Testy napustené covidom, suseda mi povedala či „zaručené“ fakty. Internetom sa počas pandémie šíria rôzne hoaxy. Pri niektorých sa ti až zatočí hlava, no stále sa nájdu takí, ktorí ich s radosťou šíria ďalej. Predtým, než sa rozhodneš zdieľať akúkoľvek informáciu, mal by si si položil päť základných otázok, upozorňuje Polícia Slovenskej republiky na Facebooku.
Zaklopali jej na dvere
Začiatkom októbra sa internetom šírila nahrávka, v ktorej ženský hlas presvedčivo hovoril, že od 1. októbra sú všetky testy napustené covidom a očkovaní pacienti sú potajomky liečení Ivermectinom.
Túto informáciu šírila aj Kristína v komentároch s tým, že jej volala kamarátka. Tvrdila, že má „zaručené“ informácie. Keď jej policajti zaklopali na dvere, vyvalila oči a vyhovorila sa na spomínanú nahrávku. „Všetko si len vypočula v jednej hoaxerskej skupine,“ informovala Polícia Slovenskej republiky na sociálnej sieti.
Polož si päť otázok
Miestami je až zarážajúce, čomu všetkému dokážu ľudia uveriť. Polícia práve preto neustále vyvracia hoaxy a poplašné správy.
Predtým, než budeš čokoľvek zdieľať alebo komentovať, polož si päť otázok - Kto to vytvoril? Z akých zdrojov informácií? Odkiaľ to pochádza? Prečo to zdieľate? Kedy to bolo zverejnené?
Overovanie informácií je nesmierne dôležité. Zaberie ti to možno pár minút, no aspoň sa uistíš v tom, či zdieľaš pravdivú informáciu alebo hoax.
Ak máš vo svojom okolí popieračov koronavírusu či antivaxerov, skús sa s nimi porozprávať. „Sadnite si s osobou, o ktorej viete, že zdieľa konšpirácie a verí dezinformáciám, pripravte sa na diskusiu a pýtajte sa otázky. Použite na tohto človeka jeho vlastné argumenty a sledujte, ako bude reagovať, či sa nezačne zamotávať do vlastnej spleti výmyslov,“ uviedla v rozhovore pre Brainee Marcela Rebrová, doktorandka na Katedre žurnalistiky UK, kde okrem iného vyučuje mediálnu výchovu.
Čím to je, že v niektorých regiónoch verí hoaxom a fake news každý druhý a niekde to je, naopak, pomerne zriedkavé? „Výrazný vplyv na formovanie názorov má aj prostredie, z ktorého pochádzame, resp. prostredie, v ktorom žijeme. Nižšia úroveň vzdelanosti, alebo naopak vyššia miera nezamestnanosti v konkrétnom regióne, má na myslenie a vnímanie človeka veľký dopad,“ dodala Rebrová.
