Padlých vojakov v týchto bojoch si pripomíname vďaka pamätnému Dňu hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie, ktorý pripadá na 6. október. Práve v tento deň v roku 1944 sa 1. československému armádnemu zboru pod velením generála Ludvíka Svobodu podarilo prekročiť po ťažkých bojoch cez Dukliansky priesmyk československé hranice.
Sovietske vojská 38. armády a jednotky 1. československého armádneho zboru museli prekonať nacistickými vojskami úporne bránené horské pásma. Odpor protivníka zlomili a Dukliansky priesmyk sa im podarilo ovládnuť 6. októbra 1944.
Desiaty tisíc mŕtvych
Karpatsko-duklianska operácia sa uskutočnila od 8. septembra do 28. októbra 1944 ako súčasť širšie vedenej Východokarpatskej operácie. Jej zámerom bolo rozbitie nacistických vojsk v predhorí Karpát a rýchlym prechodom karpatskými hrebeňmi prejsť na Slovensko s cieľom poskytnúť pomoc Slovenskému národnému povstaniu (SNP).
Napriek tomu, že operácia nesplnila hlavný cieľ spojiť sa s povstalcami, nemecké velenie bolo nútené už v dňoch od 8. do 13. septembra 1944 presunúť zo Slovenska do priestoru 38. armády až 12 500 nemeckých vojakov, čo sa bezprostredne prejavilo na stabilizácii východnej časti povstaleckého frontu.
Operácia si vyžiadala veľké obete na obidvoch stranách. Sovietska 38. armáda stratila 13 264 vojakov, 48 750 utrpelo zranenia. Aj jednotky 1. československého armádneho zboru priniesli značné obete, keď zahynulo 1.630 vojakov a 4069 ich bolo ranených. Straty na strane nepriateľských nacistických vojsk sa odhadujú na 52 000 padlých a zranených.
Spomienkové akty aj vynovená vyhliadková veža
Tak ako každý rok, aj tento sa na pietnych miestach na Dukle a vo Svidníku uskutočnia spomienkové akty. Dominantou národnej kultúrnej pamiatky Duklianske bojisko je Pamätník československého armádneho zboru postavený v roku 1949 podľa návrhu českého architekta Josefa Grusa.
Pri príležitosti 70. výročia Karpatsko-duklianskej operácie umiestnili v roku 2014 v areáli umeleckú kópiu pôvodnej sochy československého vojaka - pôvodnú podobu stvárnil sochár Jan Adolf Vítek. Súsošie Žalujem, ktoré vytvoril sochár Ján Kulich, umiestnili do priestorov 49 metrov vysokej vyhliadkovej veže na Dukle, ktorá bola v rokoch 2021 - 2023 komplexne zrekonštruovaná a zmodernizovaná.
Pod názvom Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie sa 6. október prvýkrát pripomínal v roku 2016. Do roku 2015 niesol názov Deň obetí Dukly a do roku 1993 bol známy ako Deň Československej ľudovej armády (ČSĽA). O zmene názvu pamätného dňa - Deň obetí Dukly na Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie rozhodol parlament 24. novembra 2015.