Kedy bude v Česku vrcholiť omikrónová vlna? A spôsobil skutočne pandémiu labužník z Wu-chanu, ktorý si na miestnom trhu kúpil netopiera z Laosu? V Rozstrele na tieto otázky odpovedal virológ Českej poľnohospodárskej univerzity Jiří Černý.
„Rád by som dúfal, že omikron bude variantom, po ktorom by sme mohli covid-19 skutočne považovať za nie príliš závažnú chrípku. Ale nikdy si nebudeme úplne istí,“ tvrdí virológ.
O omikrone sa podľa Černého objavuje vo verejnom priestore veľké množstvo informácií, napríklad aj to, že je menej nebezpečný ako predchádzajúce varianty a že sa čoraz viac podobá sezónnej chrípke. „Ale čo to v skutočnosti znamená?“ pýta sa virológ. „Každý rok zaznamenávame niekoľko sto úmrtí na chrípku. Ako o menej nebezpečnom ochorení má teda v prípade koronavírusu zmysel hovoriť iba v tom prípade, že dosiahneme porovnateľné čísla s chrípkou.“
Omikronova vlna skončí v polovici februára
A to sa ani v prípade omikronu podľa Čierneho zatiaľ nestalo, prípadne k tomu nie je dostatok relevantných dát a treba počkať až do chvíle, kedy v Česku prekonáme súčasnú vlnu tohto nákazlivejšieho variantu.
Už teraz je podľa informácií z Veľkej Británie možné určiť, ako sa bude súčasná vlna v Česku vyvíjať. „V Spojenom kráľovstve prišla omikronova vlna týždeň pred Vianocami a kulminovala okolo 7. januára,“ uvádza Černý.
„Z toho sa dá určiť, že samotná vlna trvala v Británii zhruba tri týždne, bola pomerne vysoká, nakazilo sa pomerne veľké množstvo ľudí. Každé tri dni sa počet nakazených ľudí zdvojnásobil. A tento vzorec sa dá aplikovať aj na Českú republiku,“ myslí si virológ.
Podľa neho sa tak dá predpovedať, že zhruba v polovici februára by mohla Česká republika omikronovu vlnu prekonať. Černý ale upozorňuje na to, že v tomto odhade môžu nastať odchýlky, pretože v Británii bolo zaočkované väčšie množstvo ľudí ako v ČR, čo môže prognózu skresľovať.
Tri scenáre ďalšieho vývoja
Nastupujúca vlna bude podľa virológa veľmi silná, ale nemusí to znamenať tragédiu. „Bude veľa novo nakazených ľudí. Ale z dát, ktoré máme z USA a Veľkej Británie vyplýva, že sa to snáď nepremietne do obsadenosti nemocníc, teda nemali by sme opäť lámať rekordy v počte hospitalizovaných pacientov.“
Čierny scenár, kedy bude v nemocniciach vyše osem tisíc pacientov, by sa podľa Černého naplniť nemal. Ale to, že by mohlo pribúdať 50 tisíc novo nakazených denne, je reálne. „Ale stále hovorím v podmieňovacom spôsobe. Je to stále len odhad, nie je to stopercentne isté. Pozor by sme si mali dávať stále.“
Podľa neho momentálne existujú tri scenáre ďalšieho vývoja. „Najoptimistickejším scenárom je to, že vďaka omikronu získame viac-menej všetci nejakú imunitu, že sa, ľudovo povedané, premoríme. Vírus s nami zostane, bude sa ľahko meniť, ale vďaka tejto imunite nebude priebeh tohto ochorenia taký závažný.“
Druhou možnosťou je podľa Černého variant, že covid-19 bude spôsobovať sezónne virózy, ako ich doteraz poznáme napríklad v prípade chrípky. „Že teda pravdepodobne naša získaná imunita proti SARS CoV-2 nebude príliš dlhodobá. Vírusy totiž vyvolávajú rozdielne dlhú imunologickú pamäť a tá je u sezónnych koronavírusov pomerne krátka.“
„To je dôvod, prečo môžeme mať klasickú nádchu veľmi často.“ V tomto prípade by sa podľa Černého mohli podobné vlny, ako v prípade omikronu, vracať aj v budúcnosti, aj keď zrejme priebeh samotného ochorenia nebude mať tragické následky, hoci môže byť stále vážny.
„A potom je tu najhorší variant, najčernejší scenár,“ upozorňuje Černý. „Môže sa nám tu objaviť nejaký nový variant, ktorý bude ešte infekčnejší a bude rovnako virulentný alebo nedajbože virulentnejší ako omikron, teda bude mať vážnejší priebeh. A to by bol veľký problém, vrátil by sa scenár s preplnenými nemocnicami.“
Nikto sa nechce každého pol roka očkovať
Najpravdepodobnejšia je podľa virológa z ČZU kombinácia prvého a druhého variantu. Jiří Černý zároveň predpokladá, že vzhľadom na variant omikron, premorenosti a aj kvôli negatívnym náladám v spoločnosti bude čoraz problematickejšie motivovať ľudí k očkovaniu posilňujúcimi dávkami.
„Vakcíny boli úžasné v tom, ako boli rýchlo vyvinuté a ako veľmi nám pomohli zvládať situáciu počas prvých dvoch rokov. Ale to, aby sme sa všetci chodili preočkovávať každý polrok nie je reálne. Nie z biologického hľadiska, ale z technického aj psychologického hľadiska. Nikto z nás sa nechce každý polrok obťažovať s tým, že si bude musieť zájsť k lekárovi pre vakcínu,“ myslí si Černý.
„Navyše, naši lekári majú plno inej dôležitej práce, než aby pichali každý rok 20 miliónov dávok vakcín. Takže pokiaľ sa z koronavírusu skutočne nestane klasická sezónna chrípka, musíme vyvinúť vakcínu, ktorá bude účinná dlhodobo. A keď hovorím dlhodobo, tak myslím minimálne na rok a optimálne na päť až desať rokov,“ hovorí Černý.
Labužník z Wu-chanu
Virológ sa v Rozstrele vyjadril aj k tomu, či sa pokročilo v hľadaní primárneho zdroja koronavírusu. Či sa potvrdili špekulácie o tom, že tento vírus skutočne „utiekol“ Číňanom vo Wu-chane z laboratória, alebo či sa na človeka preniesol zo zvierat vo voľnej prírode.
„V tomto nám chýbajú hmatateľné dôkazy. Vo Wu-chane je skutočne biologický inštitút, ktorý s koronavírusmi pracuje. Ale to je iba nepriamy dôkaz, pretože zatiaľ sa nepodarilo dokázať, že by miestni vedci pracovali priamo s typom koronavírusu SARS CoV-2 alebo že by ho nejakým spôsobom modifikovali,“ argumentuje virológ.
„Čo sa ale, naopak, preukázať podarilo je to, že príbuzné kmene SARS CoV-2 bežne cirkulujú v populáciách vrápencov, čo sú netopiere, ktoré žijú v juhovýchodnej Ázii. A u netopierov v Laose boli nájdené naozaj veľmi blízko príbuzné kmene. Ale Laos je od Wu-chanu značne vzdialený. Takže je otázkou, akým spôsobom sa do Wu-chanu tieto koronavírusy dostali.“
Podľa Jiřího Černého je tak skutočne možné, že si nejaký wuchanský labužník mohol kúpiť na lokálnom čínskom trhu nakazeného netopiera z Laosu, a pritom tým mohol nevedomky spôsobiť pandemickú katastrofu.
Portál iDnes.cz patrí pod vydavateľstvo Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.sk.
