“Bol som nahý, pripútaný putami na tvrdú stoličku. Okolo mňa stáli traja alebo štyria statní chlapíci v uniformách, jeden z nich za mnou s palicou... Sie sind ein Verräter! [Si zradca!], odsekli.” To sú slová dvojitého agenta „M“, ktorý pôsobil 22 rokov pre holandskú bezpečnostnú službu a CIA proti východonemeckej Stasi, píše The Conversation.
Začiatkom roku 1985 sa zdalo, že Stasi mohla odhaliť jeho podvod – a jeho skutočnú lojalitu voči Západu. Bol v tom čase vo východnom Berlíne a muži hrubo zobudili M okolo 4:00 ráno. V pyžame ho previezli z domu, kde býval, do dodávky so zatemnenými oknami, ktorá ho prepravila do väzenia.
Povedali mu, že je v Untersuchungshaftanstalt (stredisko predbežného zadržania) Berlin-Hohenschönhausen, notoricky známom mieste studenej vojny pod kontrolou ministerstva štátnej bezpečnosti (Stasi). M bol nútený podstúpiť ponižujúcu a mimoriadne bolestivú prehliadku dutín ešte predtým, ako bol odvezený – stále nahý – do vyšetrovacej miestnosti.
Jeho únoscovia ho zastrašovali tak, že ho až do popoludnia oblievali studenou vodou. Neustále sa mu posmievali a hovorili veci ako „Zradil si marxizmus-leninizmus“ a „Si agent CIA“. Napriek tomu M povedal, že sa cítil zvláštne pokojný, pretože tieto obvinenia neboli konkrétne – mali ho vyprovokovať. Inými slovami, jeho vyšetrovateľom zrejme chýbali dôkazy.
Rozhovor, ktorý odhalil nepoznané
„V rokoch 2019 až 2021 sme s M robili rozsiahly rozhovor o jeho kariére špióna počas studenej vojny. Rozprával nám o svojom živote „dvojitého agenta“ a o tom, ako ho nakoniec opustili páni, ktorým slúžil. Skontrolovali sme jeho výpovede a porovnali sme ich a náš výskum bol recenzovaný a publikovaný v International Journal of Intelligence and Counterintelligence. Ale je ťažké poznať úplnú pravdu, pokiaľ ide o tajný svet špionáže, preto sme sa pokúsili zdôrazniť tie oblasti, ktoré nie je možné overiť,” hovoria odborníci Eleni Braat a Ben de Jong.
Je dôležité zdôrazniť, aké zriedkavé je pre bývalého agenta tajnej služby otvoriť sa a porozprávať otvorene o svojich skúsenostiach. M poskytol skutočne jedinečný pohľad do tajného fungovania troch rôznych spravodajských agentúr. Hovoril o problémoch, o ktorých nepovedal ani svojej manželke.
M-ova špionážna kariéra začala v druhej polovici 60. rokov, keď ho naverbovala holandská bezpečnostná služba BVD – predchodca súčasného AIVD. Pracoval pre nemenovanú holandskú nadnárodnú spoločnosť, pričom mu táto kariéra poskytovala vynikajúce krytie pre jeho tajnú prácu, pretože zahŕňala veľa medzinárodných ciest.
M pracoval dlhé roky pre holandskú službu a následne pre CIA. Američania ho chceli využiť, keď sa dozvedeli, že ho naverbovala aj zahraničná spravodajská služba Stasi – renomovaná Hauptverwaltung A, známa pod skratkou HVA.
Počas obdobia viac ako 20 rokov, od konca 60. rokov do konca studenej vojny, HVA považovala M za svojho agenta a on poskytoval východným Nemcom informácie – väčšinu z nich získal prostredníctvom nadnárodnej spoločnosti, pre ktorú pracoval.
Ale počas tohto obdobia bola jeho primárna lojalita k holandským službám a CIA. Z pohľadu východných Nemcov bol M skutočne zradcom. „Keď sme videli dôkazy, ktoré nám poskytol, veríme, že jeho správa o práci proti Stasi je dôveryhodná,” hovoria výskumníci.
Chcel vedieť viac
M-ov motív rozpovedania príbehu pramení z jeho túžby dozvedieť sa viac o určitých epizódach z jeho špionážnej kariéry. Chcel najmä zistiť, prečo sa jeho východonemeckí agenti, ktorých sa mu toľko rokov darilo tak úspešne klamať, v polovici 80. rokov zrazu akoby obrátili proti nemu.
Ukázalo sa, že ponižujúce vypočúvanie bolo v skutočnosti predstierané zatknutie, ktoré viedli manipulanti Stasi, aby otestovali jeho schopnosti. Ale táto epizóda zasadila do M-ovej mysle semienko pochybností o tom, či ho Stasi sleduje. Semeno, ktoré v priebehu rokov rástlo, aby sa stalo posadnutosťou.
Podľa M to môže vysvetliť iba „zrada“ v rámci CIA – že donášač v americkej spravodajskej službe ho zradil ako dvojitého agenta sovietskej KGB. Počas studenej vojny KGB, samozrejme, veľmi úzko spolupracovala so Stasi. Pri niekoľkých príležitostiach M diskutoval o možnosti, že niekto ako Aldrich Ames, notoricky známy donášač KGB v CIA v rokoch 1985 až 1994, bol zodpovedný za jeho zradu.
Vo všetkých rozhovoroch M zdôraznil osobitý charakter svojich vzťahov s tromi rôznymi službami, s ktorými sa zaoberal. Jeho dvaja dlhoroční informátori Stasi boli známi ako Wolfgang a Heinz. Stretnutia M s nimi sa často konali vo východnom Berlíne a niekedy aj na iných miestach vo východnom bloku, ako je Bulharsko alebo Juhoslávia.
Hľadanie donášača CIA
V roku 1985 bol M skúseným dvojitým agentom a zdanlivo vychádzal veľmi dobre so svojimi informátormi Stasi, Wolfgangom a Heinzom. Na výsluch vo väznici Hohenschönhausen ho teda nič nepripravilo.
Zatiaľ čo M horlivo hovoril o vzrušení a dezilúziách, ktoré pociťoval v dôsledku svojej špionážnej kariéry, spočiatku sa zdráhal hovoriť o tomto traumatizujúcom „predstieranom zatknutí“. Nakoniec nám to však porozprával veľmi podrobne – niečo, čo nikdy predtým neurobil, dokonca ani svojej dlhoročnej manželke. Povedal nám:
„Bola skorá jar a dosť chladno. Ich správanie bolo prinajmenšom drsné. Keď vás prijmú k sebe, vyšetria vás. Máte príkaz sa úplne vyzliecť. Všetky otvory sa pomerne hrubo kontrolujú. Hodili ma do väzenskej cely a po chvíli ma zase vyviedli. Nahý cez chodby na ceste do vyšetrovacej miestnosti. Chodby boli osvetlené. A ak by niekto prišiel z opačného smeru, pritlačil by vám tvár k stene... Bolo to zdrvujúce, mierne povedané.“
Dodal: „Ste úplne demoralizovaný. Nič nedokážete a ste absolútne bezmocní. Okrádajú vás o vašu identitu a berú vám každý kúsok ľudskosti.“ V duchu si odrecitoval mantru: „Stále popieraj, nevzdávaj sa. Trvaj na tom, že ako cudzinec si sa venoval dobrej veci, socializmu...“
Prečo Stasi podrobila M takému tvrdému a zastrašujúcemu výsluchu, zostáva hádankou. Existovalo podozrenie zo strany HVA na základe stopy od donášača KGB v CIA? Alebo to bol len spôsob, ako si východní Nemci otestovali jeho psychickú odolnosť, overili si, či s ním môžu v stresovej situácii počítať? V neskorších rokoch si tieto otázky kládol opakovane. Možnosť zrady zvnútra CIA sa stala posadnutosťou.
Tak či onak, výsluch sa skončil náhle a bizarne. Wolfgang a Heinz nečakane vošli do miestnosti a pristúpili k nemu tým najsrdečnejším spôsobom: „Gratulujem! Prešiel si testom, teraz si jedným z nás!“
M bol odviazaný zo stoličky, vrátil mu oblečenie a odniesol ho do miestnosti, aby sa osviežil. Potom bol prevezený do iného zabezpečeného domu, kde mu bolo udelené ocenenie: Zlatá medaila za zásluhy Národnej ľudovej armády. Medailu mu oficiálne neodovzdal nikto iný ako Markus Wolf, legendárny šéf HVA (prezývaný Muž bez tváre).
Wolf prišiel do zabezpečeného domu na Volve, obľúbenom aute vysokých predstaviteľov v Nemeckej demokratickej republike. Stretnutie trvalo asi hodinu. Zvláštnym detailom je, že Wolf si zrejme dal do čaju jahodový džem. Ako mladý muž počas nacistického obdobia žil Wolf v exile v Rusku, kde je to bežným zvykom.
Predstierané zatknutie a stretnutie s Wolfom boli pre M znepokojujúce, ako často hovoril počas rozhovorov. Deň v ňom jednoznačne zanechal hlboký dojem: „Bol som psychicky vyvedený z rovnováhy, nedokázal som to vstrebať. Aj keď medaila od šéfa HVA lichotila môjmu egu, prispela aj k zmiešaným pocitom. Bol som predsa dvojitý agent, bol som aj zradca.“
Vojak v studenej vojne
„Náš výskum sa zameriava na vzťah medzi spravodajskými službami a ich agentmi – a najmä na to, ako tento vzťah ovplyvňujú prejavy vďačnosti a dôvery. Prípad M je jasný, pretože umožňuje porovnať správanie troch rôznych tajných služieb voči tomu istému agentovi. Vidíme rôzne stupne vďaky a uznania, ktoré holandská bezpečnostná služba, CIA a Stasi prejavili za prácu M, od osobnej pozornosti a verbálnych prejavov vďaky až po materiálne dary,“ vysvetľujú výskumníci.
Je zrejmé, že M cítil silnú ideologickú oddanosť Západu a nemal žiadne morálne výhrady k tomu, že by zradil Stasi. Ako povedal: „Nepovažoval som sa za niekoho, kto klame iných. Bol som vojakom v studenej vojne." CIA inštruovala M v technikách, ktoré Američania používali na nábor spravodajských dôstojníkov KGB, ktorí by mohli vedieť o prienikoch do americkej spravodajskej komunity.
Táto operácia sa začala v roku 1987, uprostred vyšetrovania z roku 1985, ktoré utrpeli FBI a CIA počas vlny zatýkania ich agentov v ZSSR. Prípadným prístupom príslušníkov KGB predchádzali psychologické posudky, ktoré mohli odhadnúť ich ochotu spolupracovať.
M bol poverený CIA analyzovať správanie jeho východonemeckých informátorov pomocou týchto techník. Operácia s kódovým názvom Racketeer od CIA využívala systém hodnotenia osobnosti, ktorý navrhol bývalý psychológ agentúry John Gittinger. CIA nariadila M, aby sledoval správanie Wolfganga a Heinza, pretože Stasi a KGB úzko spolupracovali.
Paradoxne, M sa najviac spojil s týmito dvoma ľuďmi, ktorých klamal. Ich stretnutia sa vždy konali za železnou oponou a obaja východní Nemci pri mnohých príležitostiach prejavili svoje ocenenie M-ovej práci. Medzi brífingami popíjali gruzínsky koňak, hradili jeho výdavky, brávali ho na jednodňové výlety a bohaté večere a sprevádzali ho na návštevách nočných klubov vo východnom Berlíne.
M má pekné spomienky na čas strávený so svojimi dvoma spoločníkmi Stasi: „Vedeli dávať darčeky. Raz som si v Dánsku kúpil pre seba veľmi peknú knihu rozprávok a o niečo neskôr mi dali podobnú knihu ako darček. Dostal som od nich medaily, pričom BVD mi medailu ani iný znak uznania nedal, dokonca ani guľôčkové pero. Na ďalšom stretnutí s Wolfgangom a Heinzom na východe som dostal všetky druhy špeciálnych pochúťok, pretože som sa šesť mesiacov predtým oženil.“
Jedným zo svadobných darov, ktoré mu Stasi dala, bola česká krištáľová váza. Dokonca brávali M do hračkárstiev, kde si na ich náklady mohol dopriať lásku k modelom vláčikov. Ale s BVD to bolo iné. O niekoľko rokov neskôr, keď M získal prístup k svojmu spisu, zistil, že v čase jeho manželstva úrad rozhodol, že M nedostane špeciálny darček, pretože deklaroval príliš veľa výdavkov.
Na stretnutí vo východnom Berlíne krátko po svadbe sa Wolfgang a Heinz opýtali M, či by ocenil Frauenbesuch (návštevníčku) v konkrétny večer. Toto ho prekvapilo. „Myslím, že HVA chcelo zistiť: ‚Ako ďaleko tento agent zájde? Čo akceptuje? Aký je úprimný?‘ Tiež by som sa dostal do zraniteľnej pozície voči východným Nemcom, keby som povedal áno.” Inými slovami, M musel byť vždy na pozore pri svojich rokovaniach so Stasi, dokonca aj so svojimi „priateľmi“ Wolfgangom a Heinzom.
Po rozpade NDR začali vo veľkom vychádzať nové publikácie o Stasi a HVA. S týmito novými zdrojmi sa Movi podarilo vystopovať celé mená jeho informátorov, Wolfganga Kocha a Heinza Nötzelmanna. Jeho pokusy kontaktovať ich však boli neúspešné. Celé mená Wolfganga a Heinza sa objavujú aj v publikáciách archívu Stasi v Berlíne a muž, o ktorom sa hovorí, že je Koch, sa dokonca objavuje na fotografii v knihe o histórii Stasi.
Začalo to počas stáže v Izraeli
Podarilo sa potvrdiť niektoré, ale nie všetky M-ove tvrdenia o jeho špionážnej kariére dokumentmi z jeho osobných spisov. M horlivo zdokumentoval všetko, čo sa mu stalo, vrátane korešpondencie, niektoré z nich pomerne nedávnej, s tromi službami. Má aj medailu, ktorú oficiálne dostal od Stasi.
M bol z robotníckeho prostredia. Po ukončení stredoškolského vzdelania v Holandsku strávil rok na strednej škole v USA, čo sa ukázalo ako formujúca skúsenosť. Po získaní inžinierskeho titulu absolvoval vojenskú službu v holandskej armáde a začal svoju kariéru vo veľkej nadnárodnej spoločnosti. Vtedy sa už počas vojenskej služby zoznámil s praxou špionáže vrátane jej základných techník.
Svojou kariérou vo viacerých európskych, afrických a ázijských krajinách získal M mnoho medzinárodných kontaktov a mohol ľahko získavať informácie, ktoré zaujímali spravodajské služby. Spočiatku ho holandská bezpečnosť poverila infiltráciou miestnych extrémistických organizácií, ktoré boli súčasťou medzinárodných sietí. V roku 1981 ho však odovzdali CIA, pretože jeho špionážne aktivity sa stali príliš medzinárodnými pre národnú obežnú dráhu holandskej bezpečnostnej služby.
V zime 1967-68, počas stáže v Izraeli, ktorá bola súčasťou jeho štúdia, prišiel k M-ovi o niečo starší nemecky hovoriaci muž, ktorý sa predstavil ako „Gerber“, a pozval ho na večeru. Gerber prejavil veľký záujem o M-ovo pozadie, ako napríklad rok strávený na americkej strednej škole a – dosť nezvyčajná téma na neformálny rozhovor medzi cudzincami – izraelský jadrový vývoj v Negevskej púšti.
Lanárenie Stasi
Neskôr, v západnom Nemecku, cez neznámeho človeka, ktorý sa priblížil k M na ulici, mu „Gerber“ poslal pozdrav a požiadal o stretnutie vo východnom Berlíne. Holandskí informátori M správne interpretovali tento prístup ako pokus Stasi o nábor a povzbudili ho, aby reagoval priaznivo. Stal sa dvojitým agentom: úspešným predstieraním, že je agentom Stasi, získa M cenné informácie o ľuďoch pre holandskú službu.
Zhromaždil tiež informácie o type krátkovlnných rádiových prijímačov, komunikačných zariadeniach a kódoch, ktoré východní Nemci používali, ako aj o druhu inteligencie, ktorú chceli, aby získal v mnohých rôznych krajinách, kde bol umiestnený pre svoju prácu. M svojim kontaktom v Stasi vysvetlil svoju ochotu s nimi spolupracovať ako dôsledok defektov, ktoré videl v západnom kapitalizme, najmä mnohých foriem sociálnej a rasovej nespravodlivosti, ktoré osobne pozoroval.
Keď sa zasnúbil so svojou budúcou manželkou, M sa počas intímnej večere v reštaurácii zdôveril, že pracoval ako agent proti Stasi. Jeho manželka nevedela podrobnosti o jeho špehovaní, ale vedela o mnohých cestách, ktoré podnikol za železnou oponou. Povedala, že na vlastné oči videla, ako bol M vždy úplne vyčerpaný, keď sa vrátil domov z stretnutí, keď strávil niekoľko dní v spoločnosti Wolfganga a Heinza.
Celý ten čas bude musieť dbať na každý detail, akokoľvek malý, a dávať pozor, aby sa ako dvojitý agent neprezradil neopatrnou poznámkou či gestom. Pri niekoľkých príležitostiach jeho manželka dokonca hrala operatívnu úlohu. Niekoľkokrát po návrate M z východného bloku to bola ona, kto telefonoval, aby odovzdal vopred pripravenú kódovanú správu CIA, z ktorej vyplýva, že M sa bezpečne vrátil.
Dôvera a vďačnosť
Výskum zistil, že agenti a dvojití agenti túžia po vzťahu so svojimi manipulátormi, ktorý zahŕňa dôveru a vďačnosť, nielen vzťah založený na finančnej kompenzácii. Túto túžbu možno vysvetliť často nepriateľským prostredím, v ktorom agent pôsobí, ktoré zahŕňa nedôveru, strach, nebezpečenstvo a sociálnu izoláciu.
Zrazu však v roku 1988 vzťah M s Wolfgangom a Heinzom ochladol. Vo svojich rozhovoroch so CIA poskytol M ich podrobné opisy – spomenul Wolfgangove hnedé oči ako pozoruhodnú fyzickú vlastnosť. Potom počas nasledujúceho stretnutia Wolfgang z ničoho nič povedal: „Nemáš rád hnedé oči, však?” M bol šokovaný. Jeho šok bol o to väčší, že Wolfgang to povedal v angličtine, v presnej formulácii, ktorú M použil vo svojom brífingu CIA. M sotva dokázal ovládať svoje emócie:
„Nemohol som už nikomu dôverovať... Musel som byť neustále v strehu a ostražitosti... Zotrvať v tejto pozícii počas takého dlhého časového obdobia si vyžaduje veľa vytrvalosti... Existuje línia uznania, dôvery, ale aj opustenia... Ste využívaný ako pešiak niečím amorfným, entitou, do ktorej nemôžete vstúpiť. Nie, oni sa k vám priblížia... Oceňujeme vaše úsilie, ale [tieto služby] zostávajú temným mrakom, do ktorého nemôžete vstúpiť.”
Táto epizóda začala obdobie, keď sa Wolfgang aj Heinz vzdialili. Voľné stretnutia sa skončili a reč ich tela sa zmenila. M stále premýšľal, či neurobil nejakú chybu, alebo opäť, či mu donášač CIA neodhodil krytie.
Napokon začiatkom roku 1990 – necelý rok po páde Berlínskeho múru – HVA náhle zrušilo stretnutie, čím sa uzavrela jeho kariéra dvojitého agenta. Žiadne výstrely, žiadna explózia bomby od Stasi. Nebolo to ako vo filmoch. Stretnutie bolo jednoducho zrušené a dvere na jeho špionážnej kariére sa zabuchli.
Koniec priateľstva s jeho východonemeckými manipulantmi a „neistota a hrozba“, ktoré to vyvolalo, podľa slov M, mali značný vplyv na jeho pohodu. Podľa jeho názoru to prispelo k jeho následnej depresii a nervovému zrúteniu na začiatku 90. rokov, pre ktoré sa liečil na psychiatrii.
„Ste úplne ponechaní na svoje vlastné zariadenia. [Oddelenie sa od mojich informátorov] bolo skutočne zlomovým bodom. Dovtedy som bol zapojený do všetkých druhov geopolitického vývoja, bol som priamo nad nimi. Mal som zaujímavé kontakty. A zrazu to všetko skončilo a ja som sedel doma. To bol šok.”
Užívanie si vzrušenia
Príbeh M je presvedčivý, aj keď nie všetky detaily sa dajú overiť, ako to často v histórii spravodajstva býva. Existujúca literatúra o histórii spravodajských služieb nám umožňuje potvrdiť časti príbehu M alebo posúdiť pravdepodobnosť určitých epizód ich porovnaním s inými známymi prípadmi. A mnohé podrobnosti v Movom príbehu o spôsobe fungovania troch služieb, ktorými sa zaoberal, možno potvrdiť z iných zdrojov.
Najdôležitejšie je, že nedávna korešpondencia medzi M a holandským AIVD o prístupe k jeho spisu ukazuje, že bol ich agentom. M tiež dostal nejaký materiál týkajúci sa jeho prípadu, ktorý prežil zničenie archívov HVA v rokoch 1989-90, prostredníctvom nemeckej vládnej agentúry v Berlíne, ktorá ich spravuje. Umožnil nám vidieť a skontrolovať všetky tieto dokumenty. Dokazujú, že bol tiež agentom Stasi.
Stasi dodala M holandské, americké, švajčiarske, britské a západonemecké pasy, ktoré mu umožnili nenápadne cestovať pod rôznymi menami, najmä keď bol na ceste na stretnutie so Stasi. Komunikoval s nimi aj prostredníctvom mŕtvych schránok (vopred dohodnuté miesta, kde mohli obe strany zanechať správy, peniaze či dokumentáciu) a písomných či ústnych správ. M prijímal správy od Stasi prostredníctvom krátkovlnných rádiových prenosov v kóde z takzvanej číselnej stanice v NDR.
Niekedy si M tiež vymieňal správy a materiály, o ktoré mali východní Nemci záujem, prostredníctvom letmých stretnutí v hotelových lobby s východonemeckými diplomatmi. Takéto stretnutia sa špionážne nazývajú „postupy štetcom“.
M si zjavne užíval rolu, ktorú hral v zákulisí studenej vojny, a vzrušenie, ktoré s ňou prichádzalo – bežný jav vo svete spravodajských služieb. Je však tiež zrejmé, že traumatické spomienky z tohto obdobia sú pre neho naďalej značnou záťažou. Jeho obsedantný záujem o špiónov, agentov a zradu je zarážajúci. Jeho bývalý pracovník CIA mu e-mailom poradil: „Nechaj to tak, človeče, nechaj to tak.“ Zrejme si však z týchto slov nič nezobral.