Až do roku 2013 bolo ženám v americkej armáde technicky zakázané vykonávať mnohé bojové úlohy. O to viac sú prekvapujúce výpovede niektorých vojačiek nasadených do tajných špeciálnych misií z ranných rokov vojny. Tieto vojačky však boli nasadené, aby sa dostali k afganským ženám a ich domácnostiam v takzvanej „bitke o srdcia a mysle“.
Sexualita ako tajná zbraň
Zohrávali rozhodujúcu úlohu pri získavaní informácií. Ich sexualita – ironicky sa jedná základ výhovorky, ktorú americká armáda dlho používala na to, aby sa vyhýbala integrácii žien do bojových jednotiek – sa teraz považovala za spravodajskú výhodu.
„Ako všetci dospievajúci muži, aj mladí afganskí muži majú prirodzenú túžbu zapôsobiť na ženy. Využitie tejto túžby komunikovať a zapôsobiť na ženy môže byť výhodné pre americké vojenské sily, ak sa to robí s úctou k vojačkám aj k dospievajúcim afganským mužom. Vojačky môžu často získať iné a ešte hlbšie informácie od afganských mužov ako vojaci,“ cituje časť z armádnej príručky z roku 2011 portál The Conversation.
Či už zbierali spravodajské informácie alebo upokojovali obete útokov amerických špeciálnych síl, vojačky – často napriek nedostatku riadneho výcviku – zohrávali ústrednú, no do značnej miery neviditeľnú úlohu vo vojne v Afganistane.
Feministické vzory
V roku 2013 vojačka s vymysleným menom Ronda (kvôli jej bezpečnosti) podporila misiu v Kandaháre, druhom najväčšom meste Afganistanu. Bola jednou z dvoch žien žijúcich na odľahlej základni s operačným oddelením Alpha – primárnou bojovou silou pre Zelené barety (súčasť špeciálnych jednotiek americkej armády).
Pre Rondu bol jedným z najvďačnejších aspektov tohto nasadenia imidž, ktorý mala ako feministický príklad pre afganské ženy. „Len ukázať dievčatám, že tam vonku je toho viac, než len Afganistan, bolo veľmi posilňujúce. Myslím, že to naozaj ocenili,“ vysvetlila vojačka v rámci rozhovoru s Jennifer Greenburg v jej knihe At War with Women.
Amanda, ktorá bola o rok skôr na misii v provincii Uruzgan v južnom Afganistane, tiež opísala inšpiratívne miestne ženy. Žila spolu s mužskými vojakmi v nepálenej chatrči so slamenou strechou a nemohla sa sprchovať celých 47 dní misie. „Myslím, že naše tímy tam vonku dávajú afganským ženám nádej, že príde zmena... Určite chcú slobodu, ktorú si Američanky užívajú,“ prezradila.
Ďalšia vojačka, pomenovaná Amelia, pripojená k misii špeciálnych síl vysvetľovala, prečo boli prínosom. „Nevyhrážali sme sa, len sme tam boli. Pre afganských mužov sme boli fascinujúce, pretože sme boli nezávislé ženy v inej úlohe, než akú tam vidí väčšina žien. A my sme sa im nevyhrážali, takže sa s nami mohli otvorene porozprávať,“ prezradila vojačka.
Špiónky a náborárky
Bethino prvé nasadenie v Afganistane v roku 2009 malo za cieľ sprevádzať malú skupinu zelených baretov do afganskej dediny a komunikovať so ženami a deťmi, ktoré tam žili. Jej úlohou bolo zhromaždiť informácie o tom, ktoré dediny sa s väčšou pravdepodobnosťou pridajú k vnútorným obranným silám podporovaným armádou USA.
Ženy ako Beth boli vystavené rovnakým hrozbám ako jednotky špeciálnych síl, ku ktorým boli neoficiálne pripojené. Ale tajná povaha ich úloh znamenala, že tieto ženy často nemali žiadnu oficiálnu dokumentáciu o tom, čo robili.
Beth sa dobrovoľne prihlásila na tieto tajné misie a povedala, že je nadšená z toho, že môže ísť „mimo drôtov“ vojenskej základne, komunikovať s afganskými ženami a deťmi a spolupracovať na špeciálnych operáciach.
Boli vnímané ako tretie pohlavie
V skutočnosti však americká armáda nenasadila ženy ako Beth s úmyslom zlepšiť životy afganských žien. Špeciálne jednotky skôr uznali afganské ženy za kľúčový kúsok skladačky, aby presvedčili afganských mužov, aby sa pripojili k vnútorným obranným silám.
Zatiaľ čo mužskí vojaci nemohli len tak vstúpiť do afganského domu bez toho, aby ich nepovažovali za hrozbu, na ženy v uniformách sa pozerali inak. „Afganskí muži často vnímajú ženy zo Západu ako „tretie pohlavie“ a k ženám z koaličných síl budú pristupovať s inými problémami, než o ktorých sa hovorí s mužmi,“ uvádza príručka.
„Ženy v službách sú vnímané ako „tretie pohlavie“. Toto vnímanie nám umožňuje prístup k celej populácii, čo je rozhodujúce pri operáciách zameraných na populáciu,“ dopĺňa článok Marine Corps Gazette.
Sexuálne zneužívanie a diskriminácia
Mollie bola v roku 2009 nasadená do Afganistanu ako súčasť ženského tímu. Jej doterajšiu kariéru sprevádzali diskriminačné skúsenosti. V niektorých prípadoch to boli jemné, odsudzujúce pohľady. Opísala však aj zjavné prípady, ako napríklad dôstojníka, ktorý keď sa dozvedel o jej blížiacom sa príchode k jeho jednotke, otvorene odpovedal: „Nechcem, aby pre mňa pracovala žena.“
Štúdia americkej armády z roku 2014 zistila, že „sexuálne obťažovanie žien a mužov z okolia je silne spojené s rizikom sexuálneho napadnutia“, pričom riziko sexuálneho napadnutia žien sa zvýšilo o viac ako 1,5-násobok.
V roku 2022 americká armáda zase priznala, že epidémia sexuálnych útokov vo vojenských radoch sa v posledných rokoch zhoršila a že existujúce stratégie nefungujú.
Po stiahnutí sa z Afganistanu boli ženské tímy americkej armády znovu zostavené a nasadené na výcvik zahraničných vojakov od Jordánska až po Rumunsko.
