Dymiace komíny, paneláky, UAZy a Lady. Socialistická exotika ako vyšitá. V nehostinnej tundre na večne zamrznutom permafroste leží mesto Vorkuta. Okrem železnice tam nevedie žiadna cesta. Letecká linka medzi Moskvou je zriadená len raz týždenne.
Zimy vo Vorkute trvajú až desať mesiacov a teploty často klesajú na -40 stupňov Celzia. Priemerná ročná teplota je -6,6 stupňov. Občas tu mrzne aj v lete.
Mesto duchov
Počet obyvateľov Vorkuty posledné roky klesá najrýchlejšie v celom Rusku. Po rozpade Sovietskeho zväzu a zatváraní uhoľných baní sa osudy miest opäť zmenili. Mnohí, ktorí nemali pracovné príležitosti, opustili izolovaný región. Kým v 90. rokoch tu žilo viac ako 110 000 ľudí, v súčasnosti v tu žije okolo 50-tisíc obyvateľov. Dnes Vorkuta pripomína mesto duchov. Ľudia vo veľkom opúšťajú svoje domy a byty, vyhadzujú nábytok a ďalšie predmety, ktoré sú príliš drahé, aby ich prepravili z tohto odľahlého kúta Ruska. V najvýchodnejšom meste Európy zanechávajú svoje príbehy a starý život.
Do opustených budov sa postupne vkráda arktická zima, pohlcujú ich holdy snehu. Potrubia s vodou praskajú a vytvárajú nezvyčajné obrazy. Túto realitu nedávno zachytila moskovská fotografka Maria Passer, ktorá hovoril s niektorými ľuďmi žijúcimi v tejto oblasti o tom, aké to je.
„Je cítiť, akoby ich trápilo, že miesto, kde sa narodili, kde vyrastali, zomiera,“ povedala pre CNN. „Ľudia, ktorí sa chcú presťahovať z regiónu, nemôžu predať svoje byty a musia ich opustiť. Niektorí obyvatelia dúfajú, že ruská vláda im pomôže s presťahovaním,“ dodáva Passer.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Jeden z najkrutejších gulagov
Politické špičky sa rozhodli, že v meste nesúcom názov rieky, na ktorej vzniklo, postavia pracovný tábor. V roku 1932 sa už súdruhovia mohli tešiť z prvej uhoľnej bane a novozaloženého mesta, ktoré sa stalo administratívnym centrom pre ďalšie pracovné tábory.
Tábor vo Vorkute bol jeden z najväčších a najkrutejších v rámci sovietskeho systému „nápravno-pracovných“ táborov, takzvaných gulagov. Popri politických a iných sovietskych väzňov sem neskôr mierili vojnoví zajatci z druhej svetovej vojny.
Povstanie
V obľúbenej hre Call of duty s podtitulom Black Ops sa v jednej z misií objavuje neúspešné povstanie v gulagu Vorkuta. Je inšpirované skutočným povstaním väzňov z roku 1953, aj keď neodráža historickú realitu. Povstanie sa odohralo krátko po zatknutí Lavrentija Beria – ministra vnútra a Stalinovho „kata“. Spočiatku malo nenásilný charakter, no neskôr prešlo do krvavej bitky, ktorá bola po dvoch týždňoch potlačená správcami tábora.
Okrem práce v baniach a postupnej výstavby mesta boli väzni nasadzovaní aj na stavbu tisícov kilometrov dlhej železnice smerujúcej na západ do gulagu Kotlas.
Do Vorkuty a okolitých táborov bolo počas ich existencie vyslaných asi milión väzňov, z ktorých štvrtina extrémne podmienky a tvrdý režim neprežila. Mŕtvi väzni boli pochovaní na cintorínoch v okolí mesta, na označenie ich hrobov sa používal iba drevený kôl. Podľa mnohých správ zostali ďalší padlí zajatci jednoducho v snehu.
Заполярная Воркута и угольные шахты (Владимир Герун) / Проза.ру https://t.co/srbL8WiB8S pic.twitter.com/WdQizYO5Bd
— Владимир Герун (@vgerun1) May 13, 2021
Odkladisko väzňov
Miestny pracovný tábor sa zatvoril podobne ako v iných častiach Ruska, v 60. rokoch 20. storočia. Keď Stalin zomrel v roku 1953, k moci sa dostal Nikita Chruščov. Ten verejne odsúdil brutalitu gulagov. Chruščov zaviedol novú etapu sovietskych dejín známu ako Chruščovovo topenie. Po prvýkrát boli väzni z táborov prepustení a život v mestách ako Vorkuta sa navždy zmenil.
Do roku 1958 získalo veľa väzňov vo Vorkute slobodu a vrátilo sa do svojich domovov. V bývalých pracovných táboroch, začala sovietska vláda ponúkať vyššie mzdy, aby prilákali ľudí na ťažkú prácu, akou je ťažba uhlia. Keďže si mnohí bývalí väzni nenašli nič lepšie, rozhodli sa zostať a pokračovať v banských prácach. Ďalší nemali dostatok síl alebo peniaze na presídlenie. Jednoducho si postavili vlastné domy a zostali. Mesto sa stalo akýmsi odkladiskom bývalých väzňov, a nie je tomu inak ani dnes. Mnohí zostali uväznení v začarovanom kruhu zabudnutého mesta, z ktorého nevedia ujsť.
