Morell sa narodil v júli 1886 a vyrastal v malej dedinke Trais-Münzenberg v Hornom Hesensku. Bol druhým synom učiteľa základnej školy a mal francúzske korene. Neskôr študoval medicínu v Grenobli a Paríži, a v roku 1910 sa vyškolil v pôrodníctve a gynekológii v Mníchove. 23. mája 1913 napokon ukončil doktorandské štúdium a získal plnú licenciu lekára.
V roku 1920 sa výhodne oženil s bohatou herečkou Johannou Mollerovou a na berlínskej triede Kurfürstendamm si otvoril prax urológie a elektroterapie. Svoju kanceláriu si vybavil najnovšou medicínskou technikou prostredníctvom bohatstva svojej manželky. Onedlho sa však začal venovať liečbe kožných a pohlavných chorôb, a v priebehu pár rokov získal postavenie prominentného lekára filmových a divadelných hviezd.
Napriek tomu, že Morell nikdy nemal bohvieaké uznanie odbornej verejnosti, sa zvesti o jeho schopnostiach šírili po celej krajine, a ponuky práce sa len tak hrnuli. Jeho praktiky sa totiž stali módnymi. Morell si však vyberal a preto napríklad odmietol ponuku stať sa osobným lekárom iránského šacha či rumunského kráľa.
Oportunista
V roku 1933, kedy sa Hitler stal kancelárom, vstúpil Morell do nacistickej strany. Nešiel tam kvôli presvedčeniu, ale z obchodných dôvodov. Morell sa vyznal v ľuďoch a tušil, že mu členstvo v strane prinesie mnohé výhody, čo sa nakoniec aj stalo. Morell povzbudený úspechom, sa rýchlo naučil pohybovať vo vysokých kruhoch a osvojil si svetácke maniere.
S Hitlerom sa zoznámil cez spoločného známeho, jeho dvorného fotografa Heinricha Hoffmana. Hitler sa Morellovi zmienil o tom, ako mu nikto nedokáže pomôcť s jeho žalúdočnými problémami a tiež ekzémom, kvôli ktorému nemôže nosiť obľúbené vysoké topánky. Morell ho vyšetril a predpísal mu vitamíny a Mutaflor. Hitlerove bolesti náhle zmizli a vodca bol úplne nadšený. Morell sa okamžite stáva jeho osobným lekárom.
Drogy
Hitler, ktorý sa predtým o lekároch vyjadroval len cynicky, začal Morellovu prácu vychvaľovať do nebies. Korpulentný doktor, ktorý mal otrasné hygienické návyky a vraj neustále zapáchal, sa postupne stával súčasťou jeho úzkeho kruhu a svojho vodcu sprevádzal na každom kroku. Hitler neskôr začal trpieť plynatosťou a Morell mu na to predpísal pilulky doktora Koestera. Na tom by nebolo nič nezvyčajného, keby pilulky neobsahovali malé množstvo jedov atropínu a strychnínu. Liečba zabrala, plynatosť sa zmiernila a Hitler bol zase spokojný.
Podobne kontroverzné metódy prebiehajú ďalej. Morell podľa doložených lekárskych denníkov primiešava do svojich liekov drogy. Mieša podivné koktejly dextrínu, kokaínu, kofeínu a pervitínu, aby vodcu vyliečil z rôznych zápalov a syfilisu, choroby, ktorej sa Hitler neskutočne obával.
Hitler svojho doktora zbožňoval, no jeho okolie ho nemalo v láske. Medzi nacistickými dôstojníkmi mal povesť šarlatána a jeho metódy kritizoval aj bývalý vodcov osobný lekár Brandt. Viacero Morellových súčasníkov ho pokladala za lekára, ktorý keď si nevie dať rady s ochorením, predpíše pacientovi drogy.
Liekové impérium
Morell vedel svoje postavenie a Hitlerovu bezhraničnú dôveru dokonale využiť. Nacistický vodca z neho urobil profesora a vyplácal mu honorár 60 000 ríšskych mariek ročne. Morellovi venoval aj dom, nádhernú vilu na ostrove Schwanenwerder. Morell získal podiely vo viacerých farmaceutických firmách a svojmu vodcovi predpisoval najmä lieky, ktoré sám vymyslel, alebo ich produkovali firmy, v ktorých mal podiel.
Presadil aj to, aby jeho povzbudzujúci prípravok Vitamultin (obsahujúci pervitín a kofeín) dostávali zamestnanci nemeckého pracovného frontu. Prípravok pravidelne užíval aj samotný Hitler a Morellovi zarobil odhadom neuveriteľných 20 miliónov mariek. Hitler mu venoval aj jeho vlastné laboratórium s personálom, Morell si dokonca otvoril aj viacero firiem v zahraničí.
Hitlerov majster striekačka
Morell si sám viedol presné záznamy toho, čo Hitlerovi podával. Z jeho záznamov vyplýva, že väčšinu liekov mu aplikoval injekčnou striekačkou. Za tie roky to boli tisíce injekcií, ktoré dostával v čoraz kratších intervaloch. Samozrejme nikto z nacistov nevedel, čo presne Hitler dostáva. Dôstojníci si však všimli, že keď sa cítil vyčerpaný alebo z frontu prichádzali zlé správy, okamžite zavolal Morella. Potom, akoby načerpal nové sily, cítil sa zase vo svojej koži a dokázal pracovať či rečniť až do hlbokej noci.
Údajne na Hitlerovi Morell vyskúšal za deväť rokov 73 rôznych druhov liekov. V posledných dvoch rokoch mu injekcie pichal denne a nacistický vodca bol na zmesi liečiv a drog silne závislý. Ríšsky maršal Hermann Göring preto Morella posmešne označoval za „ríšskeho majstra striekačku".
Všetko má svoj koniec
Nič však netrvá večne a postupne sa šťastena začala od Morella odvracať. Všetko začalo tým, že Hitlerovi v roku 1941 diagnostikoval koronárnu chorobu srdca. Diagnózu mu však najprv zatajil a zoznámil ho s ňou až na konci roku 1942. Ich vzťahom to otriaslo.
Keď sa u Hitlera v roku 1945 objavili poruchy motoriky, Morell ich diagnostikoval ako Parkinsonovu chorobu. Predpísal mu na ňu ďalšie dávky pervitínu a výťažok z ľuľkovca zlomocného. Hitlerov stav sa však náhle zhoršoval.
Naposledy k svojmu vodcovi Morell prišiel s injekciou kofeínu, bolo to 21. apríla 1945. V tom čase bol už Hitler paranoidný a hysterický a myslel si, že ho chce Morell otráviť. Prikázal mu vrátiť uniformu a vyhodil ho. Morell sa z toho psychicky zrútil, plakal ako malé dieťa a až do smrti sa s tým nevedel zmieriť.
Zomrel 26. mája 1948. Iba o tri roky neskôr, ako jeho milovaný vodca. Opustený a s podlomeným zdravím v nemocnici v Tegernsee.
