Victoria Woodhullová, rodená Claflinová sa narodila 23. septembra 1838 v americkom mestečku Homer. Spolu so svojou sestrou Tennessee boli rodičmi nútené kočovať po krajine a predávať podomácky vyrobené lieky, pričom sa vydávali za kazateľky či jasnovidky. Nepriaznivé rodinné zázemie dokladá aj skutočnosť, že Victoria sa po vôli rodičov musela vydávať ako 15-ročná.
So záletníkom a alkoholikom Canningom Woodhullom, s ktorým mala dve deti, sa v roku 1865 rozviedla. V tomto období sa stala zástankyňou hnutia tzv. Voľnej lásky, ktoré sa napríklad snažilo destigmatizovať rozvod a uľahčiť ženám odchod od násilníckych manželov.
Finančný úspech použila na zlepšienie práv
Druhýkrát sa Victoria vydala okolo roku 1866 za bojovníka v občianskej vojne a horlivého špiritistu Jamesa Blooda, ktorý ju zoznámil s viacerými reformnými hnutiami 19. storočia. Podporoval aj jej cestu do New Yorku, kde od roku 1868 spolu so sestrou pracovali ako špiritistky.
V New Yorku zaujali milionára Corneliusa Vanderbilta, ktorý sa chcel spojiť s duchom svojej mŕtvej manželky. V januári 1870 pre sestry založil maklérsku firmu Woodhull, Claflin & Company. Woodhullová využila finančný úspech na podporu zlepšenia práv žien, robotníkov a chudobných.
Zo svojich ziskov založili časopis Woodhull and Claflin's Weekly, ktorý sa zasadzoval za jednotné práva pre mužov a ženy, legalizáciu prostitúcie aj zavedenie sexuálnej výchovy. V týždenníku taktiež vyšiel prvý anglicky písaný výtlačok Komunistického manifestu Karla Marxa a Friedricha Engelsa v angličtine.
Prvá žena pred výborom Snemovne reprezentantov
Woodhullová sa zapojila do hnutia za volebné právo žien ešte v roku 1869 a jej úspech ako rečníčky viedol k tomu, že v nasledujúcich rokoch zaujala významné postavenie na volebných zhromaždeniach. V roku 1871 ako prvá žena vypovedala pred výborom Snemovne reprezentantov USA. Spolu s ďalšími sufražetkami Susan B. Anthonyovou a Isabellou Beecher Hookerovou pred súdnym výborom argumentovala, že ženy už majú volebné právo - stačí ho len využiť - keďže 14. a 15. dodatok ústavy priznávali toto právo všetkým občanom. Prítomných vyzvala, aby vypracovali návrh zákona, ktorý by objasnil volebné právo žien. Jej argumenty však výbor nepresvedčili, aby začal v tejto veci konať.
Victoria Woodhullová ohlásila svoju kandidatúru na prezidentku USA v roku 1871 – trvalo takmer ďalších 50 rokov, kým ženy v tejto krajine mohli voliť, ale v tom čase neexistoval žiadny zákon, ktorý by im bránil kandidovať. Novovzniknutá Strana za rovnaké práva ju 10. mája 1872 nominovala na prezidentku USA a jej nominácia bola ratifikovaná 6. júna toho istého roku.
Prezidentskú kampaň Woodhullovej väčšina verejnosti nebrala vážne. V deň inaugurácie by mala len 34 rokov a podľa ústavy musel mať prezident v deň nástupu do funkcie minimálne o rok viac. Niektorí historici dokonca spochybňujú, či by sa jej kandidatúra mala klasifikovať ako oprávnená.
Deň volieb strávila vo väzení
Sestry navyše tri dni pred dňom volieb - 2. novembra 1872 uverejnili vo svojom týždenníku podrobnosti o údajnom cudzoložstve, ktorého sa dopustil duchovný Henry Ward Beecher, ktorý už predtým odsúdil Woodhullovej názory. Victoria vysvetlila, že článkom nenamietala proti Beecherovmu cudzoložstvu, ale proti jeho pokrytectvu. Victoriu, jej manžela aj sestru napokon zatkli na základe obvinenia z vydávania „obscénnych novín”.
Iróniou je, že prvá americká ženská prezidentská kandidátka strávila deň volieb vo väzení a problémy so zákonom mala kvôli uverejnenému článku aj nasledujúcich päť rokov. Neexistuje záznam, ktorý by presvedčivo potvrdil koľko hlasov získala.
Woodhullová sa napokon rozviedla aj s druhým manželom a v roku 1877 odišla do Londýna. Po šiestich rokoch strávených v tomto meste uzavrela manželstvo s bankárom Johnom B. Martinom. Zúčastnila sa na britskom hnutí za volebné právo žien a spolu s dcérou vydávala v rokoch 1892 až 1901 časopis Humanitarian. Woodhullová žila na anglickom vidieku až do svojej smrti 9. júna 1927.