Ak ti chce niekto nahovoriť, že queer ľudia sú „výplodom“ dnešnej spoločnosti a mladých ľudí, mýli sa! Rôzne zoskupenia a komunity, ktoré vo svojich radoch prezentovali viac než jeden rod, tu boli od nepamäti. V tejto časti sa sústredíme najmä na Európu, podobných komunít však vo svete existuje oveľa viac.
Burneša - približne 15. storočie až súčasnosť (Albánsko, Čierna Hora, Kosovo)
Alebo inak aj „panna z prísahy“. Ide o ženy, ktoré mali podľa starého ľudového práva Kanun zdediť majetok svojej rodiny tak, že prijmú spoločenskú rolu muža. Dialo sa tak len v situáciách, keď hrozilo, že rod vymrie po meči (ak chýbal mužský dedič). Tento kultúrny fenomén bližšie skúmala a dokumentovala fotografka Jill Peters v severnom Albánsku. Pre magazín Slate napísala: „Stať sa „pannou z prísahy“ alebo burnešou prenesie ženu k statusu muža a garantuje jej rovnaké práva a privilégia ako mužskej populácii.“ Burneša má síce takmer všetky práva a privilégiá, aké prislúchajú aj mužom v spoločnosti, no zároveň aj podstatné obmedzenia.
Spoločenský význam
Nesmie napríklad nadväzovať partnerské vzťahy s inými ľuďmi a ani mať vlastných potomkov – čo burnešám neprekáža, sústredia sa hlavne na svoje príbuzenstvo. „Sú veľmi hrdé na svoju rodinu, na svojich synovcov a netere,“ spomína Peters. Na druhej strane jej však spoločnosť nebráni v politickej kariére. „Žena sa môže stať prezidentkou Albánska a zároveň stále žiť ako muž,“ píše Peters. Keď Burneša prijíma svoju novú rolu, strihá si vlasy, mení štýl obliekania, v niektorých prípadoch aj meno. Aktuálne ich už v seniorskom veku žije len pár desiatok. Nové burneše nepribúdajú, keďže majú ženy v tamojších krajinách už väčšie práva, táto tradícia sa stáva teda zbytočnou.
Jill Peters o svojej ceste za burnešami natočila aj dokument, trailer naň si môžete pozrieť tu:
Femminiello - 16. storočie až súčasnosť (Taliansko)
Ide o ľudí, ktorí sa narodili ako muži, no už v ranom detstve je ich spôsob obliekania a správanie sa spoločnosťou označované za „ženské“. Ani v dospelosti svoje zvyky a správanie nemenia, zároveň však ani nezakrývajú, že sú od narodenia mužmi. Medzi ostatnými ľuďmi boli vždy akceptovanými, naviac verili, že femminielli im prinášali šťastie. Neapolčanom teda žehnali, keď sa narodilo dieťa alebo si ich volali, keď uzatvárali stávky, aby im ich zvýšili šance na úspech. Zackary Drucker, umelec a filmový producent pre magazín Slate napísal: „Rozprávať tieto príbehy vyvracajú mylné predstavy, že trans ľudia sú fenoménom mladých alebo že trans ľudia sú komunitou, ktorá vychádza odnikiaľ.“ Ďalej dodáva: „Potrebujeme poznať viacero generácií, čo tu boli pred nami na to, aby mali ľudia pocit, že sú súčasťou niečoho väčšieho.“
Kult bohyne Cybele
Femminielli z celej Európy každoročne prichádzajú do Torre del Greco, aby usporiadali tajný a posvätný obrad „figliata dei femminielli“, teda svadba femminiellov. Tento obrad viedol kňaz moderného pokračovania kňazského rádu Galli bohyne Cybele – tento kult prišiel do Ríma zo západnej Ázie v časoch antiky. Tento obrad je každoročne vedený už stáročia, len počas druhej svetovej vojny bol na čas prerušený. Obrad prebieha tak, že sa femminielli zosobášia pred kostolom pri západe slnka. Potom o deväť mesiacov neskôr sa stretnú, simulujú pôrod a následne oslavujú.
Bohyňa Cybele a Matka Božia
Významným pútnickým miestom pre femminiellov je chrám Montevergine, postavený na kopci, kde kedysi stával chrám zasvätený Cybele. Teraz sa v ňom však uctieva „Mamma Schiavona“, teda slúžiaca matka, ide o katolícku synkretizáciu antického božstva. Viaže sa k nej však legenda, v ktorej sa hovorí, že raz keď dav zmlátil gejský pár, prišla Mamma Schiavona a zachránila ich. Od tej doby na pripomienku tejto udalosti každoročne usporadúvajú púte do Montevergine. Na stránke Nonbinary wiki sa uvádza, že pútnici si popri ceste spievajú: „Nie je žiadneho muža, ktorý by nebol ženou a nie je žiadnej ženy, ktorá by nebola mužom.“
Čukčovia - neznáme (Sibír)
Kedysi nomádsky žijúci ľudia z východnej časti Ruska, uznávajúci tretí rod. Šamani tohto národa sú mužmi od narodenia, no do istej miery si osvojujú vzhľad a spoločenské role ženy. Nazývajú sa neu‘čika a nepodliehajú sociálnym obmedzeniam, aké sú kladené na ženy. Partnerstvá zakladajú s mužmi. Avšak existujú aj príklady ženských šamaniek – qa‘čikičeka; tie zase naopak preberajú vlastnosti v spoločnosti typické pre mužov. Šamani a šamanky, teda môžu iných mužov sprevádzať na love ako aj starať sa o rodinu.
K zmene rodu dochádza z dôvodu, že danú osobu navštívil duch, ktorý nariadil premenu. Duchom oslovení ľudia sa síce zmeny najprv obávajú, no čoskoro si svoju novú rolu osvoja. Zaujímavým je, že tento národ rozlišoval používanie jazyka na základe príslušnosti k jednému z rodov a vznikali tak rôzne dialekty. Muži používajú hlásku „r“, no ženy miesto nej „ts“. Napr. slovo „nie" muž povie „krym“, zatiaľ čo žena „ktsym“.