Keď mala Priyanka Bairwa 15 rokov, jej rodičia pre ňu začali hľadať manžela. Kvôli covidu sa celý proces výrazne urýchlil a v októbri 2020 sa pre ňu v dedine našiel nastávajúci. Priyanka, ktorá má dnes 18 rokov, sa z donútenia vydať odmietala. To, samozrejme, prinieslo neustále hádky. Rodičom sa vyhrážala, že ujde z domu a že si niečo spraví, čo ako-tak pomohlo - svadbu odvolali.
Priyanke bola oporou mama, ktorá presvedčila zvyšok rodiny, aby jej dovolili študovať. Príbeh priniesol The Guardian.
Priyanka spomína, ako to počas pandémie vyzeralo u nich v dedine. „Každá rodina sa hrnula do toho, aby vydali svoje dievčatá. Museli ste pozvať menej ľudí, aby boli nižšie výdaje.“ O čom sa u nás nehovorí a čo si my neuvedomujeme je aj tento aspekt, ktorý so sebou pandémia priniesla.
Milióny dievčat boli a sú nútené do sobáša a na štúdium na škole alebo univerzite môžu zabudnúť. The Guardian uvádza aj štatistiku z Childline India, ktorá počas júna a júla 2020, keď sa lockdown v rámci možností zjemnil, postrehla až 17% nárast detských manželstiev. Podľa rchiips.org bola každá tretia žena v Rajasthane vo veku 22-24 rokov vydatá pred dovŕšením dospelosti.
Aký to má dopad
Okrem toho, že manželstvo v tak skorom veku okráda dievčatá o detstvo a dospievanie, im môže ohroziť aj život. Podľa Unicef je u dievčat, ktoré sa vydajú pred dovŕšením 18. narodenín väčšia pravdepodobnosť, že na nich bude páchané násilie a menšia, že dokončia školu. Z ekonomickej a zdravotnej stránky sú na tom horšie, ako ich nevydaté rovesníčky. Matkami sa stávajú ešte v čase, kedy ony samé matky potrebujú. Pôrod v tomto veku je riskantný ako pre ne, tak aj pre dieťa, uvádza Unicef.
Rajasthan Rising
Mladá a odvážna Priyanka sa nevzdala a nenechala to len tak. „Viem, že tisícky iných dievčat čelilo podobným problémom, boli vytiahnuté zo škôl a donútené do skorého manželstva.“
Založila hnutie Rajasthan Rising bojujúce za mladé dievčatá a ich právo na bezplatné vzdelanie a štipendiá potrebné k vyššiemu vzdelaniu. To by malo byť bezplatné až do 8.triedy (do 14 rokov), ale nie je.
Hnutie tiež bojuje za oslobodenie sa od detskej práce, proti rodovej diskriminácii a hlavne slobodu od skorých manželstiev uzatváraných proti ich vôli.
Začiatky organizácie
Priyanke pri zakladaní organizácie pomohli kamarátky. „Začali sme navštevovať iné dediny a s pomocou miestnych aktivistov sme organizovali stretnutia, zoskupovali viac dievčat a oboznamovali ich s ich ústavnými právami.“
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Samozrejme, že sa to u mnohých obyvateľov dedín nestretlo s pochopením. Hlavne u tých starších. No mladé dievčatá to neodradilo a stále sa na „miesto činu“ vracali. Po krátkom čase ich už bolo 100. Po niekoľkých mesiacoch viac ako 1200. V marci tohto roku sa z hnutia stala formálna aliancia, ktorá sa stále rozrastá naprieč celým štátom. „Svoj hlas som našla tam, kde ku mne pristupovali ako k seberovnej. Naučila som sa ako vzbudiť povedomie a viesť kampane,“ hovorí Priyanka Bairwa.
Dievčatá sa naučili používať počítače, internet, kontaktovali vzdelávacích pracovníkov, politikov, štátnych ministrov so zámienkou stretnutia, kde by im predstavili ich cieľ: aby malo každé dievča prístup k bezplatnému vzdelaniu do 12. triedy (do veku 17-18 rokov) s minimálnym štipendiom vo výške 568 eur k začiatku každého školského roka.
Online výučba > žiadna výučba
Odvaha a nasadenie týchto dievčat bojovať za svoju budúcnosť, budúcnosť ich sestier a ich detí je naozaj obdivuhodná. Nebudem klamať, pri čítaní tohto článku z Guardian a jeho prepisovaní som mala (a mám) zovretý žalúdok. Opäť si uvedomujem, ako nám je mnohým dobre. Ako aj počas pandémie máme online prístup k vyučovaniu. V porovnaní s tým, ako sa žije (nielen) dievčatám v Indii sa máme skutočne nadpriemer dobre. Uvedomme si to, keď budeme najbližšie nadávať na našu online výučbu.
Má to zmysel
20-ročná Vineeta Meena sa tiež pridala k hnutiu Rajasthan Rising. Hovorí o tom, ako sa ich skupine podarilo zrušiť niekoľko ambícii o detský sobáš. „V mojej dedine, Gokalpur, sa mala moja susedka Saira Bano (16) minulý rok vydávať. Vytvorili sme skupiny a chodili sme k jej domu protestovať až dokým jej rodina nesľúbila, že svadbu odvolajú. Byť súčasťou tohto kolektívu mi dáva pocítiť, že nie sme menej ako iní. Môžeme robiť všetko. Cítim sa slobodnejšia,“ dodáva.
