Možno aj teraz, keď sú opatrenia voľnejšie a zaočkovaných čoraz viac, stretávaš na chodníku či v meste ľudí s rúškami na tvári. Aj v exteriéri. Zamýšľal si sa nad tým prečo? My sme vyspovedali zopár respondentov, ktorí ti to možno pomôžu objasniť. Tých dôvodov je samozrejme viac.
Ochrana počas chrípkovej sezóny či pred alergiami
Zmena hygienických návykov počas pandémie vyhovuje mnohým ľuďom. Hoci sa Ivana nechystá mať nasadené rúško po skončení pandémie v exteriéroch, plánuje ho nosiť najmä v MHD, v nemocnici počas chrípkového obdobia, alebo keď bude chorá. Istým spôsobom je rada, že vďaka pandémii ju ľudia v čakárni neposudzujú tak, ako kedysi.
„Rúško som nosila aj u doktora v čakárni, aj vtedy, iba keď som tam šla po lieky. Bolo tam tridsať kašlajúcich, smrkajúcich, ale za divnú som tam bola ja, zdravá v rúšku,“ hovorí Ivana. „Konečne sa môžem slobodne pohybovať v zdravotníckom zariadení bez označenia „tá pani v rúšku,“ priznáva.
Kristína podobne ako Ivana nosila rúško už pred koronou, najmä keď bola chorá. „Považujem to za elementárnu slušnosť a ohľaduplnosť voči ostatným,“ myslí si.
Anna zas hovorí, že hoci je oslobodená od nosenia rúška, do budúcna ho plánuje nosiť k doktorovi. Navyše zistila, že jej pomáha pri alergii, preto ho bude nosiť aj von. „Keďže mám alergiu na kosenú trávu, tak mi rúško pomáha aj vonku. Keď ju zacítim, hneď si dám rúško a som v pohode. Predtým som mala výtok z nosa, kašlala som. Make-up a hlavne na oči nehrozil, lebo som hneď vyzerala ako Alice Cooper,“ hovorí pobavene.
Rúška a respirátory počas pandémie slúžili a slúžia ako ochranné štíty proti koronavírusu. Obzvlášť to platilo v čase, kedy nebola vyvinutá vakcína. Štáty dnes naprieč celým svetom budujú kolektívnu imunitu práve prostredníctvom vakcinácie. Pandemické opatrenia sa uvoľňujú a s nimi rúška a respirátory nosíme čoraz menej.
Aj keď nosenie rúšok už od začiatku prepuknutia pandémie vyvolávalo u mnohých ľudí skepticizmus, pre niektorých sa stali novým normálom a dokonca sa nájdu ľudia, ktorí sa ich nechcú vzdať ani po skončení pandémie. Dôvody majú najrôznejšie.
Zmena správania si niekedy vyžaduje pandémiu
Pozrime sa na Áziu. Po vypuknutí SARS v roku 2003 v Číne a ďalších štyroch krajinách sa rúška stali bežnejšími ako boli. Ich nosenie je v týchto krajinách symbolom úcty k ostatným a druhým hovorí „buďte opatrní“.
William Hsiao, emeritný profesor ekonómie na Katedre zdravotnej politiky a manažmentu na Harvardskej fakulte verejného zdravotníctva pre CNBC povedal, že v týchto kultúrach existuje silný pocit, že ľudia niekedy musia obetovať svoje „individuálne túžby a výhody“ pre v záujme ich komunity. To pomohlo krajinám ako Taiwan a Vietnam spojiť sa v boji proti koronavírusu a doposiaľ zaznamenali pomerne málo prípadov.
Nové normy
Lekári a odborníci na verejné zdravie sa domnievajú, že by pandémia mohla zásadným spôsobom zmeniť hygienické postupy aj na západe. „Po pandémii budú existovať nové sociálne normy,” tvrdí doktor Panagis Galiatsatos, lekár pre oblasť pľúcnej a kritickej starostlivosti, ktorá lieči pacientov s chronickými respiračnými chorobami. „Myslím si, že rúška na tvár bude široká verejnosť používať aj naďalej, keď sa bude cítiť choro,“ dodáva. Pandémia nám ukázala, že rúška môžu účinne zabrániť šíreniu respiračných ochorení - nielen covid-19, ale aj chrípky a prechladnutia, preto ich nosenie môže byť prínosom najmä v čase chrípkovej sezóny.
Vykúpenie pre ľudí so sociálnou úzkosťou
Ďalšou skupinou ľudí, ktorým prekrytie dýchacích ciest neprekáža a našli v ňom skôr akúsi záchranu, sú ľudia so sociálnou úzkosťou. Tí sú často vystavení strachu z posudzovania a kritiky okolia. Prekrytie tváre môže na nich pôsobiť ako fyzická a psychologická bariéra. Nedávna štúdia z Poľska hovorí, že nosenie rúšok sa spája s nižšou mierou úzkosti.
Odborníci na mentálne zdravie hovoria, že aj keď existujú efektívnejšie stratégie ako zlepšiť svoje mentálne zdravie, rúška niektorým ľuďom môžu pomôcť. Nie je to však podľa najlepšia cesta ako sa vysporiadať so sociálnou úzkosťou, ale môže to byť dočasné útočisko pre mnohých ľudí.