Pri kompostovaní ľudských pozostatkov sa telo uloží do špeciálneho zatváracieho priečinka spolu s drevenými pilinami, slamou a klíčkami ďateliny, kde sa pôsobením mikroorganizmov rozloží.
Po približne mesiaci prejde rozložené telo zahrievaním, aby sa predišlo potenciálnej kontaminácii, a následne sa vo forme pôdy odovzdá pozostalým. Takto získaná zemina môže byť použitá na výsadbu rastlín, zeleniny, ovocia i stromov.
Ušetrí množstvo uhlíka
Tento proces sa uskutočňuje v špecializovaných zariadeniach. Kompostovanie telesných pozostatkov ľudí ako prvý povolil v roku 2019 štát Washington. Nasledovali ho štáty Colorado, Oregon, Vermont a Kalifornia.
Americká spoločnosť Recompose uvádza, že kompostovaním ľudských pozostatkov sa dá v porovnaní s klasickým pohrebom či kremáciou ušetriť veľké množstvo uhlíka, ktorý by sa inak dostal do atmosféry.
Prívrženci metódy kompostovania ľudských pozostatkov tiež argumentujú, že ide o dobré riešenie nielen v súvislosti so životným prostredím, ale i z praktického hľadiska – uľahčilo by totiž situáciu v mestách, kde nie je dostatok priestoru na cintoríny.
Obavy z etického aspektu
Tento spôsob má však i svojich kritikov, ktorí sa obávajú etického aspektu kompostovania ľudských tiel. Newyorskí katolícki biskupi vyjadrili nesúhlas s novými právnymi predpismi a uviedli, že „k ľudským pozostatkom by nemalo byť pristupované ako k odpadu z domácnosti”.
BBC pripomína, že kompostovanie mŕtvych ľudí je povolené aj vo Švédsku. V Británii je zase možné dať sa pochovať buď bez rakvy, alebo v jej biologicky rozložiteľnom variante.