Nemôcť sa pripojiť na wifi alebo ešte „horšie“ – nefungujúce dáta v mobile. V súčasnosti to môžeme definovať ako ľudskú apokalypsu. Deň bez internetu alebo len zopár hodín v offline režime vyvoláva u mnohých vysokú nervozitu. V aktuálnom virtuálne prepojenom svete je ťažké odpojiť sa a nekráčať s dobou. Nezastaviteľný prúd pracovných e-mailov, facebookových označení od priateľov, nových instagramových fotiek a noviniek nás nepretržite prenasledujú. Popravde, nečítal by si ani tento článok, keď by si sa rozhodol žiť bez internetu a online kontaktu so svetom.
Nepredstaviteľné, no je to tak
Existujú ľudia, ktorí sa rozhodli žiť ako moderní samotári. Prerušili všetky sociálne kontakty, (nielen tie online) a uzavreli sa v pohodlí svojho domova, ktorý už roky neopustili. V Japonsku žije viac ako pol milióna ľudí, ktorí si hovoria hikikomori. Jedným z nich je aj Kenji Yamase, 54-ročný právnik, ktorý už viac než dvadsať rokov žije v skromnej detskej izbe a stará sa o neho jeho 88-ročná matka.
,,Mám pocit, že by som tu nemal byť, hoci žijem, nie som sám sebou. Bojím sa o mamu, neviem čo mám robiť, je mi smutno, keď si pomyslím, že raz bude aj ona preč,“ hovorí Kenji. Fenomén sa v krajine stáva skutočne populárnym. Vládny prieskum zistil, že tvoria viac ako jeden a pol percenta, ale podľa odborníkov je ich počet ešte vyšší. Viacerým trvá aj roky, kým požiadajú o pomoc.
Nerobiť absolútne nič
Hikikomori je extrémna izolácia a odluka od spoločnosti so psychickým utrpením, ktorá trvá viac ako šesť mesiacov. Ľudia nechodia do práce a ani do školy, sú závislí od svojich rodičov. Hikikomori 24 hodín denne po celý týždeň nerobia absolútne nič. Krajina vychádzajúceho slnka už odpradávna patrí medzi pracovité štáty, vychovať doma nezamestnaného asociála je preto v Japonsku veľká hanba. Fenomén prevláda najmä u introvertných mužov s nízkym sebavedomím a bez ambícií. Vyvinul sa z kultúrnych, sociálnych a historických zvláštnostítejto krajiny.
Nielen v Japonsku
Jeho výskyt v Japonsku sa dlhodobo považoval za jedinečný, v posledných rokoch sa však tento fenomén rozšíril nielen po Ázii, ale aj do Spojených štátov, Španielska, Talianska alebo Francúzska. V Južnej Kórei žije životom hikikomori 33-tisíc obyvateľov a v Hongkongu sú to až dve percentá populácie. Rastúci počet prípadov mimo Japonska spôsobuje, že mnohí vedci si kladú otázku, či je hikikomori kultúrny problém krajiny alebo nie.
Príčina ničnerobenia
Stanoviť príčinu tohto fenoménu je náročné. Yoko Honda, ktorá v japonskom meste Fukuoka vedie Centrum pre duševné zdravie a pohodu tvrdí, že spôsob pomoci samotárom, o ktorý japonská vláda centrum požiadala, nie je dostatočný. „Poskytovanie rád cez istý druh sociálnych sietí nedokáže vyjadriť naše skutočné emócie.“ hovorí Yoko. Niektorí trend pripisujú vývojovým alebo psychickým poruchám. Iní pracovnému stresu, či nefunkčným rodinám. Odborník Malagón Amor na situáciu reaguje nasledovne: „v medicíne sme problémom sociálneho prepojenia nevenovali dostatočnú pozornosť. Tí, ktorí dostávajú intenzívne terapie doma alebo v nemocnici sú ľahšími pacientmi, ostatní potrebujú veľa nášho času a aj práce.“ Existuje veľa dôvodov. Jedným z nich je aj používanie technológií a závislosť od videohier. V niektorých prípadoch ľudia viac ako desať rokov nevyšli z izby. Sedeli v župane za stolom a hrali videohry...
