Obrovský nárast počtu detí, ktoré nedosiahli ani minimálnu úroveň čítania. Informuje nová štúdia Organizácie spojených národov. V súvislosti s pandemickými opatreniami sa viac ako sto miliónov detí nenaučilo poriadne čítať. Viac ako polovica desaťročných detí má problém prečítať vetu a pochopiť krátky súvislý text.
Generačná katastrofa
Pred pandémiou sa hodnoty v štatistikách zlepšovali. Predpokladalo sa, že počet detí, ktoré nevedia čítať, klesne v roku 2020 zo 483 miliónov na 460 miliónov. Očakávania sa v súvislosti so zatvorenými školami nenaplnili. Počet takýchto detí stúpol na 584 miliónov, čo predstavuje nárast o dvadsať percent. Zároveň len jeden rok pandémie anuloval dosiahnuté výsledky za posledných dvadsať rokov. Generačná katastrofa – presne takto označila OSN dopad pandémie na vzdelávanie. Tento úder negatívne ovplyvní svetový vývoj v takmer každej oblasti.
Poznačené pandémiou
Čiastočné zatvorenie škôl alebo obmedzenie školskej dochádzky ovplyvňuje takmer 1,5 miliardy žiakov, čo je viac ako 70 percent študentskej populácie na svete v 188 krajinách sveta. Hovorí učiteľka primárneho vzdelávania Katarína: „Vyučovanie z domu deťom veľmi uškodilo. Okrem toho, že sa na hodine nedokážu viac ako 10-15 minút sústrediť, rodičia po toľkých mesiacoch už nevedia deti motivovať ku každodennej výučbe. Nepočúvajú učiteľov a naviac ich neustále rozptyľujú hračky v izbe.“ Okrem čítania majú deti problém aj s tým, že popri dôležitých predmetoch ako je matematika a slovenčina sa tie zvyšné odsúvajú na bočnú dráhu. ,,Nemôžu mať štyri kompletné hodiny, a tak deťom uniká učivo z iných predmetov,“ hovorí pedagogička Katarína. V celosvetovom meradle znemožnil presun výučby na online formu vzdelávať sa až 500 miliónom deťom. To, že pochádzali z chudobnejších rodín alebo žili na vidieku a nemali technologické možnosti pripojiť sa na online vyučovanie, ich prinútilo prerušiť školu.
Vízie do budúcna
Vrátiť sa do starých koľají môže trvať aj desaťročia. Odborníci chcú tento návrat dosiahnuť do roku 2024 pomocou extra prác, ktoré by nahradili stratený čas a výučbu z domovov počas pandémie. Ak sa však úsilie nezvýši, tempo akým svet napredoval pred pandémiou, sa obnoví až v roku 2035. Celosvetovo sú na tom najhoršie latinskoamerické, ázijské a africké štáty. Koncom roku 2020 dokázalo v Južnej Amerike čítať bez väčších problémov len 40 percent osemnásť ročných detí. Svetový priemer mladistvých, ktorí to dokážu, sa tiež znížil o menej než desať percent.
