Sestry Dáša a Máša Krivoshlyapove sa narodili 3. januára 1950, a už len ich príchod na svet vyvolal rozruch vo vedeckej obci. Išlo totiž o siamské dvojčatá, ktoré vedcov vždy fascinovali. Dievčatá mali spoločné nohy, ich telá sa spájali v páse, a každé malo vlastný trup.
Sovietsky fyziológ menom Pyotr Anokhin zasvätil svoju kariéru vykonávaniu experimentov, ktoré sa snažili presne určiť rôzne funkcie ľudského obehového a centrálneho nervového systému, píše web Mirror.
Pichali im rádioaktívne látky
Anokhin sa špeciálne zaujímal o situácie, kedy je človek vystavený nedostatku spánku, extrémnym teplotným zmenám, či je mu odopieraná výživa. Siamské dvojčatá, ktoré mali spoločný krvný systém, ale mali oddelené nervové systémy, boli ideálnymi objektmi pre jeho výskum.
Dievčatá tak čoskoro po narodení putovali do Inštitútu experimentálnej medicíny, kde ich skúmali vedci. Tam ich Sovieti podrobili testom, ktoré nemôžeme nazvať inak ako mučením, so sestrami sa zaobchádzalo ako s laboratórnymi myšami, a možno aj horšie.
Anokhina zaujímalo, ako bude dvojča reagovať na mučenie svojej sestry, a tak na Dáši a Máši postupne vyskúšal elektrošoky, extrémne hladovanie, spánkovú depriváciu či prudké teplotné zmeny. Experimenty dokonca zašli tak ďaleko, že vedci dvojčatám do tela pichali rádioaktívne látky či iné nebezpečné substancie.
Ich činnosť pľúc, srdca a mozgu bola neustále monitorovaná pneumografiou, neumogramom, elektrokardiogramom a encefalogramom. Do žalúdka im rutinne vkladali hadičky na sledovanie žalúdočných štiav a trikrát denne im odoberali krv.
Siamské dvojičky pritom nemali ani normálnu izbu, boli držané v sklenenom boxe vedľa Anokhinovho laborátoria. Celé toto týranie trvalo dlhých 6 rokov.
Mali odlišné povahy
V roku 1964 sa do Moskvy rozšírila správa, že v ústave držia dievča s dvoma hlavami. V dôsledku toho boli dvojčatá premiestnené do internátnej školy pre deti s poruchou motoriky v Novočerkassku na juhu Ruska, aby pokračovali vo vzdelávaní. Ani toto premiestnenie však dvojičkám neprinieslo šťastie či pokoj.
Ukázalo sa, že dievčatá boli späté nielen fyzicky, ale aj na úrovni pocitov a vnemov. Napríklad mali rovnaké sny, pokiaľ jedna z nich pila alkohol, opila sa aj druhá, keď sa jedna dosýta najedla, aj druhá sa cítila plná. Podobné to bolo aj pri zubných vyšetreniach, dvojča cítilo bolesť po vyprchaní anestetika, aj keď bola ošetrovaná len jej sestra, keď jedna zo sestier začala na niečo myslieť, druhá v myšlienke pokračovala.
Ich osobnosti však boli odlišné. Ako povedal jeden z ich detských lekárov, ktorý ich poznal dlhé roky: „Bolo to, ako keby jednu vychovávala rodina roľníkov a druhú profesori.“
Kým Dáša bola inteligentná, tichá, milá a zvedavá, Máša bola egoistický, arogantný, chamtivý manipulátor, vedela však byť aj očarujúca, píše Macleans. Hovorilo sa o nej, že je psychopat neschopný lásky a empatie, zatiaľ čo Dáša bola empatická až príliš.
„Vôbec nepochybujem o tom, že Máša bola psychopat. Dáša bola v emocionálne zneužívajúcom vzťahu - podobne ako to prežívajú niektorí ľudia s partnerom. Ale kým títo ľudia majú šancu odísť, Dáša to fyzicky nemohla," povedala pre Daily Mail novinárka Juliet Butlerová, ktorá sa s nimi zoznámila v roku 1988, a napísala o dvojčatách knihu s názvomThe Less You Know The Sounder You Sleep.
„Sme dve totálne odlišné osoby, uzamknuté v jednom tele,“ zvykli sestry hovorievať.
Za fľašu vodky ich ukazovali spolužiakom
V škole Dáša a Máša nenašli potrené zázemie, spolužiaci ich tam totiž šikanovali.
Zažili si ponižovanie, výsmech a urážky. Spolužiaci ich totiž za fľašu vodky ukazovali iným deťom z mesta. Jediné východisko našli sestry v alkohole.
„Keď sme tam boli, po prvý raz v živote nám skrsla myšlienka na samovraždu. Z nejakého dôvodu nás ostatné deti okamžite znechutili. Zistili sme, že sa často hádame s ostatnými dievčatami. Máša vždy bojovala. Kým sme boli v škole, museli sme znášať neustály výsmech, ponižovanie a urážky. Napríklad za fľašu vodky nás chlapci z triedy ukázali miestnym dedinským deťom,“ opisovali neskôr traumatické zážitky. Práve v tom čase, vo veku 12 rokov, začali piť.
Neskôr Dáša túžila po normálnom živote, ako veľmi mladá sa zamilovala. Jej sestra o zmene života nechcela ani počuť. Fajčila, pila alkohol a čítala obrázkové magazíny. Dáša sa pokúsila o romantický vzťah so svojim spolužiakom, avšak Máša im v tom neustále branila, následkom čoho Máša upadla do depresie a neúspešne sa pokúsila o samovraždu. Mala vtedy 18 rokov. Následkom toho boli dvojčatá premiestnené do domova pre invalidov, kde boli pod dozorom.
Nový život
Inštitucionalizované mučenie dvojčiat sa napokon skončilo Stalinovou smrťou. Diktátor podporoval lekárske mučenie, ale keď sa dostal k moci Chruščov, zavládla výrazne iná atmosféra. Sovietsky zväz totiž predtým vnímal invalidov ako „chyby v systéme“, bez nároku na prácu alebo akejkoľvek možnosti byť nezávislý.
V roku 1988 dvojčatá vystúpili v celoštátnej televíznej chatovej relácii Vzglyad, a pozitívna podpora divákov pomohla k tomu, že sestry boli premiestnené do domu pre vojnových veteránov, čím konečne získali samostatnosť.
Podľa novinárky si dievčatá nespomínali na kruté chvíle z detstva. Ona bola tou, ktorá im porozprávala o experimentálnych pokusoch, ktoré na nich vykonávali až do šiestich rokov. „Povedali, že si nepamätajú. Spomenuli si len na šťastné veci. Napríklad na moment, keď im sestra priniesla hračku," vysvetľuje Butlerová.
Vďaka zbierkam, ktoré im štát zriadil si mohli dovoliť luxusnejšie veci, o akých sa im predtým ani nesnívalo-televízor, konzolu Atari, počítač alebo walkman.
Dievčatám sa dokonca podarilo po rokoch kontaktovať s ich matkou, s ktorou sa stretávali asi štyri roky, no potom sa Máša napriek Dášinej nevôli, rozhodla tento vzťah stopnúť.
Ich neskutočný príbeh pútal novinárov z celého sveta, a postupne začali dievčatá dostávať ponuky od chirurgov na operáciu, ktorá ich mohla oddeliť.
„Pamätám si, ako som ich jedného dňa koncom deväťdesiatych rokov navštívila s listom od britského chirurga, ktorý sa špecializoval na oddelenie siamských dvojčiat, a ponúkol im operáciu,“ spomína Bulerová.
„Dáša pozrela na Mášu s očami plnými nádeje, ale Máša, pozerajúc sa priamo pred seba, okamžite povedala, že v žiadnom prípade.“
Čím boli dvojičky staršie, tým viac prepadali alkoholu. Popravde pila iba Dáša, čo Máša nemohla pretože mala pri požití alkoholu dáviaci reflex, ale keďže mali rovnaký krvný obeh, opili sa obidve.
Smrť
Napriek tomu, že sa sestry tešili popularite, ich vzťah bol komplikovaný. Máša sa k svojej sestre správala násilnícky, a často ju aj bila.
Dvojčatá spolu prežili celý život a napokon ich nerozdelila ani smrť. Máša ochorela 13. apríla 2003 a hneď na ďalší deň umrela na infarkt. Dáša oddelenie od sestry odmietla, a umrela o 17 hodín neskôr na otravu krvi z vedľajších produktov Mášinho rozkladajúceho sa tela.
Umreli ako päťdesiattri ročné, a v čase svojej smrti boli najstaršími žijúcimi siamskými dvojčatami v histórii.