Zastrašovanie černochov, zapaľovanie výhražných krížov, spanilé jazdy nočnou krajinou spestrené rasovo motivovaným násilím, vypaľovaním černošských kostolov a fariem, lynčovaním.
Repertoár činnosti tajnej organizácie, ktorá sa skrývala za trojpísmenovou značkou KKK, vychádzal z ideológie nadvlády „jedinej, správnej, Bohom vyvolenej“ bielej rasy, zo segregácie iných, „menejcenných“ rás. To všetko bolo okorenené odporom proti nebelošskému prisťahovalectvu, antisemitizmom, antikatolicizmom, píše portál iDNES.cz.
Prvý boj stratil zmysel
K tomu patrila aj teatrálnosť, akokoľvek dnes pôsobí komicky. Biela kapucňa a masky, tituly hodnostárov ako Veľký čarodejník alebo Nočný jastrab, hra na konšpiráciu, teda šifry a kódové označenia, k tomu prísna a komplikovaná vnútorná hierarchia jednotlivých spolkov. Liturgia klanových stretnutí trochu pripomínala schôdzky slobodomurárov.
KKK prekonal niekoľko fáz. Jeho vznik bol neodlučne spätý so silným južanským konfederačným sentimentom, mal slúžiť na „zdisciplinovanie“ černochov, ktorí sa po Severom vyhranej občianskej vojne chceli domáhať svojich garantovaných občianskych práv. Postupne nachádzal uplatnenie ako nástroj teroru namiereného proti politike republikánov, ktorí podporovali černošské obyvateľstvo.
Na začiatku 20. storočia to skončilo patom. Činnosť KKK bola vtedy silne narušená a jej regionálne bunky rozbité vďaka práci federálnych agentov, lenže KKK v podstate dosiahol svoje. Černosi, ktorí chceli voliť, museli skladať skúšky spôsobilosti alebo platiť volebnú daň, takže boli od podielu na moci efektívne odstavení. Status černochov ako druhoradých obyvateľov zostal ďalej neoficiálne zakotvený v právnom poriadku, segregácia išla na plné obrátky.
Lenže potom prišla prvá svetová vojna a situácia sa rýchlo zmenila.
Cesta na vrchol
Černosi, ktorí sa zrazu americkému štátu hodili a s ktorými začal ihneď počítať národný priemysel aj vojnové úsilie, začali zdvíhať hlavy. Za svoju obeť pre národ očakávali aspoň minimálne uznanie, zrovnoprávnenie. A to sa klansmenom nepáčilo. V povojnových dvadsiatych rokoch tak Ku Klux Klan zažíval novú etapu rastu.
Ponechal si identitu pôvodného rasistického spolku, ale po nepríjemných skúsenostiach s federálnymi agentmi pridal konšpiratívne prvky. Zo svojej naivnej podoby vyrástol do sofistikovanej a dobre fungujúcej organizácie. S premysleným politickým programom zameraným na amerického bieleho voliča, s prepracovanou mediálnou taktikou a kvalitným marketingom. A tiež s dobrým financovaním.
Čo za takou razantnou zmenou stálo? Ako sa z regionálnych rasistických bitkárov mohla stať celonárodná organizácia s pobočkami vo všetkých 46 štátoch americkej federácie obsahujúca šesť miliónov registrovaných členov a 15 miliónov príspevky platiacich sympatizantov, čakateľov na členstvo?
Došlo k tomu vďaka zapojeniu žien.
Sufražetky v tom vedia chodiť
Po dlhé roky boli americké ženy takpovediac na jednej lodi s černochmi. Boli v pozadí, utláčané, bez možnosti vyjadriť svoj názor. Lenže keď júni 1919 Kongresom konečne s úspechom prešiel návrh na udelenie volebného práva ženám, dostalo tým feministické hnutie sufražetok paradoxne deštruktívny zásah.
Ich agenda sa po celý čas k tomuto bodu upierala, lenže po jeho dosiahnutí razom zmizla pôvodná súdržnosť hnutia. Sufražetky stratili svoju hlavnú spoločnú tému, stali sa nejednotné v tom, za čo budú ďalej bojovať. Nemalá časť z nich vycítila nový cieľ vlastnej politickej realizácie: urobia zo Spojených štátov amerických „lepšie miesto pre život“.
A to často, a pre mnohých prekvapivo, znamenalo veľmi konzervatívne poňatie života: Boj za umiernenosť správania, primeranosť odevov, triezvosť ducha i abstinenciu. Propagáciu kresťanských hodnôt a vzdelávania, zdravia žien a detí, modely tradičnej „vyváženej“ rodiny. A pretože už disponovali volebným právom, musel ich aj tradičný konzervatívny mužský svet rešpektovať.
Klan sa uvedomelých žien nezrieka
Tradičné politické hnutia však o ženy s názorom nemali veľký záujem, čoho sa čoskoro chytili populisti, ktorí boli vďační za akýkoľvek hlas podporujúci ich vlastných kandidátov. Hnutia za práva žien boli pritom dosť silné v štátoch Indiana, Iowa, Nebraska a Oregon, teda v oblastiach, v ktorých mali výrazné zastúpenie pobočky Ku Klux Klanu.
Čoskoro došlo k názorovému prepojeniu. Rodina vystavaná na kresťanských, konkrétnejšie protestantských hodnotách? Téma, na ktorej sa zhodli ženské spolky i klansmeni. Vzdelanie a zdravie detí? Pochopiteľne, keď nejde o deti farebných. Prohibícia a abstinencia? Aj tieto témy sú v súlade s náboženskými hodnotami a dajú sa manipulátorsky namontovať na údajný mravný a duševný úpadok „zaostalých skupín“. Segregované školy, verejná doprava? Aj to sa podarilo dať v absurdnom podaní konzervatívnych ženských spolkov do súvislosti s lepšou a čistou Amerikou.
O tom všetkom viedli bigotné ženské aktivistky celospoločenskú debatu.
Všetci chceme lepší svet
Ženské angažovanie, hoci v organizácii nebolo prijaté bez nesúladu, Ku Klux Klan posilnilo. Adaptované sufražetky vedeli všetko to, čoho by rasistickí zakuklenci neboli pri najlepšej vôli nikdy schopní. Ženy oceňovali, že sa môžu politicky realizovať, a čoskoro prevzali celú vonkajšiu agendu KKK na seba.
Vytvorili „rasizmus s nevinnou tvárou“. Ako? Vedeli odborne prednášať aj hovoriť zapálené prejavy k zrúteným davom, dokázali skvele organizovať schôdze, stretnutia a najrôznejšie sprievody a pochody. V právnej legislatíve a lobingu sa orientovali ešte z čias bojov za svoje volebné právo lepšie ako južanskí senátori. Dokázali tlačiť letáky, distribuovať noviny.
Okrem toho, dokázali písať veľmi chytľavé texty, z ktorých na prvý pohľad nevytŕčal priehľadný rasizmus a nenávisť, ale skôr ideály lepšieho sveta, morálne silnejšej Ameriky. Veď jedna z čelných ženských postáv Ku Klux Klanu Mary Elizabeth Tylerová bola skvostnou profesionálkou z oblasti public relations!
Posolstvo Ku Klux Klanu formulované jeho ženskými aktivistkami zasiahlo oveľa širšie publikum. Na prvý pohľad nenásilné spracovanie viedlo k tomu, že slovám Ku Klux Klanu načúvalo stále viac ľudí.
Rasizmus s „láskavou“ tvárou
Veľká liga protestanských žien (GLPW), Hnutie bielych protestantských žien (WAP), Dámy neviditeľného impéria (LOTIE), Južanské združenie verejnosti (SPA), to sú len niektoré zo ženských organizácií ideologicky prepojené s Ku Klux Klanom. Ženy cítili účasť na verejnej politike ako svoju novú občiansku povinnosť a Ku Klux Klan im maximálne vyšiel v ústrety. Zmena to bola revolučná.
Zatiaľ čo najväčším literárnym počinom klansmenov bolo maľovanie vulgarít a vyhrážok vápnom na ohrady černošských get, ženy v redakcii časopisu Searchlight ponúkali gazdinkám recepty na vynikajúci koláč. Na delikatese, ktorú dokážu rýchlo upiecť, len čo sa vráti domov zo schôdze Ženskej aliancie. A pre ktorú použijú suroviny pochádzajúce výhradne od bielych farmárov, ktorých sa nedotkla „vždy špinavá ruka černocha“.
Tucty klansmenov v Kentucky, Západnej Virgínii alebo Michigane sa neboli schopné dohovoriť, kedy zase vyrazia na ďalšiu „Jazdu duchov“. Ženy dokázali bez problémov zorganizovať záhradnú slávnosť pre päť tisíc ľudí. Samozrejme, bielych ľudí.
Stroj na členstvo a peniaze
V roku 1923 vznikla v Arkansase nová centrálna organizácia WKKK, teda Women of the Ku Klux Klan združujúca všetky predchádzajúce ženské spolky. Dielom aj preto, aby vytvorila jasnú protiváhu stále ešte mužskému Ku Klux Klanu. Americké ženské hnutie to uvítalo. Organizácia WKKK získala v rekordnom čase pol milióna aktívnych členiek a zhruba milión ďalších prihlášok od čakateliek.
Spravidla pritom nešlo o manželky registrovaných klansmenov, ale o, povedzme, nezávislé ženy hľadajúce svoje uplatnenie. A boli to práve tieto ženy, ktoré svojich mužov prinútili k tomu, aby nepodliehali politickej letargii a zapojili sa, ako správni chlapi, do činnosti partnerskej KKK.
Aj na vrchole onej vlny tvorili ženy len šestinu Ku Klux Klanu, ale zato šestinu zďaleka najaktívnejšie kontrolujúce všetky vonkajšie public relations celej organizácie. Jeho „nežnejšia a morálnejšia“ tvár.
Tiež riadili financie. Ako sa im to podarilo? Získavali totiž podiel z každej predanej tlačoviny, mali percentá zo zisku každej zbierky, z každého sprievodu. To boli napokon aktivity, ktoré v rámci Ku Klux Klanu zariaďovali len ony. Dostávali jeden až štyri doláre za každú podanú prihlášku o členstvo. Zabezpečovali kompletný servis akcií, ale aj drobné nevyhnutnosti, napríklad šitie oných bielych habitov, ktoré si, s patričnou prirážkou, musí zaobstarať každý nový člen.
Bojovníčky, kazateľky, celebrity
Ktoré ženy za Ku Klux Klanom stáli? Napríklad Alma Bridwell Whiteová, ktorá sa síce nestala oficiálnou členkou, ale svoj zápal pre správnu vec Bola vôbec prvou ženou v USA, ktorá sa stala biskupkou cirkvi. Napísala 35 kníh, proti ktorým je Hitlerov Mein Kampf čítanie pre deti. Založila 52 kostolov, dve rozhlasové stanice, sedem náboženských seminárov a desiatku redakcií. Podnikateľský talent jej rozhodne nechýbal a program mužského Ku Klux Klanu nazývala „málo intenzívnym“.
Bola tu Aimee Semple McPhersonová, ktorá dokázala perfektne zužitkovať silu nových médií a zmobilizovať na obranu viery desiatky tisíc ľudí. Spojiť si túto celebritu usporiadajúcu charity a zbierky pre chudobných s jej temnými aktivitami v prospech Ku Klux Klanu je pre Ameriku ťažké dodnes.
Zabudnúť nesmieme ani na už spomínanú Mary Elizabeth Tylerovú, ktorá sa z nezmieriteľnej bojovníčky za práva žien rýchlo preorientovala na obrankyňu konzervatívnych hodnôt. Stala sa hlavnou redaktorkou produkcie klanových tlačovín, bola to práve ona, kto prebudil rasistické združenie k životu. Program? Tradičná rodina, abstinencia a zdravé deti.
Na tradičné hodnoty stavila aj Daisy Douglas Barrová. Vnútri WKKK sa prepracovala na post Cisárovnej so zlatou maskou a svoju oblasť pôsobnosti našla medzi vojnovými veteránmi, v boji proti korupcii a prostitúcii. Za tým samozrejme nasledovala salva vypálená proti nositeľom neprávostí moderného sveta, napríklad proti zhýralým černochom.
Jej cieľ? Združenie všetkých bielych protestanských žien starších ako 18 rokov pod hlavičkou WKKK. A darilo sa jej to. Za jednu sezónu dokázala získať prihlášky 125-tisíc žien z Indiany, čím sa jej podarilo to, čo tamojšiemu mužskému Ku Klux Klanu za dvadsať rokov.
Ženy, ktoré vedeli ako na občiansky aktivizmus, dokázali vytvoriť z Ku Klux Klanu v rekordnom čase dočista inú, prominentnú organizáciu.
Každý sám za seba
Koniec „zlatej éry“ WKKK a KKK prišiel pomerne nečakane, vo fáze najväčšieho rastu. Spolky sa doslova zrútili vlastnou ťarchou, pretože stáli na dosť prehnité konštrukcii. Prakticky všetci Čarodejníci, Veľkí draci, Cisárovné a Kňažky totiž časom uprednostnili svoje vlastné záujmy nad záujmami Klanu.
Napríklad imperiálna kligrapp, teda pokladníčka, Robbie Gillová utratila 70 tisíc dolárov vybraných členských príspevkov za vybavenie svojej vily a nákup auta. Bola to veľká senzácia. Barrová bola obvinená z nemanželského zväzku so ženatým predsedom regionálnej organizácie KKK, Lillian Sedwicková mala preukázateľne problémy s alkoholom. A mediálna hviezda Tylerová si, ako sa nakoniec ukázalo, dávala 80 percent zisku z predaja novín a habitov do vlastného vrecka.
Kritické odhalenia viedli ku kolapsu, ktorý zosilnil vnútorné rozbroje. Stáť na čele Ku Klux Klanu, mužského či ženského, znamenalo politickú moc a nemalý profit, a ku korýtku chceli všetci. Ukázalo sa tiež, že predstava žien v najvyššom vedení Ku Klux Klanu je pre mnoho mužských členov aj naďalej nestráviteľná.
Bigotných obrancov tradičných hodnôt rozložila vlastná neznášanlivosť a kompromitovala ich korupcia. Predtým však Ku Klux Klan dokázal byť mohutnou organizáciou, ktorá v radoch svojich členov a pasívnych prispievateľov združovala skoro pätinu obyvateľov Spojených štátov amerických. Bez práce jeho ženských aktivistiek by sa to Ku Klux Klanu nepodarilo.
Portál iDnes.cz patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, do ktorého patrí aj Brainee.