Fotograf vidí krásu v nedokonalostiachfacebook.com/Clément Marion
StoryEditor

Francúzsky fotograf hľadá krásu v nedokonalostiach. Na jeho snímkach nájdeš napríklad aj ľudské popáleniny

Radka Rosenbergová06.07.2021., 12:41h
Takýmto spôsobom chce ľuďom ukázať, aby sa za svoje telo nehanbili. Nikto z nás totiž nie je dokonalý.
Lajkuj Brainee.sk na

Francúzsky fotograf Clément Marion sa snaží nájsť krásu v zjazvenom tele. Dokazuje to aj kniha Brûlés. Dúfa, že sa aj vďaka týmto snímkam budú ľudia cítiť pohodlne vo svojej koži. Mnohí z nich totiž považujú jazvy za ohavné a tak ich skrývajú, pretože pociťujú rozpaky či hanbu. 24-ročný Clément Marion sa to pokúša zmeniť. 

V knihe sa objavujú aj nádherné fotografie jeho modelky Clélie Lebreton, ktorá prežila zrážku s nákladným autom. Po nehode mala ťažké popáleniny po celom tele. Odvtedy prešli dva roky a spolu s ďalšími ľuďmi sa stala tvárou novej knihy. Okrem toho fotografovi poskytla aj text. Obaja dúfajú, že táto kniha pomôže ďalším ľuďom s podobným osudom. Napríklad v tom, aby milovali svoje telo také, aké je. Taktiež by im mala pomôcť zmierniť stigmu ich fyzického vzhľadu, ktorá sa s nimi ťahá možno celý život. 

Takýchto ľudí hľadali najmä na sociálnych sieťach. „Vďaka nim som spoznal ženu, ktorú popálil elektrický prúd. To ona ma priviedla k ďalším ľuďom s podobným osudom. Kontaktoval som ich prostredníctvom e-mailu alebo Instagramu a opýtal som sa ich, či by im vyhovovala účasť na projekte. Bol to dlhý a zaujímavý proces, stretnúť veľa ľudí a vypočuť si ich príbehy,“ uviedol Clément Marion v rozhovore pre portál vice.com

Cítila sa veľmi osamelo

Clément priznáva, že ho príbehy ľudí nesmierne dojali. „Ak robíte takýto projekt, nedokážete skryť svoje pocity. Príbehy týchto ľudí sa ma nesmierne dotkli, pretože mnohí z nich boli neuveriteľne statoční. Niektoré z modeliek majú neskutočné šťastie, že žijú. Keď stojíte pred osobami, ktoré mohli zomrieť, nespamätáte sa tak ľahko,“ hovorí fotograf. 

Jednou z nich bola aj Clélia Lebreton. Tá prežila zrážku s nákladným autom. „Bola som na bicykli a zrazilo ma nákladné auto. Ťahalo ma asi šesť metrov, takže som si popálila telo. Mala som niekoľko zranení, vrátane zlomenín. Naozaj si nepamätám, aký to bol pocit, ale celý čas som bola pri vedomí, až kým som sa neocitla v nemocnici, kde ma upokojovali lekári,“ spomína na hrôzostrašnú nehodu. 

„Pamätám si, ako som sa priznala svojej sestre, že mám strach. Ona sa ma opýtala - z čoho - a ja som jej odvetila: Bojím sa zomrieť. Nedokázala na to nič povedať. Myslím, že to bola jedna z najbolestivejších spomienok. Okrem toho som sa cítila neuveriteľne osamelo. Neskôr mi dovolili vidieť matku a sestru, čo ma upokojilo. Potom som bola dlhé týždne v kóme,“ opisuje Clélia. 

Nikdy ich neskrývala

Popálila si asi štvrtinu celého tela, najmä pravú nohu a dolnú časť chrbta. Ako jedna z mála modeliek francúzskeho fotografa svoje jazvy nikdy neskrývala. „Z nejakého dôvodu som ich nikdy nechcela zakrývať. Dokonca aj prvýkrát po návrate z nemocnice sme išli do reštaurácie a ja som mala oblečenú sukňu,“ spomína Clélia. 

Fotograf sa dlho rozprával so všetkými svojimi modelmi. Zaujímalo ho, prečo svoje jazvy skrývajú. Jedna z nich ani len netušila, že by sa nimi mohla pýšiť. Nikto ju v tom totiž nepodporil. Aj Clélia tvrdí, že sa na foteniach s inými fotografmi cítila nepríjemne. Umelec Clément Marion však bol iný. Zaujímal sa najmä o jej príbeh, nie o jazvy. „Keď ste s danou osobou na rovnakej vlne, ste spokojní aj s fotografiou. Fotenie bolo síce veľmi dlhé a vyžadovalo si od nás oboch trpezlivosť, ale mali sme čas diskutovať o čomkoľvek, nielen o mojich jazvách a jeho práci, ale aj o mojom otcovi, mojich mačkách, štúdiách, víne, pive - mnohých iných veciach. Myslím, že sme boli tak zvláštne prepojení a navzájom sme sa chápali.“

Clément Marion si myslí, že išlo o akúsi terapiu fotografiou. Podľa neho každý jeden snímok rozpráva určitý príbeh. Aj jeho modelka sa na ne pozerá inak, ako predtým. „Nevidím tam svoje telo, vidím všetko, čo som prežila. Vidím tu všetku lásku, ktorú som získala od iných ľudí, vidím tvrdú prácu lekárov, láskavosť ľudí okolo mňa. Myslím si, že v tom spočíva sila týchto fotografií - niekto na nich uvidí iba telo, niekto zas niečo oveľa väčšie a krajšie. Je to príbeh. Snáď každá fotografia je príbehom,“ myslí si Clélia Lebreton. 

A čo by si mali z takéhoto projektu ľudia odniesť? Podľa fotografa je dôležitým posolstvom to, že vo všetkom musíte nájsť aj kúsok toho pozitívneho. „Nemali by ste mať negatívne myšlienky. Ľudia s popáleninami sa ich väčšinou boja ukazovať, pretože sa hanbia za svoje telo. Myslím si, že keď uvidia tieto fotografie, začnú mať svoje telo radi také, aké v skutočnosti je. Možno aj práve vďaka fotografii bude spoločnosť o niečo lepšia a príjemnejšia na iných,“ dodáva.

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Clé & Clé (@phototherhappy)

Top rozhovor
menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/kultura/ostatne, menuAlias = ostatne, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
17. november 2024 23:26