Ruská invázia na Ukrajinu vyvolala celosvetové pobúrenie a túžbu ukázať podporu ukrajinským občanom. Mnohí ľudia sa zúfalo snažia urobiť niečo pozitívne, niečo, čo by mohlo pomôcť. Niektorí darovali oblečenie a prikrývky, iní otvorili svoje domovy utečencom.
Táto masívna pozitívna podpora Ukrajiny však priniesla aj niečo iné - negatívne odmietanie čohokoľvek, čo je spojené s Ruskom. Skladby dávno zosnulých ruských skladateľov boli napríklad vymazané z repertoárov a mačky z tejto krajiny sa nemôžu predstaviť na medzinárodných výstavách, píše web The Conversation.
Rozdiel medzi podporou a nenávisťou
S tým sa vynára aj otázka, čo sa vlastne týmito akciami snažíme dosiahnuť a kto je nimi ovplyvnený, hovorí Rachel Pistol, výskumná pracovníčka Európskej infraštruktúry pre výskum holokaustu na King's College v Londýne.
„Ako ukazuje môj výskum, druhá svetová vojna ponúka viacero príkladov deštruktívneho antagonizmu namiereného proti nemeckým, talianskym a japonským občanom žijúcim v Spojenom kráľovstve a USA. Ako vždy v časoch vojny, sú to občania, ktorí znášajú následky konania svojej vlády,” hovorí.
Uprostred sankcií uvalených na ruskú vládu sa objavili aj výzvy na bojkot všetkého ruského či dokonca len rusky znejúceho. Bojkoty, samozrejme, dávajú jednotlivcom možnosť vyjadriť sa prostredníctvom kolektívnej akcie, no problém je, že mnoho ľudí sa zameralo na náhodné neruské produkty.
Dobrým príkladom je napríklad kauza okolo vylievania vodky Stoli (známa aj ako Stolichnaya), ktorú v skutočnosti vyrába v Lotyšsku spoločnosť so sídlom v Luxembursku. Akcia môže byť symbolická, no napriek tomu je zavádzajúca. „Keď Benito Mussolini vyhlásil vojnu Británii 10. júna 1940, v celom Spojenom kráľovstve došlo k nepokojom. Talianske obchody boli vyrabované a podniky mali rozbité okná,” pripomína Pistol.
História sa opakuje
Podobné scény sa nedávno odohrali po celých Spojených štátoch, no terčom sa stali ruské reštaurácie. Vtedy aj dnes však existuje zmätok v tom, ktoré podniky skutočne patria „nepriateľovi“. Neberie sa do úvahy utrpenie nevinných civilistov, ktorí sa dostali do krížovej paľby medzi ich rodnou krajinou a krajinou ich bydliska.
Nedostatok geografických znalostí a porozumenia medzi širokou verejnosťou vždy spôsoboval problémy v časoch vojny. V súčasnosti sú terčom Ukrajinci a Lotyši, pretože si ľudia mylne myslia, že sú Rusi. „Toto je len pokračujúci prejav xenofóbneho šikanovania ľudí založeného na túžbe niečo „urobiť“, ale s malým pochopením toho, ako najlepšie nasmerovať svoj hnev.”
Počas druhej svetovej vojny nosili ázijskí Američania odznaky, na ktorých bolo uvedené, že nie sú Japonci, aby zabránili útokom na seba alebo na svoj majetok. Podobne v Spojenom kráľovstve, USA a v iných krajinách sa firmy, ktorých názvy obsahujú slovo „ruský“, musia zmeniť na také, ktoré menej pravdepodobne priťahujú pozornosť xenofóbov.
Trpia civilisti
Omnoho znepokojujúcejšie sú výzvy na deportáciu obyčajných ruských občanov zo západných krajín, aj keď sú proti Putinovi a jeho režimu. Kalifornský kongresman Eric Salwell navrhol „vyhodiť každého ruského študenta zo Spojených štátov“ ako prostriedok odvety proti Putinovi.
Vo Veľkej Británii zašiel poslanec Roger Gale ešte ďalej. Vyzval, aby boli všetci Rusi „poslaní domov“, aj keď uznal, že mnohí „dobrí a čestní“ ľudia budú súčasťou „vedľajších škôd“. Počas druhej svetovej vojny bolo kvôli politike, ako je táto, spôsobenej veľa škody nevinným ľuďom.
„Väčšina Talianov, ktorí trpeli počas nepokojov, žila v Spojenom kráľovstve desaťročia a bola verná Británii. To nezabránilo tomu, aby boli Taliani, ktorí žili v Spojenom kráľovstve menej ako 20 rokov, internovaní za ostnatým drôtom v táboroch na ostrove Man, deportovaní do táborov v Kanade alebo Austrálii alebo tragicky zahynuli,“ vysvetľuje Pistol.
V USA medzitým japonskí prisťahovalci nazývali západné pobrežie svojim domovom už desaťročia pred útokom na Pearl Harbor v decembri 1941. Zo svojich detí a vnúčat vychovali hrdých amerických občanov. Ak by neexistovala protiázijská legislatíva, ktorá by bránila Aziatom v naturalizácii, mnohí japonskí prisťahovalci by sa stali americkými občanmi ako ich deti.
Zamerajme sa na to, čo reálne pomôže
„Výzva, aby všetci ruskí občania trpeli za činy Vladimíra Putina, neprispieva k zmysluplnému tlaku na ruskú vládu. Vyhrážky smrťou, poškodzovanie majetku, fyzické útoky a kybernetické prenasledovanie Ukrajincom nijako nepomáhajú. Toto je jednoducho šikanovanie,“ myslí si odborníčka.
Je potrebné jasne rozlišovať medzi predstaviteľmi ruskej vládym Rusmi, ktorí svoje bohatstvo zarobili korupciou, podporou Putina, a obyčajnými ruskými občanmi žijúcimi v zahraničí. Tí druhí sa ocitli v nebezpečnej situácii, bez ohľadu na to, ako tvrdo sú proti invázii svojej vlády na Ukrajinu.
„Mnoho ruských občanov a rusky hovoriacich ľudí – vrátane mnohých Ukrajincov – trpí xenofóbnym zaobchádzaním. Ak sa má história zopakovať, hrozí im väzenie, ba dokonca deportácia. Ukrajina potrebuje politickú, vojenskú a humanitárnu pomoc, nie nenávisť namierenú voči nevinným ruským občanom žijúcim na západe,“ dodáva Pistol na záver.
