Druhá svetová vojna bola v plnom prúde a na frontoch umierali tisíce ľudí. Po troch mesiacoch od napadnutia Sovietskeho zväzu Nemeckom obsadili nemecké jednotky 19. septembra 1941 Kyjev. O desať dní neskôr v rokline Babyn jar (ukrajinsky Babyn Jar; rusky Babij Jar) našlo svoju smrť takmer 34-tisíc Židov.
Od jednej z najväčších masových vrážd židovského obyvateľstva v celej histórii holokaustu uplynulo dnes, 29. septembra, 81 rokov. Celá udalosť patrí k najtragickejším častiam druhej svetovej vojny a najsmutnejšie na nej je, že pamiatka na obete je ešte aj dnes zneuctená. Tentokrát Putinovou armádou.
Dobytie Kyjeva
Až do roku 1961 bol Babyn Jar jednou z najväčších roklín v blízkosti Kyjeva. Babyn Jar, v ktorej strede tiekol malý potok, sa v historických kronikách prvýkrát spomína už v roku 1401, v súvislosti s predajom tohto pozemku od starej ženy (baby) dominikánskemu kláštoru.
V priebehu storočí slúžila roklina na rôzne účely, vrátane vojenských táborov a najmenej dvoch cintorínov - jedného pravoslávneho a druhého židovského, ktorý bol zrušený v roku 1937. Potom však prišla druhá svetová vojna, nemecké víťazstvo nad Sovietmi a dobytie Kyjeva.
Spoločne s vojakmi wehrmachtu vstupovali na územia Sovietskeho zväzu aj príslušníci špeciálnych nacistických oddielov, tzv. Einsatzgruppen, ktoré mali za úlohu „očistiť” obsadené územia od Židov, Rómov, vojnových zajatcov či politicky nežiaducich obyvateľov. Tieto jednotky spoločne s príslušníkmi SS vykonávali systematické perzekúcie a vraždenie spomínaných skupín obyvateľstva.
Do poslednej chvíle nič netušili
V ranných hodinách 29. septembra 1941, krátko pred židovským sviatkom Jom Kippur, kráčalo tisíce Židov na vopred určené miesto, o ktorom informovali plagáty, ktoré príslušníci Einsatzgruppen vylepili niekoľko dní po obsadení Kyjeva. Plagáty Židov vyzývali, aby si so sebou vzali osobné doklady, peniaze, cennosti či teplé oblečenie.
V ukrajinskej metropole žilo pred nemeckým obsadením približne 150-tisíc Židov. Z nich ešte pred príchodov Nemcov mnohí ušli alebo vstúpili do radov Červenej armády. Väčšina z tých, ktorí ostali, si mysleli, že ich čaká deportácia. Do poslednej chvíle netušili, že ich očakáva len krutá smrť.
To, že ide o ich fyzickú likvidáciu pochopili, keď dorazili k rokline zvanej Babyn jar. Po príchode k 150 metrov dlhej, 30 metrov širokej a približne 15 metrov hlbokej rokline, nacisti vyzvali Židov, aby sa vyzliekli donaha, odovzdali cennosti a peniaze. Potom ich za neustáleho bitia hnali k okraju rokliny, kde ich postupne postrieľali.
Podľa vtedajších nemeckých záznamov bolo v priebehu 29. a 30. septembra zastrelených 33 771 ľudí. Nacisti nebrali absolútne žiadny ohľad na to, kto sa ocitol na opačnej strane ich zbrane. Bez rozdielu vraždili mužov, ženy, deti aj starcov. Masaker v Babom Jare sa stal vážnym predelom v histórii holokaustu.
A tak začalo peklo
Prvýkrát totiž nemecké vojenské jednotky uskutočnili takúto brutálnu masovú vraždu a v takomto rozsahu. O masakre preniklo na verejnosť v tej dobe len málo informácii, lebo svet viac zaujímal vtedajší vojenský postup Nemcov na Moskvu. Práve to nacistov neskôr povzbudilo aj k ďalšiemu systematickému vraždeniu Židov v plynových komorách.
Okupácia Kyjeva nakoniec trvala viac ako 100 týždňov, počas ktorých v Babom Jare zavraždili nacisti ďalších, podľa odhadov viac ako 100-tisíc ľudí, medzi ktorými neboli len Židia, ale aj Rómovia, Ukrajinci a Rusi.
Po skončení druhej svetovej vojny miesto masakry upadlo do zabudnutia, stalinská politická propaganda totiž nechcela upozorňovať na utrpenie židovského obyvateľstva. Koncom 50. rokov minulého storočia vznikla na mieste priehrada, ktorá sa však v roku 1961 po nápore jarných dažďov zrútila, čo spôsobilo zaplavenie severnej časti Kyjeva. Hrádzu už neobnovili a na mieste vybudovali park.
V roku 1961 napísal ruský básnik Jevgenij Jevtušenko o tejto tragickej udalosti báseň Babij Jar. Tá o rok neskôr prvýkrát verejne zaznela ako súčasť 13. symfónie ruského skladateľa Dmitrija Šostakoviča. Umelecké počiny rozpútali diskusiu o tom, ako si pripomenúť túto tragickú udalosť.
Ruské znesvätenie
Oficiálny pamätník na Babom Jare vybudovali až v roku 1976, ale vôbec nepripomínal tragédiu Židov, bol všeobecne venovaný sovietskym ľuďom či vojakom Červenej armády. Pamätník Menora pripomínajúci zavraždenie Židov vybudovali až v roku 1991 v parku Babyn jar neďaleko jedenej zo staníc kyjevského metra.
Po vypuknutí ruskej okupácie začiatkom tohto roka sa týmto pietnym miestom opäť začali ozývať výbuchy. Moment, kedy sa ukrajinský prezident dozvie o tom, že ruská armáda bombarduje Babyn Jar, je dokonca zachytený aj na videu agentúry Reuters. Tá s ním robila jeden z prvých rozhovor po začiatku vojny na Ukrajine.
„Len spím a pracujem. To je všetko,“ povedal vtedy. Keď sa rozhovor chýlil ku koncu, prišiel za prezidentom vedúci jeho kancelárie, aby mu oznámil, že ruská raketa práve zasiahla televíznu vežu pri kyjevskom pamätníku holokaustu Babyn Jar a zabila najmenej päť ľudí. „Toto je Rusko, gratulujem“ povedal novinárom prezident a odišiel naliehavú situáciu riešiť.