Kým dočítaš tento článok, vo svete bude nahlásený minimálne jeden nový prípad sexuálneho zneužívania detí. V Spojených štátoch je dieťa sexuálne napadnuté každých deväť minút. V Spojenom kráľovstve je to dokonca ešte menej - každých sedem minút. Sexuálne zneužívanie detí je strašný a rozšírený problém, s ktorým si polícia často nevie dať rady.
Významné prípady systematického sexuálneho zneužívania detí – Jimmy Savile, Jeffrey Epstein, Larry Nassar, kardináli, biskupi a kňazi – postavili hrozbu do popredia a viedli verejnosť k tomu, aby vzala veci do vlastných rúk.
Sociálne médiá im poskytli prostriedky, ako to urobiť naozaj efektívne, píše portál The Conversation.
Číhajú na korisť
„Lovci v online svete predstierajú, že sú deti a čakajú na predátorov, ktorí začnú sexuálnu komunikáciu. Keď predátori ignorujú pripomienky, že sa rozprávajú s „deťmi“, lovci ich vystavia v priamom prenose „bodnutiu“, pokiaľ majú dostatok dôkazov,“ hovorí profesor Mark de Rond, ktorý bol tri roky v tíme na lov pedofilov.
Niekoľko prípadov už totiž ukázalo, že rozhovory s takýmito návnadami (dospelý človek vystupujúci ako dieťa), môžu byť dostatočným dôvodom na odsúdenie. „Bodnutia“, ktoré spočívajú v odhalení a konfrontovaní pedofila, sa dejú vždy pred zrakmi ľudí. Môže to byť napríklad na mieste, kde predátor požiadal dieťa, aby sa stretli, prípadne pred jeho domom.
Len v Spojenom kráľovstve fungovalo v roku 2021 viac ako 150 tímov lovcov, ktorí boli spoločne zodpovední za 1148 konfrontácií s podozrivými pedofilmi. Ich dôkazy pomohli spustiť trestné stíhanie v stovkách prípadov.
Mnohí lovci sú sami obeťami predátorov
„Strávil som tri roky v jednom z najplodnejších tímov lovcov v Spojenom kráľovstve. Analýza 356 799 slov súkromných online tímových rozhovorov počas tohto obdobia a 831 strán terénnych poznámok a rozhovorov ponúka jedinečný pohľad na to, aké to je loviť inú ľudskú bytosť,“ hovorí de Rond.
Podľa jeho slov sa do týchto tímov mnohí pridávajú z dôvodu vzrušenia z prenasledovania. „Nájdu sa však aj takí, ktorí našli hlboký zmysel pre konfrontáciu s morálnou pandémiou. Mnohí lovci sami zažili týranie a to podfarbuje ich pohľad na svoje lovecké aktivity,“ prezrádza.
„Toľko ľudí v tejto komunite bolo hlboko zasiahnutých touto špinou,“ povedal de Rondovi jeden z lovcov. „Ak dokážem zachrániť jedno dieťa pred pohľadom na svet prostredníctvom života preživšieho, potom som požehnaný,“ dodal ďalší.
Dôkazy sú základ
Títo lovci však rovnaké množstvo času, aké strávia návnadou na predátorov, venujú aj vzájomným posudzovaním svojich zistení. „Robia to preto, aby potvrdili čistotu svojho motívu – zabezpečiť bezpečnosť detí – v porovnaní s inými tímami, ktoré obviňujú z lovu čisto pre zábavu tým, že s predátormi žartujú alebo sú fyzicky či slovne napádaní.“
„Ak však na niečom tieto tímy takpovediac sebecky zhodnú, je to zásah čo najväčšieho publika. Dvoch, ktorých sme urobili tento víkend, majú skvelú expozíciu: štvrť milióna a 200 000 [divákov],“ hovorí hrdo jeden z lovcov.
De Rond hovorí, že rozprávanie lovcov pedofilov o svojej práci často pripomína napríklad komiksové príbehy o Batmanovi. „Nezištný hrdina zachráni svoju komunitu pred zlou hrozbou, keď to formálne inštitúcie (polícia, politici) nedokážu. Po obnovení morálneho poriadku superhrdina ustupuje do tmy.“
Lovci hovoria o sexuálnych predátoroch ako o „monštrách“ a „hanebných šelmách“, ktoré lovia „nevinných“. Neustále si pripomínajú, aby sa počas odhalenia a konfrontácie „držali v bezpečí“, aj keď počet lovcov prevyšuje počet predátorov štvor a viacnásobne.
Vzťahy s políciou
Polícia síce vo všeobecnosti víta zapojenie občanov do boja proti zločinu, no zároveň si myslí, že lovci sú neužitoční, a to aj napriek ich práci pri zbieraní dôkazov.
„Polícia obviňuje lovcov, že konajú na základe nedostatočne spoľahlivých dôkazov a ohrozujú prebiehajúce vyšetrovanie. Uvádza tiež, že lovci nechránia podozrivých s istými mentálnymi poruchami, ktorých stíhanie môže byť ťažké, ani nepodniknú dostatočné kroky na ochranu podozrivých a ich rodín pred odvetou zo strany susedov a psychickým zranením.“
Podľa de Ronda môže byť ťažké pochopiť, prečo lovci využívajú konfrontáciu pomocou živého vysielania, keď sú dostupné aj menej škodlivé alternatívy (odovzdanie dôkazov polícii, zverejnenie konfrontácie až po odsúdení či vznesení obvinenia alebo rozmazanie tváre). Lovci však oponujú tým, že predátori sú zvyčajne prepustení na kauciu.
Živé vysielanie a zobrazenie pedofila tak upozorňuje verejnosť na predátora ich okolí. Rodičia si totiž podľa nich zaslúžia vedieť, či sa vo svojom susedstve môžu oni aj ich deti cítiť dostatočne bezpečne.
„Moja skúsenosť naznačuje, že lovci zotrvávajú na konfrontácii pomocou živého vysielania nie preto, že by si neboli vedomí menej škodlivých alternatív, ale preto, že je to apoteóza (symbolický akt, pozn.) ich hľadania. Konfrontácia je posledným súbojom dobra a zla, ktorý testuje charakter lovca a musí sa odohrať pred živým publikom. To, čo polícia považuje za prostriedok na dosiahnutie cieľa, je pre lovcov ako hrdinov samotný cieľ,“ dodáva na záver de Ronda.
