Moldavsko len nedávno oficiálne požiadalo o členstvo v Európskej únii. Moldavská prezidentka Maia Sanduová vo vyhlásení pred novinármi uviedla, že jej krajina „podpísala žiadosť o vstup do Európskej únie”.
Túžba patriť na západ
Vyhlásenie prišlo len týždeň po tom, ako Rusko vojensky napadlo Ukrajinu. Európsky parlament vtedy vyjadril podporu podobnému kroku aj v prípade vojnou sužovanej Ukrajiny. Aj keď krajiny získajú štatút kandidátskej krajiny, proces vstupu je zvyčajne dlhý a zahŕňa rozsiahle reformy.
V neprospech Moldavska je hlavne takzvané Podnestersko. Ide o medzinárodne neuznaný, ale inak fakticky samostatný štát vyhlásený začiatkom roku 1992 v Moldavsku na území s prevažne ruským obyvateľstvom na ľavom brehu rieky Dnester.
Komplikované Podnestersko
Samozvaný štát s veľkosťou približne ako Trenčiansky kraj ležiaci na ľavom brehu Dnestra sa na začiatku deväťdesiatych rokov odtrhol od Moldavska a cez tri dekády je ovládaný proruskými separatistami. Permanentne je tu rozmiestnených asi 1 300 ruských „mierotvorcov“ a panujú obavy, že by sa do vojny mohli zapojiť.
Krajina má v súčasnosti najnižší Index ľudského rozvoja a druhý najnižší HDP na hlavu v Európe. Vízia budúceho členstva v EÚ je veľmi vzdialená a Moldavsko zatiaľ rieši pálčivejšie problémy.
Ruská agresia úplne vážne otvorila hrozbu, že Moskva sa pokúsi konsolidovať obsadené územia na juhu Ukrajiny a pozdĺž pobrežia Čierneho mora vytvorí koridor spájajúci separatistické republiky v Donbase, anektovaný Krym a Podnestersko.
Vnútrozemský štát dva kilometre od mora
Keď sa na mape pozrieš na Moldavsko, okamžite si udrie do očí jedna zásadná vec - krajina vyzerá, ako keby bola zámerne odrezaná od prístupu k moru. Paradoxné je, že v najužšom bode je od brehu Čierneho mora vzdialené len dva kilometre.
Prečo je to tak? Na túto otázku šikovne odpovedal jeden z užívateľov na webe Quora. „Krátka odpoveď znie: Keď Sovietsky zväz anektoval Moldavsko v roku 1940, časť pozdĺž Čierneho mora dostala Ukrajina,” napísal.
V dlhej odpovedi píše, že polostrov Budjak (oblasť v Odese a jej okolí) bol po stáročia ťažko napadnutý Turkami, Rusmi, Moldavcami, Rumunmi a dokonca aj Maďarmi. „Je to veľmi úrodná oblasť, ktorá bola domovom niekoľkých (starovekých) gréckych kolónií a Odessa bola od čias Kataríny Veľkej hlavným prístavným a námorným mestom.”
O kontrolu tejto oblasti sa odohralo niekoľko vojen a stovky bitiek a Moldavsko vždy držalo dosť slabú ruku. V čase, keď sa 2. svetová vojna skončila, boli čiary celkom dobre nakreslené a dokonca aj dnes väčšina ľudí v oblasti hovorí po rusky, na rozdiel od ukrajinčiny alebo moldavčiny (rumunčiny).
„Tu by som mal dodať, že z právneho hľadiska má Moldavsko právo na vodnú cestu Dunaja z Giugiulesti dolu do Čierneho mora, takže je len „technicky“ vnútrozemské,” dodáva na záver. Podobne, ako v prípade mnohých iných území, aj pri tomto teda za „odstrihnutie” prístupu k moru môže história a výsledky vojen.
