Čo vás viedlo k založeniu instagramového účtu We hike together?
Veľa fotiek z turistiky v telefóne (smiech). Na začiatku to však bol pre nás viac šport, ako užívanie si voľného času v prírode. Pamätám si, ako sme z Vrátnej vybehli na hornú stanicu lanovky asi za 70 minút. Je to skoro 800 výškových metrov a priemernému turistovi by to malo trvať asi dve a pol hodiny.
Do dnešného dňa nechápem, načo sme to tak „hrotili,“ ale ako hovorím, brali sme to ako tréning. Dnes už si to užívame oveľa viac a hlavne posledné mesiace vyberáme najmä tehotenské trasy, nakoľko sa naša turistická skupina rozrastá (úsmev).
Kedy sa u vás zrodila láska k turistike?
U oboch rovnako. Vždy sme mali radi prírodu, ale absolútna láska sa zrodila pred dvomi rokmi našou prvou tatranskou turistikou na Téryho chatu. Vtedy sme sa ešte nepoznali a neboli tam spolu, ale zhruba v rovnakom čase nás naši kamaráti na túto túru zobrali, čo je teda obrovská náhoda.
Ja som si ju ešte predĺžil o Priečne sedlo a keď som potom doma zistil, že som v teplákoch a v pracovnej tvrdej obuvi absolvoval najťažšiu turistickú trasu na Slovensku, povedal som si, že musím zdolať všetky vrcholy (smiech).
Ktorú turistickú trasu by mal podľa vás absolvovať každý Slovák?
Cestu hrdinov SNP v zime ako trest za to, ako sa k sebe chováme v toto covidové obdobie (smiech).
Nedá sa podľa nás vybrať len jedna trasa, ktorú by mal absolvovať každý. Napríklad taký Kriváň patrí síce k symbolom Slovenska, ale nikdy to nebude naša obľúbená trasa, pretože hore nie je žiadna chata, kde by si človek mohol dať pivko a polievku za odmenu. Na milión percent by som však tipoval, že najobľúbenejšia trasa Slovákov sú Janošíkové diery. Za nás má krajšie chodníky napríklad taký Slovenský raj, no môže to byť spôsobené aj tým, že sme si ich užili sami bez turistov.
Ktoré turistické miesto na Slovensku je vaše obľúbené?
Už vyššie spomenutá Téryho chata.
Akú najdlhšiu túru ste doposiaľ absolvovali?
Bola to túra, ktorá mala približne 27 kilometrov a tiahla sa z Lomnice cez Priečne sedlo až na Zbojnícku chatu a potom opäť naspäť do Lomnice. Zaradil by som sem taktiež aj naše víkendové túry, na ktorých bežne nachodíme okolo 50-60 kilometrov.
Kde ste po vyjdení zažili najkrajší výhľad?
Netvrdím, že to tak zažije každý, ale pre nás to bolo v Sedle pod Ostrvou. Tento výstup bol však veľmi náročný, keďže sme ho absolvovali po silvestrovskej noci, no ako sa hovorí, hore to naozaj stálo zato! Boli sme tam úplne sami. Vychytali sme najkrajšie slnečné počasie, aké len mohlo byť a k tomu všetkému nastala aj mierna inverzia nad Popradom. Úplné klišé, ale ten pocit si zapamätáme do konca života. Sranda bola, že cestou hore sme stretli Joža Kubániho, ktorý tam práve robil novoročnú reportáž a akurát zliezal späť ku Popradskému plesu.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Akú turistickú výbavu by mal mať človek, ktorý sa chce vydať na hory a zároveň sa cítiť bezpečne?
Záleží na tom, kam chce človek ísť. Síce sa to nezdá, no poriadne turistické oblečenie je naozaj kapitola sama o sebe. Základom však je mať po ruke vždy suché a v zime poriadne teplé oblečenie. Taktiež je dôležitý dostatok vody, niečo pod zub na dobitie energie, externá nabíjačka, čelovky a uhradené poistenie do hôr. Netreba zabúdať ani na správnu obuv a cez zimu samozrejme na turistický cepín a mačky.
Myslíte si, že je slovenská príroda podceňovaná? Čím to podľa vás je, že Slováci sa radšej vyberú na hory do Rakúska alebo Poľska?
Nemyslím si, že by bola slovenská príroda podceňovaná a nesúhlasím ani s tvrdením, že Slováci radšej chodia do zahraničia. Do zahraničia ide len malé percento ľudí, ktoré už má naše hory pochodené.
Ktoré ročné obdobie je podľa vás najvhodnejšie na turistiku? Sú zimné výšľapy nebezpečné?
Všetky! Nám osobne však najviac vyhovuje jeseň a zima, nakoľko cez leto sme radšej niekde pri vode.
Zimné výšľapy sú samozrejme nebezpečné a netreba ich podceňovať aj napriek tomu, že na Slovensku nemáme až také obrovské veľhory ako možno v iných krajinách.
V zime netreba podceniť nič, či už ide o oblečenie, kondíciu, správnu výbavu alebo sledovanie počasia a lavínového nebezpečenstva. S týmto posledným bodom súvisí aj to, že treba rešpektovať zimné uzávery turistických chodníkov.
Podľa čoho si vyberáte vaše túry?
Záleží od toho, či ideme niekam dlhšie na víkend alebo len na otočku z Bratislavy. Pokiaľ iba na otočku tak hľadáme miesta, ktoré sú autom približne do dvoch hodín. Väčšinou si preštudujeme mapy a pozeráme miesta a trasy, ktoré ešte nemáme zdolané. Samozrejme, jedným z hlavných kritérií je výhľad a pokiaľ sa dá, tak aj najvyšší vrchol daného pohoria. Naším cieľom je zdolať všetky najvyššie vrchy slovenských pohorí – najmä tých tatranských.
Zvyknete v prírode aj stanovať?
Zatiaľ nie. Pokiaľ ideme niekde na víkend, tak si radi doprajeme po turistike aj dobrý wellness.
Ako ste situáciu prežívali počas minulých lockdownov, keď sa nemohlo chodiť z okresu do okresu? Dali ste si od turistiku pauzu, alebo ste navštevovali prírodu vo vašom bydlisku?
Nebudem klamať, keďže práve v tomto období sme absolvovali asi najviac túr. Našťastie nám práca dovoľuje cestovanie medzi okresmi, takže sme si popri pracovnej ceste vždy naplánovali aj nejakú tú túru. Pokiaľ sa nám to však nedalo spojiť s pracovnými povinnosťami, v rámci okresu sme pochodili napríklad Malé Karpaty. Neviem, či je ešte v Karpatoch nejaký chodník, ktorý by sme neprešli (smiech).
Myslíte si, že protipandemické opatrenia postupne pochovávajú slovenský turizmus?
Neviem sa k tomuto presne vyjadriť, keďže nie som žiadny odborník. Myslím si však, že celkovo sa počas pandémie ľudia snažia slovenský turizmus podporovať čo najviac, no na druhej strane počas tvrdých lockdownom a situácie, ktorú tu máme teraz, nemajú koho podporovať. Je to vlastne taký malý paradox.
Stal sa vám niekedy počas turistiky nejaký nepríjemný alebo nebezpečný zážitok?
Stále iba príjemné zážitky (úsmev).
Zobraziť tento príspevok na Instagrame