Najznámejšie súdne procesy s čarodejnicami sa konali v mestečku Salem v americkom štáte Massachusetts. V roku 1692 skupina dospievajúcich dievčat dostávala čudné záchvaty po tom, keď začuli príbehy západoindickej otrokyne. Pri vypočúvaní obvinili niekoľko žien z čarodejníctva. Vraj tieto dievčatá trýznili. Prvou ženou, ktorú popravili bola Bridget Bishop.
Tá spustila vlnu vrážd nevinných žien, ktoré podľa obyvateľov paktovali s diablom. V priebehu mesiaca odsúdili a obesili päť ďalších obvinených.
Celá v čiernom
Obchodníčka Bridget Bishop bola vôbec prvou osobou, ktorú popravili v čarodejníckych procesoch v Saleme z roku 1692. Dnes by z nej bola dokonalá gotička, no v tom čase si ľudia mysleli, že svojimi „čarami” všetkým ublíži. Ako píše portál Ranker, Bridget bola trikrát vydatá. Jej prví dvaja muži nečakane zomreli, takže sa to obyvateľom zdalo neuveriteľne podozrivé.
Niektoré zdroje tvrdia, že porušovala normy komunity tým, že sa stýkala s nesprávnymi ľuďmi a správala sa nemorálne. Nedokázala dodržiavať puritánske zvyky a v rozhovoroch s rôznymi osobami bola podľa vtedajších zvyklostí priveľmi neslušná. A tak sa stala prvou osobou v procesoch v Saleme, ktorú uznali vinnou z čarodejníctva a následne popravili obesením.
Byť silákom sa nevypláca
Duchovný George Burroughs bol zas jediným ministrom popraveným za čarodejníctvo počas procesov v Saleme. Je známy tým, že počas čakania na smrť recitoval Otčenáš. V tom čase ľudia verili, že človek venujúci sa bosoráctvu nemôže vyslovovať modlitbu. George Burroughs bol kresťanským kazateľom povereným vedením kostola v Saleme v roku 1680. Ten predchádzajúci opustil svoj post, pretože mu odmietli vyplatiť mzdu. Netrvalo dlho a s rovnakým problémom sa stretol aj jeho nástupca.
Keď mu v roku 1681 zomrela manželka, musel si vziať pôžičku od Johna Putnama, aby dokázal uhradiť náklady na pohreb. Stále však nemal dosť peňazí. Ako uvádza portál Ranker, náhle ho zatkli, pretože nestihol zaplatiť za pohreb svojej manželky. Vďaka tomu sa dostal do basy.
Keď ho prevážali do Salemu, v meste začala vyčíňať silná búrka, ktorá vyplašila kone. Georgeovi sa počas strašidelných bleskov nič nestalo, čo okamžite považovali za znak sprisahania s diablom. Okrem toho prezradil, že sa mu do domu dostalo veľa ropúch, čo bolo pre obyvateľov ďalším náznakom čarodejníctva.
K týmto obvineniam sa pridávali ďalšie a ďalšie. Obyvatelia tvrdili, že počuli Georgea Burroughsa, ako sa chváli svojou silou. To podľa nich nebolo úplne normálne. Jedna žena, Mercy Lewis, dokonca vypustila z úst, že ju Burroughs vyniesol na horu, aby jej ukázal všetky nebeské kráľovstvá. Ďalší „svedok“ tvrdil, že ho videl strčiť prst do suda jablčného muštu a zdvihnúť ho nad hlavu. Tieto zdrvujúce „dôkazy“ o príslušnosti Georgea Burroughsa k čiernej mágii ho priviedli na verejné popravisko.
Spôsobila záchvaty malého dieťaťa
V čase, keď hystéria okolo čarodejníctva vrcholila, Elizabeth Howeovú už raz obvinili z čarodejníctva. V roku 1682 mala nezhody so svojimi susedmi, Perleyovcami. Krátko nato začala ich dcéra dostávať záchvaty a mala pocit, akoby ju pichali špendlíky.
V tom čase to bol celkom dobrý dôvod na to, aby ju obvinili z čarodejníctva. Aj napriek tomu, že Elizabeth v tom roku uznali za nevinnú, týmto procesom si zničila povesť. O desať rokov neskôr ju tak opäť obvinili a odsúdili na smrť verejnou popravou - obesením.
Zabudni na smiech v súdnej sieni
Aj Susannah Martin bola jednou zo štrnástich žien popravených za čarodejníctvo počas procesov v Saleme. Aj ju obvinili dokonca dva razy, prvýkrát jej obyvateľ mestečka William Browne vyčítal, že trýznila jeho manželku. Nakoniec ju prepustili a obvinenie stiahli, uvádza portál History of Massachusetts.
V roku 1669 sa opäť nevyhla obvineniu. Jeden muž, William Sargent, ju vraj pristihol, ako porodila a následne zabila svoje nemanželské dieťa. Obvinili ju zo smilstva a vraždy, nakoniec však všetko stiahli. Susannah si ale nevydýchla, hon na túto „čarodejnicu“ opäť pokračoval. V roku 1692 jej rodinné spory o dedičstvo viedli k rôznym súdnym procesom.
Keď ju poslednýkrát obvinili z čarodejníctva, už ju nemal kto zachrániť. Spoločne s ďalšími dievčatami - Mary Walcott, Abigail Williams, Ann Putnam, a Mercy Lewis musela počúvať sudcove absurdné dôvody, prečo práve ony by mali mať akési nadprirodzené schopnosti. Susannah to prišlo také nereálne, až sa neubránila hurónskemu rehotu. Nakoniec ju obesili aj napriek tomu, že nikomu neublížila.
Samovrava je nadprirodzená schopnosť
Jedného dňa pristihli Sarah Good z Massachusetts, ako sa potichu rozpráva sama so sebou. A už bol zrazu oheň na streche. Od súdneho procesu ju neoslobodil ani fakt, že bola v tom čase tehotná, píše portál Ranker. Až do pôrodu tak sedela vo väzení, pričom po narodení dieťaťa ju okamžite hnali pred šibenicu.
Svoje posledné slová venovala mestskému sudcovi Nicholasovi Noyesovi. „Si klamár! Ak ja som čarodejnica, tak ty zas čarodej! Ak mi vezmeš život, Boh ti dá vypiť krv!“ Legenda hovorí, že keď Nicholas Noyes zomrel vo veku 25 rokov na krvácanie do mozgu, vykašliaval krv. Vďaka tomu si niektorí mysleli, že Sarah bola skutočnou dcérou diabla.
Nepočula otázku
Ak mala žena tretiu bradavku, bola automaticky označovaná za čarodejnicu. Medzi poddanými sa pošepkávalo, že ju vraj mala aj anglická kráľovná, druhá manželka kráľa Henricha VIII. Tudora, Anna Boleynová. Tú síce neobvinili z čarodejníctva, ale cudzoložstva, no nakoniec sa poprave nevyhla. Ľudia verili, že čarodejnice používajú túto tretiu bradavku na kŕmenie zlých duší.
To isté sa hovorilo aj rôznych zvláštnych materských znamienkach, výstupkoch či ďalších kožných nedokonalostiach. Vďaka tomu mnohým ženám hrozili popravou. Keď ženy počuli zvesti o čarodejníckych procesoch, často si takéto materské znamienka či bradavky odrezávali, aby sa vyhli trestnému stíhaniu. To im však veľmi nepomohlo. Po rezných ranách im zostávali jazvy, ktoré sa tiež považovali za náznak čarodejníctva.
Trieskanie kostolnými dverami je neprípustné
Sarah Cloyce nebola podozrivá z toho, že je čarodejnica, kým neobvinili jej sestru. Po vynesení rozsudku nahnevaná Sarah vypochodovala z kostola a silno zabuchla dvere. V 17. storočí to puritáni považovali za náznak čarodejníctva. Okamžite ju obžalovali zo sprisahania sa s diablom a spoločne s jej dvomi sestrami ju posadili do cely.
Obe jej sestry popravili, Sarah však mala obrovskú dávku šťastia. Tú zbavili obvinenia a prepustili. Po zvyšok života neúnavne pracovala na očistení mien svojich sestier. Tie nakoniec v roku 1712, deväť rokov po tom, čo obe zomreli, zbavili obvinení.
