túžba brániť národnú prestíž sa môže rýchlo stať jedovatou aj pre tých najmúdrejších a najrozumnejších vodcov. V určitom bode môžu byť buď Indovia alebo Číňania v pokušení vyriešiť problém eskaláciou.
Je veľmi nepravdepodobné, že sa niektorý z týchto sporov rozvinie do globálneho konfliktu, hoci vojna na Ukrajine už má niektoré aspekty vojny veľmocí.
Ruská invázia na Ukrajinu, ak nič iné, preukázala, že veľké vojny sa stále môžu odohrať napriek maximálnemu úsiliu medzinárodného spoločenstva. „Udržiavanie mieru si vyžaduje starostlivé štátnictvo; zvládanie eskalácie počas vojny si vyžaduje mimoriadne zručnosti,” dodáva na záber Farley.