Rôzne odbory znamenajú odlišné náklady na štúdium. My sme sa zamerali na obľúbené a odlišné zároveň. Medicínu, farmáciu, architektúru, učiteľstvo, právo a informatiku.
Rodičovské dotácie sú u nebrigádujúcich študentov nutné. Internát, doprava, paušál, električenka, týždenný nákup v drogérii, v potravinách, jedlo v jedálňach, občas z reštaurácie, alebo permanentky do fitness centra. Hoci sa im to v globálne nezdá, mesačne minú i približne 300 eur, bez toho, že by do sumy započítali knihy, skriptá či rysovacie pomôcky u architektov. ,,Mám jediné šťastie, že mi rodičia platia internát a paušál, lebo inak by som mala nepríjemnú dilemu: rožky alebo vložky?“ hovorí úprimne budúca biologička Letícia.
Brigáda popri štúdiu
Stretávame sa s tým, že brigádovať alebo pracovať popri štúdiu na vysokej škole je úplne bežné. ,,Dá sa to v pokoji stíhať,“ hovorí študent architektúry Norbert. O prácu má záujem skoro každý druhý študent, no závisí to od druhu štúdia, priorít a rozplánovania si času. V niektorých odboroch nebrigádovať priamo v odbore a počas štúdia zaspať na vavrínoch môže znamenať neuchytiť sa už vôbec.
Majú to tak napríklad žurnalisti alebo študenti marketingu. Získať skúsenosti už počas školy dláždi úspešnejšiu cestu do budúcnosti. Naopak, väčšina študentov medicíny, prírodovedných vied, informatiky alebo farmácie popri povinnej praxi a práci v laboratóriách brigádovať nestíha.
Hovorí informatik Lukáš, dnes už končiaci doktorand na STU: ,,Intenzívnejšie som stíhal pracovať až na konci inžinierskeho štúdia – v letnom semestri, keď som mal omnoho menej predmetov a takmer hotovú diplomovku.“ Podobne sú na tom aj študenti práva. Ak chcú chodiť na prednášky a semináre, z časového hľadiska sa s prácou môžu rozlúčiť. Tí, čo siahnu len po povinných seminároch, stihnú odrobiť aj zopár hodín v práci. Veľa mladých sa rozhodne pre letnú brigádu doma aj v zahraničí, z ktorej si usporia na ďalší akademický rok. V zahraničí si niektorí zarobia aj na polročné štúdium a náklady s ním spojené.
Intrák alebo privát
Všetko je o zvyku, sústredení sa na svoje ciele a o ohľaduplnosti. Väčšina študentov si zo začiatku vyberie radšej internát, ktorý ich vyjde približne sto eur, akoby mali siahnuť po podstatne drahšom bývaní na byte, kde by nechali aj o dve stovky viac (závisí to od lokality, mesta a, samozrejme, počtu ľudí a byte).
Podľa študentov je bývanie na internátoch aj veľkou výhodou. Hovorí Letícia, študentka biológie: ,,Prvé dva roky som bola na izbe s babami z prírodovedeckej fakulty, ktoré sa tiež museli učiť rovnako veľa ako ja, takže na našej izbe sa málokedy robili neschválené párty.“
Študenti sa zhodli aj v tom, že na internáte chýbajú dobré študovne s internetom, stoličkami a zásuvkami. Mnohí preto radšej siahnu po univerzitnej knižnici. Miška, študentka farmácie tvrdí, že na učenie sú lepšie knižnice alebo študovne. Zvyknúť si s niekým na bývanie v malej izbe a skĺbiť nočné a denné režimy je náročné, no privát je finančne omnoho náročnejší.
Knihy alebo poznámky od starších
Knihy sú sami o sebe drahou záležitosťou a pre niektorých pedagógov sú alfou a omegou. Hovorí medička Erika: ,,niektorí vyučujúci pri skúšaní vyžadujú informácie z presne určených kníh, ktoré v knižniciach nie sú bežne dostupné, nedávno som si musela kúpiť encyklopédiu za 60 eur.“ Cena kníh je kapitola sama o sebe. Nestihneš dva občas tri kusy v knižnici a si ,,nahratý“. Väčšinou si študenti musia kupovať skriptá aj na každý semester. ,,Niektoré boli v knižnici, no logicky ich tam nebolo 50 kusov pre celý ročník. Minulý semester som na to minula 40 eur,“ tvrdí študentka Letícia.
Právnici ročne minú asi 50 až 60 eur na povinné zákony a knihy, ktoré najčastejšie zháňajú od starších študentov. Podobne to majú aj budúci farmaceuti. ,,U nás to funguje tak, že si kúpime knihy od starších študentov a potom ich predáme mladším,“ hovorí Miška, študentka farmácie. Naopak, podľa informatikov je kúpa kníh a učebníc v ich odbore nezmyslom, všetko je na internete a aj to, čo si kúpia, je za polroka už staré a nepoužiteľné. Kvôli ušetreniu mnohí študenti využívajú aj poznámky starších študentov.
Vykúpenie známe ako štipendium
S odložením si zarobených peňazí to študenti majú náročné. Dokážu si usporiť len minimum, ak im niečo zostane, väčšinou to využijú napríklad na cestovanie. Na druhej strane, niektorí vďaka dobrým výsledkom, majú možnosť získať od univerzít aj motivačné štipendium, ktoré im aspoň na určité obdobie pomôže so životnými nákladmi. ,,Získal som približne tisíc eur na rok, a tiež rôzne dotácie od štátu v podobe odborového štipendia,“ hovorí informatik Lukáš.