Podľa historikov bola katalógová ponuka bez problémov dostupná vo všetkých vtedajších obchodných domoch. „Takmer všetko je českej výroby, ale vidím tu aj dovezený tovar z krajín východného bloku, prevažne Sovietskeho zväzu či Maďarskej ľudovej republiky,“ dopĺňa Martin Franc z Masarykovho ústavu a Archívu AV ČR, píše sa na portáli iDnes.
Darčeky boli drahšie ako mzdy
Priemerná mesačná mzda sa pred 40. rokmi pohybovala okolo 2 500 až tri tisíc korún. Podľa Lenky Krátkej, historičky z Ústavu pre súčasné dejiny Akadémie vied, však veľa ľudí bralo omnoho menej a ceny niektorých tovarov často prevyšovali celý mesačný zárobok.
Príkladom je napríklad dámsky umelý kožušinový kabát s kombináciou s bravčovinou, ktorý stál 1 300 korún. „Cena sa veľakrát blížila k jednému vtedajšiemu platu, alebo ho aj prekonávala. V priemere dnešnej doby by pri plate 25-tisíc v čistom tento kabát stál napríklad až 50-tisíc,“ prepočítava historička.
Oblečenie v minulosti
Vtedajšie ceny oblečenia sú porovnateľné s tými dnešnými z najlacnejších obchodov. Súčasný plat je však aj desaťkrát vyšší než v 80. rokoch. Bavlnené tričká pre deti sa pred 40. rokmi predávali v priemere za 60 korún, pre dospelého okolo dvesto korún.
Podľa Martina Franca boli v tej dobe veľmi nízke náklady na bývanie, väčšinový podiel tvorili náklady na stravovanie. A na Vianoce obzvlášť, pretože si ľudia dopriali exkluzívne potraviny prevažne z dovozu.
„Nielen, že sa kupovali mandarinky, pomaranče či banány, ale vo väčších miestach bolo možné dostať aj čerstvý ananás. Niektorí pamätníci dokonca potvrdzujú, že ako slávnostný nápoj mali deti coca-colu v sklenených fľašiach, ktoré boli pomerné drahé,“ dopĺňa historik.
Za oblečenie a obuv domácnosti tiež vydávali značnú časť príjmu, ale oblečenie sa nekupovalo v takom množstve ako teraz, navyše ich trvanlivosť bývala vyššia. „Priemyslové tovary vyrábané v tej dobe muselo vydržať aj niekoľko desiatok rokov. Automobil sa kupoval s vidinou, že vydrží celý život, televízor vydržal aj dvadsať rokov, o tom môžeme v dnešnej dobe snívať,“ hovorí Franc.
Zháňajú darčeky pre blízkych
Aj keď niektoré výdaje boli naozaj vysoké, snažili sa rodičia obzvlášť deťom urobiť pekné Vianoce a boli ochotní vynaložiť za darčeky väčšiu čiastku, približne jeden tisíc až 1 500 korún.
Členovia rodiny svojich blízkych chceli najviac prekvapiť niečím výnimočným, mimoriadnym či dokonca luxusným. Vianoce tak boli v znamení zháňania – u známych, podpultovo alebo v mimoriadnych zavážkach. „Taký tovar v tomto katalógu nenájdete. Je viditeľné, že sa tu predával tovar veľkých sérií od jedného výrobcu, nech už je to Loana, Pleas, Modeta či Svit. Celá centrálne riadená ekonomika funguje podľa plánu, takže presne viete, čoho sa má koľko vyrobiť, máte aj plány zásob,“ hovorí historička Lenka Krátka a podľa nej tak podpultový tovar v tej dobe zohrával významnú rolu a bol to v tej dobe určitý sociálny kapitál, veľakrát na nezaplatenie.
Najmä hračky pre deti, alkohol sa nedával
Najviac sa kupovali pre deti hračky a oblečenie. „Vytúženým vianočným darčekom detí bolo buď bicykel, trojkolka alebo kolobežka, ale tiež domáci miláčikovia – škrečky, rybičky, kanáriky, andulky, korytnačky,“ hovorí Martin Franc.
Pre ženy sa často kupovali praktické darčeky, dostávali domáce potreby do kuchyne, fény, žehličky či vysávače, nechýbala ani kozmetika či dekoratívne predmety – sviečky, vázy. Vďačných darčekom pre deti aj dospelých boli knihy, pričom ich jazyková úroveň bola na veľmi vysokej úrovni, spomínajú historici.
„Na konci 60. rokov sa ešte odporúčali fajčiarske potreby, to už sa v 70. a 80. rokoch nepropagovalo. Prémiový alkohol, ktorý je v dnešnej dobe častým darčekom pre mužov, sa v tej dobe príliš nedával. Naopak, typické darčeky pre muža bola kozmetika, napríklad voda po holení pre otca či dedka,“ vymenováva historik.
V bohatších rodinách sa ako darčeky objavovali aj šperky, elektronika, magnetofóny alebo fotoaparáty. „Fotoaparát z výroby krajiny východného bloku stál okolo dvoch tisíc. Západné značky ako Nikon, Leica či Olympus sa tiež dali výnimočne zohnať, ale ich cena bola päť až sedem tisíc minimálne,“ hovorí historik Franc.