Ostro sledovaný prípad Róberta Džunka mal nakoniec šťastný koniec. Aj keď ho kvôli drogám odsúdili na dlhé roky za mrežami, trápenie ukončila prezidentská milosť, ktorú minulý týždeň podpísala Zuzana Čaputová.
Roba prvýkrát chytili v roku 2017 s dvanástimi gramami marihuany. Dostal podmienečný trest na 30 mesiacov s odkladom na ďalších 36. Robo ďalej žil usporiadaný život, staral sa o starých rodičov a platil si podnájom. Začiatkom februára 2019 ho však chytili v košickom podniku so 7,7 gramami marihuany, ktorú užíval na vlastnú spotrebu ako úľavu od bolestí po operácii kolena.
Výsledkom bol trest vo výške 12,5 roka nepodmienečne, ktorý mu nakoniec znížili na päť. „Samozrejme, že som nesúhlasil, veď je to neadekvátny trest k tomu, čo som spravil, ale prijať som to musel, inak by som s tým bojoval vnútorne a to by bolo horšie,” hovorí Robo pre Brainee. Okrem toho nám porozprával o tom, či cíti krivdu, aký bol život vo väzení, prvé dni na slobode a čo si myslí o neprimeraných trestoch za marihuanu.
Keď ťa druhýkrát chytili, mal si pri sebe pri sebe 7,7 gramu marihuany a 0,47 gramu hašiša. Tie si mal na vlastnú spotrebu kvôli bolestiam po operácii kolena. Chvíľu to vyzeralo na 12,5-ročný trest väzenia. Ako si sa cítil, keď si sa dozvedel výšku trestu?
Prvá reakcia bola tá, že či si náhodou nepomýlili spisy. Potom som tomu nechcel veriť a nakoniec som si povedal, že takto to určite neskončí, ved som nikomu neublížil ani nikoho nezabil.
Nedávno si spomenul, že s trestom si nesúhlasil, ale prijal si ho. Cítil si v súvislosti s rozhodnutím súdu krivdu?
Keď niečo nedokážeme zmeniť, môžeme to len prijať. Samozrejme, že som nesúhlasil, veď je to neadekvátny trest k tomu, čo som spravil, ale prijať som to musel, inak by som s tým bojoval vnútorne a to by bolo horšie. Krivdu som začal pociťovať po troch rokoch.
Tvoj otčim hovoril, že si mal vo väzení v izbe pedofila, vraha, ktorý si zabil vlastnú matku, cudzincov a prevádzačov. Ako si zvládal súžitie s týmito ľuďmi?
Na niektorých bolo vidno, že patria viac do liečebného ústavu ako do basy. Ale väčšina zo spoluväzňov boli úplne normálni ľudia, s ktorými vie človek pokecať trebárs aj na ulici.
Ako si si vypĺňal čas vo väzení?
Bol som vlastne v troch ústavoch. Všade je trochu iný režim, ale len minimálne. Väčšinou som čítal knihy, kreslil, maľoval, písal básne alebo cvičil. Keď som bol zaradený do práce, tak som chodil aj pracovať. Väčšinou od rána do tej tretej.
Čo ti najviac pomáhalo utiecť od reality väzenských múrov?
Nerád schovávam hlavu do piesku. Nepotreboval som utiecť od reality, ale vyrovnať sa s ňou. Veľa som meditoval a snažil som sa mať pozitívny prístup ku všetkému, čo ma stretlo. Samozrejme rodina, priatelia ale aj iní ľudia mi boli nenahraditeľnou oporou. Všetkým im za to veľmi pekne ďakujem.
Je vôbec niečo, na čo budeš v súvislosti s pobytom za mrežami spomínať pozitívne?
Ale áno, niektorí ľudia tam podľa mňa vôbec nemajú byť, pretože nie su nebezpeční. Sú to fajn ľudia, s ktorými sa rád stretnem aj na slobode. Asi na týchto ľudí budem spomínať pozitívne.
Ako si sa dozvedel, že ti prezidentka udelila milosť? Vedel si o tom procese skôr, alebo až po tom, ako ju podpísala? Aké boli tvoje prvé pocity?
Ja som bol akurát v práci a vedúca nám iba oznámila, že si máme zbaliť všetky veci a že na pracovisku končíme. Nevedeli sme, čo sa deje, až keď po nás prišiel šofér a vrátnik v jednom (v tom čase som bol na otvorenom oddelení v Rimavskej Sobote), tak som sa dozvedel, že mi prezidentka udelila milosť.
Museli sme ale ešte počkať na sudcu, aby ma poučil a dal mi podpísať papiere, tak som sa zbalil a čakal, kým ma prepustia. Bol to skvelý pocit, ale zo začiatku som tomu nemohol uveriť.
Po viac ako troch rokoch si sa dostal na slobodu. Čo si urobil ako prvé, keď ťa prepustili?
V prvý deň sme sa išli najesť a dali si stretnutie - rodina a moji blízki priatelia. Druhý deň som išiel hneď zrána na huby do lesa a okúpať sa na jedno super miesto pri Košiciach.
Na slobode si už vyše týždňa. Máš už nejaké plány do budúcna?
V prvom rade by som sa chcel dostať naspäť na svoje pôvodne pracovné miesto, samozrejme ak to bude možné. A ak to bude možné, tak by som chcel aspoň nejak prispieť k tomu, aby sa znížili tresty za držbu marihuany a aby ľudia neboli takto zbytočne zatváraní do basy.
V marci tohto roku schválil parlament zníženie trestov za marihuanu. Príde ti táto úprava dostatočná?
Boli tam poslanci, ktorí to mysleli dobre, bohužiaľ myslím si, že je nedostatočná, veľa vecí vôbec nerieši. Tá pripravovaná novela zákona je oveľa lepšia, avšak sú tam ešte nejaké medzery pri pestovaní malého množstva. Verím že sa jej dočkáme.
Čo by si odkázal politikom, ktorí majú v rukách moc zmeniť zákony ohľadne výšky trestov za marihuanu?
Odporučil by som im, aby počúvali odborníkov a nesnažili sa na tom iba vybiť politické body.