Slovenskí branciFacebook/Slovenskí Branci
StoryEditor

EXKLUZÍVNE Bývalý člen Slovenských brancov: Zbrane sme pred políciou skrývali. Veliteľ po ich konci stojí za ďalšou organizáciou

Miroslav Kamody29.02.2024., 11:30h

V čase, keď rozšíril rady brancov, nebol ani plnoletý. Dnes otvorene rozpráva o fungovaní polovojenskej organizácie, jej veliteľovi Petrovi Švrčekovi, financovaní a následnom odchode. Okrem toho varuje, že branci vlastne nikdy neskončili, len sa pretransformovali, aby sa zbavili zlého mena.

Lajkuj Brainee.sk na

Lesom sa ozýva krik príkazov a skupina mužov pochoduje v maskáčoch so zbraňami v rukách. Aj takto často vyzerali zábery Slovenských brancov, ktorí sa prezentovali ako národná dobrovoľná občianska domobrana pod velením Petra Švrčeka. Iní ich vnímali ako polovojenskú organizáciu s nejasnými cieľmi. Svojho času sa od nich dokonca dištancovali aj Ozbrojené sily SR.

„Združenie a samozvaná vojenská domobrana majú silné politické ambície, väzby na proruskú scénu a silnú politickú podporu proruských exponentov, ako napríklad bývalý premiér Ján Čarnogurský,” hovoril v roku 2022 generál Pavel Macko.

image

Slovenskí branci sa lúčia. Samozvaní obrancovia sa klaňali Tisovi, reagoval na nich aj minister Naď

Samotný Švrček mal začínať v neonacistickom združení Slovenské hnutie obrody, ktoré pochodovalo s Marianom Kotlebom a glorifikovalo Tisa. Kotleba sa mal dokonca svojho času snažiť nadviazať s brancami užšiu spoluprácu. Od svojej minulosti sa Švrček dnes už dištancuje, zároveň sa však minulý rok zviditeľnil pózovaním so zbraňami na svojej vlastnej svadbe.

Nečakaný koniec

Slovenskí branci vyvolávali v ľuďoch strach, pretože sa o nich vo všeobecnosti vedelo príliš málo. Pohľad do ich fungovania a mysle veliteľa priniesol v roku 2018 dokument Keď príde vojna. Mnohí ich prirovnávali k fašistickým organizáciám a kritizovali nečinnosť úradov, ktoré však proti nim nemali ako zakročiť.

Ich popularita na sociálnych sieťach narastala, no aj napriek tomu prišla v októbri 2022 prekvapujúca správa, že organizácia končí. „Po 10 rokoch činnosti nastal konečne ten správny čas, kedy sme sa rozhodli posunúť sa ďalej. Slovenskí Branci preto končia,” písalo sa v príspevku, ktorý bližšie nešpecifikoval dôvod ukončenia činnosti.

„Aj keď nikdy nezverejnili dôvod prečo skončili, pravda je taká, že to bolo kvôli zlému menu organizácie, ktoré by sa napravilo iba ťažko,” hovorí v rozsiahlom rozhovore pre Brainee bývalý člen Slovenských brancov. O pôsobení v polovojenskej organizácii a detailoch jej fungovania sa rozhodol rozprávať anonymne, redakcia však jeho totožnosť pozná.

Len zmenili názov

„Dnes táto kapitola končí, aby sa nová mohla začať,” je posledná veta, ktorú branci svetu odkázali. Čo to znamená, bolo dlho nejasné. Podľa informácií bývalého člena však nikdy neskončili, len sa rozhodli začať odznova. Mnohí bývalí členovia majú aktuálne figurovať v Zbore Dobrovoľník, ktorý sa prezentuje podobnou činnosťou ako Slovenskí branci.

V pozadí sa na jeho chode údajne opäť podieľa Peter Švrček, tentokrát však stojí viac v pozadí„Množstvo ich bývalých členov je tých istých, adresa organizácie je Petrova, telefónne číslo je na Petra a aj celá propagácia ich skupiny – to je Petrov štýl,” hovorí bývalý člen. Faktom je, že Švrček sa objavuje vo viacerých videách Zboru Dobrovoľník, či však má reálny vplyv na chod organizácie nie je jasné.

Ako vyzerali jeho začiatky u brancov, čím ho organizácia oslovila, ale následne aj sklamala, ako vyzeralo fungovanie, financovanie, súčasnosť ako Zbor Dobrovoľník, ale aj to, ako si z brancov Ján Čarnogurský urobil upratovačku a oklamal ich, sa dozvieš v nasledujúcich riadkoch.

 

Ak sa stalo, že [policajti] prišli na kontrolu, ako sa stalo v prípade letného všebraneckého výcviku, tak sa všetky tieto zbrane schovali.

- Bývalý člen Slovenských brancov na otázku, či používali aj niektoré typy zakázaných zbraní.

 

Čím vás pôvodne zaujali Slovenskí branci natoľko, že ste sa rozhodli medzi nich pridať?

Zaujali ma vojenským výcvikom, ktorý robili skrz svoje cvičenia. Vtedy ako neplnoletý som ešte nemohol absolvovať vojenský výcvik, no vždy som chcel ísť do armády.

Ako vyzeralo prijatie a vaše prvotné skúsenosti s organizáciou? 

V oddieli, kde som „slúžil”, to bol iba pohovor s veliteľom, ktorý sa ma pýtal, prečo chcem vstúpiť, aký mam postoj k nacizmu, fašizmu, čo si myslím o Kotlebovi. Na základe odpovedí človeka buď prijal alebo nie. Ten nemenovaný veliteľ bol skôr proruský a zdal sa mi ako zástanca komunizmu, takže ho veľmi potešilo, že tieto veci nepodporujem.

Vtedy som si myslel, že je to v poriadku, že sa asi chcú takto zbaviť extrémistov, ale časom mi to prišlo ako veľmi primitívna forma prijímacieho konania, pretože sa to dá ľahko oklamať. Ale dozvedel som sa, že v iných oddieloch to funguje aj profesionálnejšie - cez akési výukové prezentácie.

Prejavovali sa tie proruské názory aj priamo počas fungovania brancov?

V rámci fungovania organizácie ako takej nie, skôr na výcvikoch sa ľudia bavili o tom, že oni by proti Rusku nebojovali, radšej by viedli partizánsky boj proti NATO na Slovensku, alebo sa priamo pridali k Rusom. Samozrejme, toto boli interné rozhovory. V rámci organizácie to bolo skôr o tom, že sme oslovovali viac prorusky zmýšľajúcich (aj nás viac lajkovali), ale nikdy tam nebola nejaká reálna podpora - či už materiálna, finančná alebo personálna. Takisto sme boli prezentovaní v proruských alternatívnych médiách, ako napríklad Slobodný vysielač či Kulturblog.

image

Slovenskí branci

Facebook/Slovenskí Branci

Podporu tam sme mali vďaka členovi menom Martin L. Osobne som ho videl iba párkrát na veľkých cvičeniach, ale z jeho vyjadrovania to bol čistý rusofil. Až do momentu ruskej invázie. Mal manželku Ukrajinku a keď to začalo, tak úplne otočil. Logicky je to v poriadku, asi nebudete stáť na strane niekoho, kto bombarduje rodinu vašej ženy, ale bolo zaujímavé pozorovať ten obrat.

Síce som už vtedy u brancov nebol, ale tých ľudí som sledoval a samotný Martin je dosť aktívny na sociálnych sieťach, kde sa niekedy až agresívne vyjadruje aj voči názorom iných bývalých brancov, ktorí sú jeho názorovými oponentmi. Ale aby som sa vrátil späť k téme, tak nás ešte podporovali aj ľudia ako pán Čarnogurský, ktorý však s brancami vybabral.

Ako?

Mali sme od neho mať objekty na cvičenie, čo Peter Švrček prezentoval ako kasárne Slovenských brancov. Nakoniec, keď chalani tie objekty upratali, tak ich predal. Boli sme pre neho len také „upratovačky zadarmo”. (Na tento prípad upozornil aj bývalý minister obrany Jaroslav Naď v príspevku o konci brancov, pozn. red.)

image

Slovenskí branci

Facebook/Slovenskí Branci

Ďalšia nepísaná spolupráca bola od Nočných Vlkov (kontroverzný ruský nacionalistický motorkársky klub prepojený na Vladimira Putina, pozn. red.), ktorí nám raz poskytli na výcvik svoje stredisko v Hornej Krupej a BVP (bojové vozidlo pechoty, pozn. red.). Tam som nebol, ale viem, že po prevalení našej spolupráce Vlci „stiahli chvost” a už s nami nič nechceli mať.

Jedným časom sa ku nám dostala aj informácia, že Peter je v kontakte s Ruskou ambasádou a chcú nás nejako podporiť. O ďalšej konkrétnej podpore neviem, nedostal sa k nám žiadny materiál ani financie, ale viem, že to bolo v období, keď boli pri Ruskej ambasáde protesty aj Noční Vlci a niektorí členovia brancov boli protestovať na ich podporu. 

Sľub brancov začína vetou - Ja, Branec, sľubujem, že budem plniť a žiť podľa Kódexu Slovenských Brancov. V čom tento kódex spočíval?

Kódex bol párkrát upravený a už si ani presne nepamätám jeho znenie, ale boli tam také veci, že branec má mať na uzde svoje neresti, pitie alkoholu, fajčenie a užívanie drog bolo tabu. Taktiež tam bolo, že bude zodpovedne vykonávať rozkazy a brániť bratov brancov.

Avšak späť k alkoholu - nebolo to priamo zakázané, iba že to branec „má mať na uzde”. Časom som pochopil, prečo to nebolo úplne zakázané. Keby ste videli niektorých z veliteľov na takzvanom Letnom všebraneckom výcviku (LVV), koľko fliaš alkoholu tam stihli vypiť. Niekedy dokonca boli v nálade aj počas nočného výcviku.

image

Slovenskí branci

Facebook/Slovenskí Branci

Dosť ma to vtedy zarazilo, lebo som bol zástanca, že veliteľ by mal ísť príkladom. Najmä keď išlo o najvyššieho veliteľa. Ak by to bolo úplne zakázané, bolo by možné ho odvolať. Samozrejme, že nebol taký každý, niektorí velitelia boli úplní abstinenti a zodpovední ľudia, pretože boli aj držiteľmi zbrojného preukazu.

Vodcom Slovenských brancov bol Peter Švrček. Ako na vás pôsobil pri prvých stretnutiach? 

Na začiatku na mňa zapôsobil ako rozhodný veliteľ, ktorý vie čo robí, avšak časom, keď som ho mal možnosť spoznať na spoločných výcvikoch - takzvaných operáciách/operačných nasadeniach - som zistil, že je to iba dobrý manipulátor, ktorý si prešiel v Rusku základným výcvikom u kozákov a bývalých členov SPECNAZ (ruské označenie jednotiek zvláštneho určenia sovietskych a v súčasnosti aj ruských ozbrojených síl, ministerstva vnútra, ministerstva obrany, pohraničných, výsadkových, námorných vojsk a špeciálne jednotky prieskumu, pozn. red.), ale žiadne pokročilejšie vedomosti nemal.

Jediné, čo mal, bol dar reči. Pokročilé a odborné vedomosti som sa naučil od iných skúsenejších veliteľov, bez ktorých by si ani neškrtol. To som na začiatku nevedel a s obdivom som k jeho osobe vzhliadal.

image

Slovenskí branci

Facebook/Slovenskí Branci

Švrček je známy tým, že absolvoval tréning v ruskej milícii Narodny Sobor a trénovali ho bývalí vojaci ruských špeciálnych jednotiek SPECNAZ. Môžeme ho teda považovať za skúseného vodcu, ktorý skúsenosti posúval ďalej? 

Z toho, čo vravel po výcvikoch, kedy nasledovala „afterpárty”, tak v Rusku bol približne dva mesiace, výcvik bol plný buzerácie a podľa rozprávania sa tam naučil iba základy. Tie veci sa absolútne nedali posúvať ďalej, pretože samotný Peter mal problém s poradovkou (nástupové a pochodové tvary či presun v línii, pozn. red.), mýlil si vpravo a vľavo vbok, velil, aj keď ľudia stáli v pohove.

V rámci streleckej nás učil zastaralé veci, prípadne také, ktoré neboli vhodné v rámci výstroje. Totižto veľká časť ruskej armády nenosí nosiče plátov – to sú vesty s nepriestrelnými vložkami - a napríklad otáčanie v streleckých postojoch je úplne odlišné, keď máte pláty a keď ich nemáte, lebo vesta je ľahká.

Takisto držanie zbrane je iné u žien ako u mužov, keďže majú prsia. V oblasti taktiky bolo tiež vidieť, že ovláda iba základy a časom som si všimol, že viaceré taktiky si vymýšľal, ako sa mu páčilo, a boli v nich logické chyby. Kritiku samozrejme nerád počul.

image

Slovenskí branci

Facebook/Slovenskí Branci

Bolo niečo, s čím ste sa v rámci skupiny nestotožňovali už na začiatku? 

Na začiatku ani nie, všetko bolo pre mňa nové a hltal som to, ale časom, ako som naberal vedomosti a uvedomoval si súvislosti, som sa prestal stotožňovať s určitými vecami týkajúcich sa osoby Petra, napríklad čo sa týkalo jeho obrovského ega, prezentácie na verejnosti počas výročia vzniku Slovenských brancov a jeho ambícií ísť do politiky.

Keď sme si písali, povedali ste, že si brancov nemáme predstavovať tak, ako to bolo ukázané napríklad vo filme Nech je svetlo. Ako si ich má teda človek predstaviť? Ako vyzerali vaše stretnutia?

V podstate to fungovalo, že sme sa ráno okolo 7-mej stretli na dohodnutom mieste a veliteľ nás učil podľa jeho výcvikového programu. Učili sme sa občas poradovku, ale tú iba minimálne, ďalej sme sa učili streleckú čiže bezpečné a rýchle zaobchádzanie so zbraňou, taktiku, sebaobranu, občas aj rádiokomunikáciu a vždy bola na začiatku rozcvička.

Výcvik bežne trval okolo osem až deväť hodín, samozrejme sme mali krátku 10-15 minútovú prestávku na obed, avšak fajčenie bolo zakázané, respektíve náš veliteľ ho nemal rád, a tak fajčiari mali fyzické tresty vo forme klikov a iných cvikov.

image

Slovenskí branci

Facebook/Slovenskí Branci

Čo sa týka zbraní, núka sa otázka, či ich nakoniec nepoužívali aj tí, ktorí nemali zbrojné preukazy?

Keďže som si po odchode zo Slovenských brancov robil zbrojný preukaz a učil sa legislatívu, tak vás môžem ubezpečiť, že nie, prípadne v rámci zákona. Na výcvikoch sa používali expanzné, plynové a airsoftové zbrane, prípadne makety. Išlo o zbrane kategórie D, ktoré môže vlastniť a používať osoba staršia ako 18 rokov, prípadne mladšia pod dozorom.

Legislatíva sa však zmenila a v súčasnosti je napríklad na expanzné samopaly vz. 58, ktoré boli upravené z ostrých zakázaných zbraní, potrebný zbrojný preukaz. Ostré zbrane sa používali jedine na strelnici, prípadne ich mal na výcviku legálny držiteľ zbrojného preukazu skupiny A, ktorý ich mal napríklad na ochranu pred zverou (keby niečo).

K porušeniu legislatívy prišlo až vtedy, ak držitelia zbrojného preukazu učili tieto zbrane nabíjať, vybíjať, bezpečnosť so zbraňou a podobne, lebo oficiálne toto všetko musíte robiť na strelnici. V súčasnosti k porušeniu legislatívy prišlo na svadbe Petra Svrčeka, kde strieľali a nosili zbrane na verejnom mieste a taktiež mohlo dôjsť k ich používaniu pod vplyvom alkoholu, pretože pochybujem, že sa tam nepilo. (na používanie zbraní a streľbu odkazuje aj verejne dostupné svadobné video, pozn, red.)

image

Svadba Petra Švrčeka

Facebook/Peter Švrček

Používali sa aj niektoré typy zakázaných zbraní?

Na výcviku nie, maximálne pri spomínanej výuke bezpečnej manipulácie a ovládania zbrane. Vtedy tá legislatíva bola porušená, ale keďže sme buď boli v lese, alebo na súkromnom pozemku, tak sme vedeli, že polícia nepríde. Ak sa ale stalo, že prišli na kontrolu, ako sa stalo v prípade letného všebraneckého výcviku, tak sa všetky tieto zbrane schovali. 

Čo ste v rámci Slovenských brancov robili?

Bolo to o polovojenskej príprave, možno povedať o brannej príprave, na štýl „keby sa niečo stalo”, tak aby sme boli pripravení.

V roku 2018 sa v médiách hovorilo o zjavnej snahe krajne pravicovej politickej strany Kotleba – Ľudovej strany Naše Slovensko o ovládnutie Slovenských brancov. Bolo to naozaj tak? 

Dopočul som sa o snahách aj iných strán získať brancov pod svoju kontrolu, napríklad SNS, avšak toto potvrdiť nemôžem, lebo to nemám overené. O Kotlebovi však viem, že nás chcel, to však Peter odmietol. Či to bolo z dôvodu, že ĽSNS mala zlé meno, alebo z dôvodu Petrovho ega, ktoré by nedovolilo, aby nás riadil niekto iný, to povedať neviem. Viem ale, že Slovenskí branci boli samostatní.

image

Slovenskí branci

Facebook/Slovenskí Branci

Podľa Ministerstva vnútra SR mali branci väzby na extrémizmus a extrémistické subjekty. Vy ste mi však povedali, že keď sa aj objavil niekto s proruskými či nacistickými sympatiami, zvyčajne odišiel, pretože v organizácii fungovalo aj niekoľko Rómov a Maďarov. Kde je teda pravda? 

Čo sa týka ľudí s nacistickými názormi to áno, títo ľudia boli buď časom vyhodení, alebo odišli, keďže v Slovenských brancoch pôsobilo aj niekoľko Maďarov a pár Rómov. Údajne existoval aj „cigánsky oddiel”, avšak keď som ja fungoval v brancoch, tak nič také aktívne nefungovalo.

Možno to bolo niečo chvíľkové, alebo iba súčasť Petrovej propagandy. Ohľadom proruských názorov - viacero členov k nim inklinovalo, povedal by som, že možno aj tretina všetkých členov, ba dokonca aj môj veliteľ. Ostatní boli zdraví vlastenci.

Väčšina z vás boli dobrovoľníci - platili sa aj nejaké členské poplatky? Ako vlastne fungovalo celé financovanie, lebo predpokladám, že vyššie postavení ľudia dostávali nejakú formu výplaty.

Platilo sa členské päť eur na mesiac, to malo slúžiť na nákup materiálu, ale popravde v tom bol chaos. Kolovali totiž dva až tri účty, na ktoré sa to malo posielať - jeden z nich bol súkromný účet Petra Švrčeka, ktorý mal mať na starosti „kasu Slovenských brancov”. Žiadny materiál na výcvik sa k nám ale na východ za môjho pôsobenia nedostal.

image

Slovenskí branci

Facebook/Slovenskí Branci

Neviem, ako to s materiálom bolo inde, pretože si pamätám, že sme sa skladali aj zvlášť na nákup vojenských stanov. Taktiež mám pochybnosti, či Peter dokázal mať prehľad v platení členského u približne 100 až 150 členov. Kam teda išli peniaze, to sa môžeme len dohadovať, pretože za môjho pôsobenia iba raz spravil vyúčtovanie, a aj to na úrovni žiaka základnej školy v štýle „toľko sme mali, toľko sme dostali a teraz máme toľko”.

Fungovala celá organizácia iba vo voľnom čase?

Áno, organizácia fungovala ako „víkendové hobby”, aj keď boli určité aktivity, na ktoré sme sa zmobilizovali aj cez týždeň. Napríklad sme boli pomôcť na odstránení následkov záplav. Treba však podotknúť, že všetko bolo dobrovoľné, nikto vás nikam nenútil ísť a ani vám nikto nevytýkal neúčasť.

Ešte bola výnimka, a tou bol letný všebranecký výcvik, ktorý trval celý týždeň počas letných prázdnin, čiže si ľudia vedeli a aj chceli spraviť voľno, lebo to bol veľmi zaujímavý výcvik.

Koľko približne mali branci členov? Stalo sa, že ste sa stretli všetci naraz, alebo ste fungovali oddelene v jednotkách? 

Počas môjho členstva mali Slovenskí branci približne 150 členov, ale to už bolo po tom ako viacerí odišli, respektíve tam bola dosť veľká fluktuácia ľudí. Proste 10 ľudí odišlo a behom roka ďalších 10 prišlo. Reálne však bolo aktívnych najviac 50. Keď som nastúpil, tak som od viacerých počul, že branci sú v úpadku a že zlaté časy už sú za nami.

image

Slovenskí branci

Facebook/Slovenskí Branci

Zaujímavé bolo, že niektoré médiá o nás písali, že máme viac ako tisíc členov, čo bolo celkom vtipné a iba to poukazovalo na fakt, že o nás nič nevedia. Fungovali sme zároveň ako celok, lebo sme mali jednu skupinu na Facebooku, ale aj menšie oddielové skupiny. V hlavnej sa riešili celo-organizačné veci a výcviky skôr regionálne, výnimočne spolu na takzvaných operáciách, čo boli dvojdňové výcviky.

Kedy sa váš postoj na organizáciu začal meniť? 

Keď som spoznal pravú tvár predsedu Slovenských brancov. Stačilo si všímať jeho správanie, bol totálny populista a egocentrik, rád bol stredobodom pozornosti. Celé to vyzeralo, že brancov chcel dostať čo najvyššie len z dôvodu, aby sa mohol ukázať na vrchole „pyramídy”.

Mal dokonca ambície ísť do politiky a ponuku údajne dostal od Harabina, spolupracoval aj s Čarnogurským a jedným časom premýšľal nad založením vlastnej strany. Hovorilo sa, že názov Republika vymyslel Peter a bol na rokovaní s najvyššími predstaviteľmi súčasnej strany Republika, ale tí ho odmietli a názov si nechali. Chvalabohu, Peter neuspel.

image

Slovenskí branci

Facebook/Slovenskí Branci

Čo vás nakoniec z organizácie prinútilo odísť?

Osoba Petra Švrčeka a negatívne meno Slovenských brancov, ktoré bolo zbytočne negatívne, len kvôli propagácii, ktorú robil zväčša on. Ostatní chalani boli v pohode a aj samotný projekt domobrany by bol v poriadku, keby spolupracoval so štátom.

Ako samotný odchod vyzeral? Robil vám niekto problém, alebo ste sa len zbalili a odišli? 

Nikto mi nerobil problém. Toto je presne rozdiel medzi fikciou vo filme Nech je svetlo a realitou v brancoch. Proste som normálne napísal, že odchádzam, pár ľudí sa pýtalo že prečo, tak som im odpovedal a normálne som opustil skupinu na Facebooku. Tak či onak som zostal v dobrom s niektorými členmi až do dnešných čias a som s nimi v kontakte. Viem, že po mne odišli ďalší a ani sa im nečudujem.

Slovenskí branci po desiatich rokoch fungovania oznámili koniec. Vy však tvrdíte, že len prezliekli kabát a aby sa zbavili nelichotivej nálepky založili Zbor Dobrovoľník. Pôsobia v ňom teda tí istí ľudia?

Aj keď nikdy nezverejnili dôvod prečo skončili, pravda je taká, že to bolo kvôli zlému menu organizácie, ktoré by sa napravilo iba ťažko. Všetko som sa dozvedel od kamaráta, ktorý tam stále pôsobí. A ani sa nečudujem, že neuverejnili dôvod. Viete si snáď predstaviť, ako niekto s obrovským egom musí priznať, že to robil zle a pochováva „vlastné dieťa”?

image

Slovenskí branci

Facebook/Slovenskí Branci

Aj keď som už nebol člen, tak som brancov stále sledoval, či sa to nejako vyvinie k lepšiemu. Začal som intenzívnejšie sledovať profily bývalých hodnostárov, aj súčasnú manželku Petra, lebo už na ich svadbe boli bývalí členovia aj poniektorí hodnostári. Postupne manželka pridala zopár príspevkov, že cvičí s nejakou skupinou prežitie v prírode.

A časom všetko vyšlo najavo – vznik údajného občianskeho združenia, ako o sebe tvrdia, avšak je to klamstvo. Keď si pozriete zoznam registrovaných občianskych združení na stránkach Ministerstva vnútra. Množstvo ich bývalých členov je tých istých, adresa organizácie je Petrova, telefónne číslo je na Petra a aj celá propagácia ich skupiny – to je Petrov štýl. (Zbor Dobrovoľník bol podľa ministerstva oficiálne zaregistrovaný až 23. februára 2024, pozn. red.)

Podľa článku zverejnenom na webe impulz.press je predsedníčkou Zboru Dobrovoľník Ivana Žambokréthy, podľa vás ale na čele stojí opäť Švrček. Odkiaľ beriete tú istotu?

Mala ňou byť a plánovali to v minulosti, ale mám u nich kamaráta a vravel, že už aj tá dala od predsedníctva ruky preč a majú mať voľby. Kto bude kandidovať, to som sa nedozvedel, ale ak nie sú hlúpi, tak Petra nezvolia, pretože má zlé meno a potopil by celú organizáciu. Ich možnosťou je teda, že to povedie niekto iný (podľa informácií si nakoniec za predsedu zvolili Mariána Poláka, pozn. red.). Petrovou možnosťou, ako naplniť chúťky svojho ega, je riadiť organizáciu „spoza opony”.

image

Slovenskí branci

Facebook/Slovenskí Branci

Keď si napríklad pozriete ich príspevok, ako sa „pasovali” a mlátili opaskami, tak môžete vidieť, kto odovzdáva nášivky, a to je samotný Peter, takže logicky vidieť, že to potajme vedie. Videli ste snáď už, aby nejaký podriadený manažér udeľoval hodnosti nadriadeným?

Existuje u nich aj rada organizácie, kde je viacero ľudí, ale ako Petra poznám, tak stačí pár pekných slov a vie s nimi hýbať ako s figúrkami a oni si spokojne budú myslieť, že to riadia všetci spoločne. Viete, pri takýchto polovojenských organizáciách a ani v armáde, neexistuje niečo ako demokracia. Môžete mať poradcov, ale vždy tam je jedna osoba, ktorá to vedie a myslím, že tou je Peter.

Reportáž Západoslovenskej televízie o Zbore Dobrovoľník. Vo videu nový predseda Marián Polák aj manželka Petra Švrčeka, ktorá je členkou prípravného výboru združenia:

V organizácii ste strávili približne tri roky, a tak sa núka otázka – máte predstavu, o čo vlastne Petrovi Švrčekovi išlo a ide? 

On chce stále vytvoriť „domobranu” - samozrejme pod svojou záštitou. Cieľ domobrany by nebol zlý, práve naopak, avšak nemá oporu v zákone a Ústave SR. Jednoducho, ako som už predtým povedal, Peter má veľké ego, chce byť stredobod pozornosti a chce byť na vrchole, čiže nech vytvorí čokoľvek, chce sa tým verejne prezentovať.

V čom podľa vás spočíva najväčšie nebezpečenstvo Slovenských brancov, respektíve Zboru Dobrovoľník? 

V tom, že to robia rovnakí ľudia, s rovnakým cieľom a rovnakým vedením. Ako som videl podľa ich príspevkov, tak nič nezmenili. Polovojenské výcviky, propaganda zneužívajúca deti z detského domova, kde im darovali pár sladkostí na Mikuláša, aby sa ukázali. Dokonca sa propagujú tým istým vozidlom, ktorým údajne „​rozšírili vozový park” - pritom iba odlepili nálepky Slovenských brancov z vozidla. 

image

Slovenskí branci

Facebook/Slovenskí Branci

Proste klasické klamstvá a polopravdy. A toto isté sa robilo v brancoch, len preto, že chceli pozornosť. A toto je nebezpečné, pretože sa k nim môžu prihlásiť ľudia, ktorí sa pridajú na základe klamlivej reklamy a následne sú gumovaní na základe sladkých rečí a dobrej propagandy. Preto ľuďom radšej odporúčam iné skupiny na základe toho, čo ich zaujíma.

Baví ich vojenstvo vo forme zábavy? Skvelé, tak im odporúčam rôzne airsoft kluby. Chcú sa venovať vojenstvu profesionálne? Tak nech idú do OS SR alebo Aktívnych záloh. Ak ich baví história, tak zase odporúčam rôzne kluby vojenskej histórie, ale určite nie byť poskokom nevyzretého holobriadka, ktorý nepozná ani pravidlá manipulácie so zbraňou, čím sa sám pochválil, keď strieľal z expanznej zbrane na svadbe a mal zbrane na verejných miestach, čím porušil pár zákonov. Ten chlapec je nebezpečný nielen pre seba, ale aj pre ostatných okolo seba.

Na záver možno taká viac filozofická otázka - Keby sa projekt SB obnoví a nebol by tam Švrček, vrátili by ste sa, alebo tej myšlienke už neveríte?

Vrátil by som sa, ale skôr keby to bolo pod kontrolou ministerstva obrany alebo v spolupráci s ním, teoreticky by tam aj Peter mohol byť, ale to by musel prekusnúť svoje ego s tým, že by to reálne viedol niekto iný. 

image

Slovenskí branci

Facebook/Slovenskí Branci

Viete, dosť ľudí bolo demotivovaných, že sa snažia iba niečo naučiť, prípadne pomôcť pre živelných pohromách a boli lynčovaní médiami, vyhrážali sa im v práci, v škole alebo neboli prijatí do OSSR a PZ, len kvôli pomyselnej „nálepke”, že boli v Slovenských brancoch a pritom to boli zdraví patrioti, v tomto prípade to neboli ani rusofili, ktorí chceli ísť do služby štátu.

Bolo smutné sa na to celé pozerať, ako sa namiesto komunikácie, zlepšovania vzájomných vzťahov a budovania dôvery voči štátu a opačne, všetko kazí len kvôli egoizmu nezrelého holobriadka s politickými ambíciami túžiaceho po moci. Projekt domobrany bol dobrým projektom, poväčšine s dobrými ľuďmi, ešte lepšími ideami, avšak nevhodným vedením.

Top rozhovor
menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/spolocnost/slovensko, menuAlias = slovensko, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
22. november 2024 01:08