Archív Bezobalis
StoryEditor

Začínali, keď pojem zero waste poznal málokto. Je mýtus, že v bezobalovom obchode nakúpiš drahšie, hovorí Martina

Marta Fandlová19.01.2022., 08:00h
Martina Novotová s Martinom Gajdošom odišli z korporácie a založili prvý zero waste obchod v Trenčíne. Aké boli začiatky ich podnikania, čo boli pre nich najväčšie lekcie, čo všetko nájdeš v BEZOBALiSE a čo cenné sa môžeš naučiť od svojej babky? Dozvieš sa v rozhovore.
Lajkuj Brainee.sk na

Čo pre teba znamená slovo zero waste?

Zdravý rozum. Život našich starých mám. Uvedomenie. Dobrovoľnú skromnosť. Cestu, ktorá možno začína znižovaním množstva odpadu v domácnosti, no skončiť môže pri aktivizme, ochranárstve či zelenej politike.
Snažím sa neprekladať tento pojem do slovenčiny ako „nula odpadu“, pretože vnímam tendenciu ľudí upínať sa na tento, buďme úprimné, nereálny cieľ.

Zero-waste je pre mňa skôr nositeľom odkazu nášho správania sa a jeho následkov než absolútnym vyjadrením jedného kvantifikátora – odpadu. Vďaka tomu, že dobre znie, strhol k sebe aj mladých. Na Slovensku napríklad k angličtine inklinujúcich, a za to som mu vďačná. Oprášil sedliacky rozum našich babiek a dal mu šmrnc, spopularizoval, stal sa niečím, za čo sú mnohí na seba aj hrdí. A to je super.

Bola si od malička vedená ku uvedomelému, ekologickému životu?

Asi áno, aj keď sme to takto nenazývali. Vyrastala som na dedine, takže prírodu som vnímala bezprostredne, bola každodennou súčasťou môjho života. A s ňou napríklad aj zbieranie odpadu či láska k zvieratám. Vážiť si ju, no aj materiálne veci a peniaze, bola jedna zo základných hodnôt, ktorú si z detstva nesiem. Vypestovala som si šetrnosť a naučila sa, akú hodnotu majú peniaze aj veci.

​A aj keď sa to tak možno na prvý pohľad nezdá, s ekológiou to súvisí. Práve naše spotrebiteľské správanie spôsobuje konzum v takom ohyzdnom rozsahu, aký vidíme teraz. Berieme si viac než je pre nás určené, všetky obnoviteľné zdroje našej planéty dokážeme spotrebovať o polovicu skôr ako sa stihnú obnoviť. A to ani zďaleka nie je udržateľné.

Polovicu plastového odpadu, ktorý na svete máme, sme vytvorili za posledných 13 rokov. Prečo je to taký problém?

Jednou z úžasných vlastností plastu, a zároveň dôvodom, prečo sa stal tak obľúbeným, je jeho trvácnosť a odolnosť. Právom mu patrí kredit za to, že nás posunul výrazne vpred , či už v zdravotníctve alebo iných oblastiach.

Táto jeho super schopnosť sa však v určitom bode obrátila proti nám, pretože tak, ako dlho dokáže chrániť, rovnako dlho dokáže aj zotrvať tam, kde nemá. V prírode, oceánoch, v žalúdkoch živočíchov a vo forme mikroplastov aj v tých našich. Problémom sa stáva nerozumné využívanie plastov a s tým súvisiace množstvo.

Určite si sa aj ty stretla s tým, že bol použitý aj tam, kde nebol potrebný. Alebo kde nemusel byť použitý len jediný krát.

Nesporné sú oblasti, kde je jednorazový plast na mieste, nesporné sú však aj také, kde je jednorazovosť plytvaním. Už dávno si nemôžeme navrávať, že tento problém vyrieši recyklácia. Globálne sa na svete zrecykluje max. 20% všetkých vyrobených plastov (aj to som pravdepodobne prehnala). Zvyšok končí na skládkach, často nelegálnych, a tým pádom neregulovaných, v prírode, ktorú tak nielen hyzdia, ale najmä znečisťujú a vo vodách a oceánoch, kde hubia živočíchy a v konečnom dôsledku sa dostávajú aj k nám – či už na tanieri alebo v pohári s vodou. Rada by som však zdôraznila, že plastový materiál ako taký za to nemôže. My sme zodpovední za spôsob jeho používania.

Zobrazit příspěvek na Instagramu

Příspěvek sdílený BEZOBALiS (@bezobalis)

Často spomínaš, že naši starí rodičia sa správali uvedomelejšie. V čom si môžeme brať od nich príklad?

Máš pravdu, často mám sklony takto generalizovať, hoci viem, že určite sa nájdu aj starí rodičia, ktorí by nám v tomto príkladom ísť nemali. Väčšinou sa však aj pri rozhovoroch so zákazníkmi či priateľmi stretávam práve s vetou „moja babka to tak robila“. Mala tú jednu plátennú tašku, ktorú si vybavíme pri spomínaní na detstvo, výbavu na šitie, ktorú používala každý deň, pretože mala v sebe inštinkt opravárky. Je možné, že viac z ekonomických než z ekologických dôvodov, no výsledok bol rovnaký – správať sa šetrne a veci opravovať. Ak sa pýtaš na to, čo by sme sa od nich mohli naučiť, povedala by som NEPLYTVAŤ.

Založili ste prvý zero waste obchod v Trenčíne. Aké boli vaše začiatky?

Ako začiatky slovenského podnikateľa dokorenené tým, že pojem bezobalový obchod ešte nebol na Slovensku rozšírený tak, ako dnes. BEZOBALiS bol medzi prvými bezobalovými obchodmi na Slovensku, čo znamenalo nekonečné vysvetľovanie nášho konceptu nielen potenciálnym zákazníkom, ale aj úradom. Zároveň však musím povedať, že začiatky boli aj radostné. Cítili sme veľký záujem zo strany Trenčanov, a to od prvého dňa. Videli sme v nich nadšenie, oni videli nadšenie v nás, a tak sa nám podarilo vytvoriť si s nimi vzťah založený na dôvere. A tento medziľudský aspekt je na nezaplatenie nielen pre podnikateľa.

Slogan vášho obchodu je Spotrebuj len potrebné, čo to presne znamená?

Kto ma pozná vie, že plytvanie je mojou srdcovou témou. Plytvanie v akejkoľvek oblasti – zdrojmi planéty, časom, psychickými silami, potravinami – dá sa to zasadiť snáď do každej oblasti. Rovnako ako náš slogan. Vymyslel ho môj partner Maťo a mne sa veľmi páči práve pre jeho univerzálnosť. V súvislosti s názvom BEZOBALiS by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že hovorí len o tom, aby sme si domov doniesli len to potrebné – bez obalu = bez odpadu. Každý si ho však môže preniesť do témy, ktorá je aktuálna práve pre neho samého. Pre nás dvoch osobne v sebe ukrýva aj minimalizmus, ktorý nám je blízky.

Čo všetko sa dá v takom zero waste obchode kúpiť?

To záleží asi najmä od veľkosti obchodu. Metre štvorcové jednak limitujú množstvo sortimentu, okrem toho však aj jeho druh. Aby boli dodržané hygienické štandardy na predajni aj v sklade, musia byť niektoré druhy tovaru umiestnené aj skladované zvlášť, aby manipulácia s nimi neniesla riziko kontaminácie a pod. My sme malý obchodík, čo znamená, že nemáme dostatok priestoru, aby sme vyhoveli štandardom potrebným na umiestnenie napr. čerstvých nebalených syrov na váhu spolu s čapovanou drogériou, vajíčkami a pod.

Zobrazit příspěvek na Instagramu

Příspěvek sdílený BEZOBALiS (@bezobalis)

Okrem toho každý bezobalový obchod odráža potreby svojej vlastnej komunity a tie sa líšia. Neraz sa nám stalo, že to, čo sa osvedčilo u kamarátov v Piešťanoch, sa neujalo u nás a naopak. Ak by som však mala zovšeobecniť, väčšina bezobalových obchodov ponúka z potravín to, čo dáva zmysel a je bezpečné predávať bez obalu – väčšinou sú to strukoviny, cestoviny, orechy, múky, cukríky, čokolády, sušené ovocie, obilniny a pod. My sme k tomu pridali aj kozmetiku, drogériu a vybavenie do domácnosti, ktorá sa rozhodla vykročiť na cestu za udržateľnosťou. To znamená eko alternatívy bežných pomocníkov do domácnosti ako kefy, hubky, lufy a pod.

O zero waste obchodoch sa často hovorí, že sú drahé, je to naozaj tak?

Ak porovnáš porovnateľné, tak to nie je pravda. Rovnaké produkty rovnakých značiek ťa vyjdú +/- rovnako v bezobaláči ako v ktoromkoľvek inom obchode. Ľudia však majú tendenciu porovnávať najlacnejší produkt zo supermarketu s prémiovým produktom u nás, vyhodnotia rozdiel, a tak vznikol tento mýtus. Rozumiem však, že keď človek prechádza na eko alternatívy bežných vecí, pri pohľade na účtenku sa zháči. Vtedy odporúčam prepočítavať si tieto veci na počet použití a veľmi rýchlo zbadáte rozdiel: napr. jednorazové žiletky vs. jeden holiaci strojček. Jednorazové vložky a tampóny vs. menštruačný kalíšok. Kvalitné nohavice vs. nekvalitné a pod.

Okrem práce vo vašom obchode sa venujete aj rôznym prednáškam o ekológii. Máš pocit, že je Slovensko dostatočne vzdelané?

Nie (smiech). Na druhej strane však musím uznať, že o tejto téme počuť určite viac než pred rokmi. Už sa viac necítim ako ekočudo. Naopak – vidím, že ľudia sa zaujímajú čoraz viac a ekológia sa dostáva aj do mainstreamu. A to je dobre, pretože sa tak dostane aj k ľuďom, ktorí by ju sami od seba nevyhľadávali. Cítim to aj v prístupe firiem a škôl, ktoré nás oslovujú na spoluprácu. Je čoraz viac takých, ktoré aj chcú reálne zavádzať zmeny na mieste, nie len vypočuť si prednášku a odškrtnúť si tak povinnosť. No stále – zelené témy priamo v procese vzdelávania podľa mňa chýbajú.

​Nie som pedagóg, no mám k školstvu blízko aj skrz moju maminku, ktorá je učiteľka. Rozprávam sa s učiteľkami a učiteľmi, ale aj žiakmi a tí mi môj názor len potvrdzujú. Enviro výchova na školách síce je, no zďaleka nie v takom rozsahu, v akom by si zaslúžila.

Čo by si poradila niekomu, kto chce pomôcť našej planéte a zlepšiť stav, v akom sa nachádza. Čím by mal taký človek začať?

Čímkoľvek. Podľa mňa nezáleží na tom, čím začneme, ale kam smerujeme a či zotrváme. Niekto možno začne „len“ preto, lebo videl svoju obľúbenú herečku nakupovať ovocie do sieťky. Postupne sa prepracuje k ďalším informáciám a skončí ako aktivista či vstúpi do politiky a presadí tie najzelenšie zákony. Dôležité je nájsť v tom radosť sebe vlastnú, nenútiť sa robiť všetko naraz a zmieriť sa s tým, že všetko nezmeníme. Jednotlivec síce nezmení všetko, ale bez zmeny jednotlivca sa nezmení nič.

Ako dobrý prvý krok je uvedomiť si, možno aj napísať si, prečo to vlastne chcem robiť a k týmto dôvodom sa vrátiť, keď ma motivácia začne opúšťať.

Aké veci robíš ty v bežnom živote?

Ak dáme bokom to, že sa neustále snažíme zlepšovať v tom, čo robíme – čiže pomáhať ľuďom naskočiť na ich cestu za znižovaním množstva odpadu a šíriť povedomie o týchto témach na našom Instagrame, v článkoch, diskusiách a prednáškach, tak na prvom mieste mám to svoje spomenuté neplytvanie. Na to sa snažím myslieť pri všetkom. Tým, že som minimalista, do nenakupovania či odmietania toho, čo nechcem a nepotrebujem, sa nemusím nútiť, je mi to prirodzené.

To mám šťastie (smiech). Cca 15 rokov nejem takmer žiadne mäso (s výnimkou občasnej ryby), oblečenie nakupujem až keď nemám inú možnosť (pozdravujem moju najlepšiu kamošku, ktorá ma pravidelne zásobuje svojim vyradeným oblečením), podpisujem petície, dávam si záležať na tom, koho volím, snažím sa minimalizovať odpad. Chcem však zdôrazniť, že to nie sú preteky.

Máš ešte nádej, že zvrátime spoločne ekologickú a klimatickú katastrofu?

Mám. Ak by som to mala odľahčiť, povedala by som, že Zem sa, na svoju smolu, ľudí podľa mňa len tak ľahko nezbaví. Otázka však je, v akých podmienkach si tu o pár rokov budeme žiť. Nie naše vnúčatá, ani deti, ale už my.

Či nám tu bude dobre alebo sa budeme trápiť a bojovať o vodu či iné základné zdroje. Zatiaľ to vyzerá tak, že smerujeme k nižšiemu komfortu. A najhoršie na tom je, že to tak vôbec nemuselo byť.

Top rozhovor
menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/spolocnost/rozhovory, menuAlias = rozhovory, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
21. november 2024 16:08