Luciu Sládečkovú alias Lucid Style poznajú mnohí ako úspešnú mejkap artistku s rozbehnutým biznisom. Rozhodla sa však urobiť vážny krok a jej túžba po zmene a pokojnom živote ju spolu so svojou dcérkou Lydkou a maminou priviedla až do exotického Thajska.
V našom rozhovore sa dozvieš, prečo sa rozhodla opustiť Slovensko a začať nový život ďaleko od domova, ako zvláda workoholizmus alebo aj to, akí sú Thajčania a ich kuchyňa v skutočnosti.
Ako slobodná matka si sa so svojou dcérkou Lydkou presťahovala do Thajska. Čo ťa priviedlo k tomuto životnému kroku? Nebála si sa odísť sama s dieťaťom?
Thajsko je zatiaľ bezpečná krajina, a tak som nemala dôvod sa báť. Ak však ide o strach, či tento krok zvládnem, ten mám stále. Veľa ľudí si myslí, aké je Thajsko lacné, no ja taký pocit nemám a financie nepustia. Nonstop som na nejakom úrade a ako štyridsiatnička vybavujem základné veci, ktoré mám už dávno za sebou na Slovensku.
Som síce ako žena sama, mám však jedno šťastie – moju úžasnú maminu, s ktorou žijeme spoločný život a je to krásny príbeh troch generácií. Ľudia mi často píšu, ako mi je super, keď mám pri sebe mamu. Áno, je, treba si ale uvedomiť, že na to, aby tu mohla byť so mnou, to musím finančne zvládnuť za tri. Do toho navyše nerátam rodinu, ktorá žije na Slovensku a som pri nej taktiež finančne aktívna.
Ako dlho trvalo a čo všetko si musela vybaviť predtým, ako si presunula svoj život do iného kúta sveta?
Všetko vybavujem postupne. Víza nemám cestovné, ale pracovné, mohla som si ich vybaviť aj na dcéru v škole, no ja také nechcem. Riešim plno dokumentov a každá kancelária vyžaduje potvrdenie z imigračného. Nabehám sa hore dole celkom dosť. Aj napriek tomu, že mi to občas lezie na nervy a párkrát som sa cítila zúfalo, viem, že všetko zvládnem.
Nebolo náročné nechať všetko za sebou na Slovensku? Najmä biznis?
Nikdy som si nedokázala ani len predstaviť, že niečo, čo tak silno budujem, zrazu opustím. Že za sebou zanechám svoj úžasný diár, vždy plný ľudí a ruch môjho štúdia, ktorý tak veľmi milujem. Bolo to pre mňa strašné, no zároveň som sa tešila, že dokážem takéto neľahké a veľké životné rozhodnutie urobiť. Štúdio a moja práca mi veľmi chýba, no rozhodla som sa na istú dobu žiť mimo Slovenska, čo bolo vždy mojím snom.
Nebol to pre teba skôr útek, ako zmena?
Áno, bol to vyslovene útek a prosba o pomoc. Moje súkromie nerozoberám a pokoj je niečo, čo som veľmi potrebovala. V práci ma dokázali často vytočiť meškaním, nedostavením sa na termín, či nehoráznym urážaním na sociálnych sieťach. Zjednodušene, mentálne mi je teraz určite lepšie.
Ázia ma nikdy nelákala, doteraz nechápem, prečo som práve tu a práve teraz, ale ja si na odpoveď počkám.
Ako ste sa adaptovali v cudzej krajine? Prijala dcérka zmenu prostredia?
Dcére Lýdii sa veľmi nechce vrátiť naspäť na Slovensko, ja by som bola najradšej pol roka tu a pol roka niekde bližšie. Mám na to svoje dôvody a na Slovensku mi niekto veľmi chýba!
Thajsko si drží povesť lacnej krajiny. Prečo to tak ty nevnímaš?
Ak človek príde ako dovolenkár a každý večer sa naje na trhu, možno ho to vyjde lacno. Ubytovanie je tu od výmyslu sveta a oblečenie veľmi lacné, len neviem, kde by ho človek nosil. U nás je to proste iné.
Ten, kto nebol v Thajsku, si ani len nedokáže predstaviť, čo všetko sa tu dá nájsť, od domácich potrieb, po šminky v mini rozmeroch. Je to naozaj famózne, no ak sa tu niekto rozhodne žiť, určite by si mal pripraviť dostatok financií, pretože táto krajina ho zaskočí výdavkami aspoň raz do týždňa.
Chutí vám miestna kuchyňa? Ako sa v Ázii stravujete?
Mam tu svoje obľúbené jedlá, nedokážem ich však jesť denne. Potravín tu nájdete viac, než kdekoľvek inde. Často si varíme, máme tu aj naše potraviny, pretože sú isté veci, ktoré nechceme nahrádzať. Thajská kuchyňa je veľmi chutná, no ak ju niekto označí za zdravú, veľmi sa mýli. Jedlo je tu vždy plné cukru.
Prednedávnom si na svoj Instagram pridala video, kde si sa s miestnymi rozprávala v ich materinskom jazyku. Učíš sa thajčinu, alebo sa na teba postupne lepí?
Najprv som chodila do školy, nebaví ma sa však učiť v skupine, kde iní zdržiavajú, a potom keď vám niečo nejde do hlavy zase zdržiavate vy. Rozhodla som sa, že sa vyskúšam učiť sama. Veľa sa pýtam a páči sa mi, ako srandovne na mňa Thajčania reagujú. Jednoducho nasávam, ako viem. Milujem tento jazyk, pri ktorom vám jedno slovo a päť tónin môže narobiť pekný trapas.
Thajčania sa označujú ako uvoľnení a usmievaví, čo podporuje aj ich budhistické vyznanie. Cítiš sa v Thajsku bezpečne a prijato?
Som realista, príjmu vás všade, pokiaľ máte prachy. Pardon, som veľmi priama, Thajčania sú naozaj úžasné stvorenia a stále si ich obzerám. Obdivuhodný je ich život i vnímanie. Stále sa tu usmievam, nemám problém ich pochváliť a musím priznať, že zo mňa tá radosť z pozorovania svojho okolia priam srší.
Naozaj sa v Thajsku cítim bezpečne, asi po prvý raz v živote! Nikto si nič nedovolí, vrátane ohovárania, ktoré začína byť na Slovensku trendom.
Väčšina ťa pozná vďaka vášni k líčeniu. Ako to máš teraz s mejkapom? Venuješ sa mu aj v Thajsku?
Nie, nevenujem. Potrebovala som trošku zmenu. Nemám v sebe pretekanie sa s inými, ani zarábanie na úkor ohovárania. Na Slovensku propagujú všetci všetko a často im chýba kúsok sebakritiky.
Označovala si sa za workoholičku. Koľko hodín denne venuješ práci teraz? Ako si sa z workoholizmu vlastne „vyliečila”?
Myslela som len na prácu a ako, kedy, kde, čo. Netvrdím, že mi to v hlave nemaká aj teraz na sto percent, no už nevstávam o pol šiestej ráno a nechodím spávať po polnoci. Človek má vždy na výber a ja som mala tiež. Nemusela som toľko robiť, určite by som však nemala to, čo mám teraz. Z workoholizmu som sa nevyliečila, aj tak to príde znovu, na chvíľu som však túžila po zmene.
Keď sa vypnú sociálne siete, aká si v realite? Čo si na sebe najviac ceníš a čo by si možno rada zmenila?
Je extrém, čo ľudia na sociálnych sieťach točia a lajkujú, preto ma ani nebaví tvoriť obsah.
Cením si na sebe, že nie som falošná, každý vie, čo pri mne prepískol a tam už cesta nevedie. Mám rada humor, podávam ho s ľahkosťou a vážim si sebazaprenie. Zásadne by som na sebe zmenila svoj neustály boj za pravdu, nie všetkých predsa zaujíma (smiech). Veľa ľuďom sa páči povrchnosť, do ktorej sa veľmi tlačia a potom to aj tak nezvládajú.
Čo slovenské ti v exotike chýba?
Nie úplne slovenské, no veľmi mi chýbajú stretnutia s ľuďmi, také tie uvoľnené s radosťou a smiechom.
Si za hranicami Slovenska šťastnejšia? Nenastal moment, kedy by si svoje rozhodnutie ľutovala?
Rozhodnutie neľutujem, aj keď mi je niekedy veľmi smutno, je to moja cesta.
Cítiš, že si našla nový domov, v ktorom chceš stráviť zbytok svojho života, alebo sa plánuješ vrátiť naspäť na Slovensko, kde máš pevné základy?
Oh, to dúfam nie, môj život na Slovensku ma baviť neprestal, iba som si priala pauzu. Mám ju, Lydke som pripravila úžasné roky života a moja milovaná mamina s nami zdieľa každý moment. Neustále za to ďakujem!
