Ruská invázia na Ukrajine vstúpila do svojho tretieho týždňa. Je potrebné pripomínať, že ide o odsúdeniahodnú a neopodstatnenú agresiu. Existujú oprávnené obavy z oživenia ruského impéria a dokonca z novej svetovej vojny.
Ako však pripomína portál The Conversation, menej diskutovaný je masívny, takmer pol bilióna dolárov (453 miliárd eur) veľký, obranný priemysel dodávajúci zbrane obom stranám a značné zisky, ktoré z toho vyplynú.
Zbrojí aj ten, kto nechcel
Konflikt už zaznamenal masívny nárast výdavkov na obranu. Európska únia oznámila, že nakúpi a dodá na Ukrajinu zbrane za 450 miliónov eur, zatiaľ čo Spojené štáty prisľúbili vojenskú pomoc vo výške 350 miliónov amerických dolárov, ktoré treba prirátať k viac ako 90 tonami vojenských zásob a 650 miliónmi dolárov v priebehu minulého roka.
Spojené štáty a NATO poslali dokopy napríklad 17-tisíc protitankových zbraní a 2-tisíc protilietadlových rakiet Stinger. Medzinárodná koalícia národov tiež ochotne vyzbrojuje ukrajinský odpor, vrátane Spojeného kráľovstva, Austrálie, Turecka či Kanady. Pre porovnanie, týmito zbraňami a technikou útočí ruská armáda.
Práve to hrá do karát najväčším svetovým dodávateľov obrany, hovorí Peter Bloom, profesor manažmentu na Univerzite v Essexe. „Aby som uviedol len pár príkladov, Raytheon vyrába strely Stinger a spolu s Lockheed Martin vyrába protitankové strely Javelin, ktoré dodávajú napríklad USA a Estónsko. Akcie oboch amerických spoločností od invázie vzrástli o približne 16 % a 3 %.”
BAE Systems, najväčší hráč v Spojenom kráľovstve a Európe, má nárast o 26 %. Z piatich najväčších svetových dodávateľov podľa tržieb klesol iba Boeing, ktorý sa musí spoliehať na ruský ultrapevný titánový kov. Popredné zbrojárske spoločnosti pritom už pred samotným konfliktom očakávali rast.
Napätie vo svete
Gregory J. Hayes, výkonný riaditeľ amerického obranného gigantu Raytheon, povedal ešte 25. januára: „Musíme sa len pozrieť na minulý týždeň, kde sme videli útok bezpilotných lietadiel v Spojených arabských emirátoch... A samozrejme, napätie vo východnej Európe, napätie v Juhočínskom mori, všetky tieto veci vyvíjajú tlak na niektoré výdavky na obranu v týchto oblastiach. Takže plne očakávam, že z toho budeme mať nejaký úžitok.”
Nikto však nečakal, že začne otvorená vojna. Do jej vypuknutia sa predpokladalo, že globálny obranný priemysel v roku 2022 vzrastie o 7 %. Ako vysvetľuje Richard Aboulafia, výkonný riaditeľ americkej poradenskej spoločnosti v oblasti obrany AeroDynamic Advisory, najväčšie riziko pre investorov je, že „celá vec sa ukazuje ako ruský domček z karát a hrozba sa rozplynie“.
Ako obranné spoločnosti profitujú na vojne?
Giganti v tomto smere profitujú hneď niekoľkými spôsobmi. „Okrem priameho predaja zbraní bojujúcim stranám a dodávok iným krajinám, ktoré ich darujú Ukrajine, zaznamenávajú zvýšený dopyt zo strany krajín ako Nemecko a Dánsko, ktoré uviedli, že zvýšia svoje výdavky na obranu,“ hovorí Peter Bloom.
Spojené štáty sú v tomto odvetví svetovým lídrom - v rokoch 2016-20 sa podpísali pod 37 percent všetkých predaných zbraní na svete. Nasleduje Rusko (20 %), Francúzsko (8 %), Nemecko (6 %) a Čína (5 %).
Opomenúť však nemôžeme ani Turecko. To „sa vzoprelo ruským varovaniam a trvalo na dodávke zbraní Ukrajine vrátane hi-tech bezpilotných lietadiel – čo je veľkým prínosom pre jeho vlastný obranný priemysel, ktorý zásobuje takmer 1 % svetového trhu.“
A keďže Izrael sa teší z približne 3 % celosvetového predaja, v jednom z jeho novín nedávno vyšiel článok, ktorý hlásal: „Skorý víťaz ruskej invázie: Izraelský obranný priemysel“.
Pokiaľ ide o Rusko, „to buduje svoj vlastný priemysel ako odpoveď na západné sankcie z roku 2014. Vláda zaviedla rozsiahly program nahrádzania dovozu, aby znížila svoju závislosť od zahraničných zbraní a odborných znalostí, ako aj zvýšila zahraničný predaj.“
Ako druhý najväčší vývozca zbraní sa Rusko zameralo na množstvo medzinárodných klientov. Jej vývoz zbraní medzi rokmi 2016-2020 klesol o 22 %, ale „bolo to spôsobené najmä 53-percentným znížením predaja do Indie. Zároveň dramaticky zvýšil predaj do krajín ako Čína, Alžírsko a Egypt,“ dopĺňa Bloom.
Musíme obmedziť silu tohto odvetvia
Západ a Rusko zdieľajú hlboký vojenský priemyselný komplex. Obe strany sa spoliehajú na svoj masívny zbrojný priemysel, umožňujú ho a sú ním ovplyvnení. Toto bolo posilnené novšími hi-tech útočnými schopnosťami od dronov až po sofistikované autonómne zbraňové systémy riadené umelou inteligenciou.
„Po tejto vojne by sme mali preskúmať spôsoby, ako obmedziť silu a vplyv tohto odvetvia. To by mohlo zahŕňať medzinárodné dohody o obmedzení predaja konkrétnych zbraní, multilaterálnu podporu pre krajiny, ktoré sa zaviazali obmedziť svoj obranný priemysel, a sankcionovanie zbrojárskych spoločností, ktoré podľa všetkého lobujú za zvýšenie vojenských výdavkov. V zásade by išlo o podporu hnutí, ktoré spochybňujú ďalší rozvoj vojenských spôsobilostí,“ dodáva Bloom.
Je zrejmé, že neexistuje jednoduchá odpoveď a nestane sa to zo dňa na deň, ale je nevyhnutné, aby sme uznali, že dlhotrvajúci mier nie je možný bez toho, aby sme čo najviac eliminovali výrobu a predaj zbraní ako lukratívny hospodársky priemysel.